V klasickej argumentácii o inteligentnom dizajne (obdobie prvej vedeckej revolúcie) ľudia porovnávali poriadok a usporiadanie sveta, aby na tomto základe dospeli k záveru, že ho musela vytvoriť nejaká vyššia inteligencia nazývaná Boh. V 19. storočí sa tento argument ešte umocnil porovnaním ľudských výtvorov so stavbou živých organizmov. Keďže ľudský rozum je zodpovedný za vznik ľudských výtvorov, uvažovali, že potom nejaká vyššia forma inteligencie musela vytvoriť živé bytosti.
Keď ľudia začali prijímať vedecký pohľad na svet, viera v zásah vyššej inteligencie upadla. Väčšina vzdelaných ľudí od polovice 19. storočia považuje inteligentný dizajn v prírode za zastaralý názor. Podľa všeobecne prijímaného darvinovského postoja živé bytosti nie sú výsledkom žiadneho zámeru alebo plánu. Podľa slov evolucionistu Richarda Dawkinsa, profesora z Oxfordu, živé bytosti sú len „komplikované veci, ktoré sa iba navonok javia ako vytvorené za nejakým účelom“.
Ale to bola veda včerajška! Väčšina vedeckých objavov 20. storočia dramaticky zmenila pohľad na inteligentný dizajn. Dnes sa o ňom opäť začína priaznivo hovoriť. Objavy vo fyzike, astronómii, biochémii, v informatike pripravujú cestu pre inteligentný dizajn a „Dizajnéra“, aj keď sa dnes ešte málo ľudí odvažuje vo svojej vedeckej práci uvažovať v týchto pojmoch.
Každý „zákon“, ktorý popisuje vzájomne previazané a komplikované štruktúry, tak ako ich nachádzame v biológii, poukazuje na určitý druh inteligencie rovnako, ako je tomu v kozmológii a vo fyzike. Elegantné a prepracované matematické zákony vo fyzike a „presné naladenie vesmíru“ poukazujú na inteligenciu, ktorá stojí za týmito zákonmi.
Vznik hnutia Inteligentného dizajnu
Keď Charles Darwin v roku 1859 vydal svoju knihu „O pôvode druhov“, bol presvedčený, že budúcnosť jednoznačne potvrdí jeho „objav“ – totižto, že všetko živé na tomto svete vzniklo pôsobením prirodzeného evolučného procesu. Oponenti síce nesúhlasili, ale pretože nemali poruke presvedčivé presné argumenty, diskusia sa viedla v podstate len na úrovni špekulatívnych a filozofických úvah. Výsledkom toho všetkého bolo, že sa evolučné učenie (darvinizmus) približne na sto rokov presadilo ako jediný možný výklad živej prírody.
V roku 1953 však došlo k objavu, ktorý bol na pražskej konferencii (viď v ďalšom texte) označený ako „vzácna chvíľa v dejinách vedy“: v jadrách živých buniek bol objavený genetický kód, uložený v štruktúre molekuly DNA. Ďalšie objavy v oblasti molekulárnej biológie rýchlo pribúdali. Diskusia o evolučnom učení bola prenesená na exaktnú rovinu skúmania javov, na úroveň molekúl. Oponenti darvinizmu začali tušiť a jasne si uvedomovať, že „kde je kód (informácia), tam je aj inteligencia“.
Spoločnosť Public Broadcastig System v USA odvysielala v roku 2001 sedemdielny televízny seriál s názvom Evolúcia, v ktorom moderátor programu vyslovil záver, že „všetky známe vedecké dôkazy podporujú darvinovskú evolúciu,“ ako aj „prakticky každý uznávaný vedec na svete“.[1] Reakciou na tento seriál bolo stretnutie asi stovky významných a fundovaných amerických vedcov rôznych odborov – biológov, chemikov, zoológov, fyzikov, antropológov, molekulárnych biológov, astrofyzikov a iných vedcov. Všetci chceli, aby svet počul ich nesúhlas s takým tvrdením, aké odznelo v spomínanom televíznom seriáli. Svoj nesúhlas uverejnili v celonárodnom časopise The Weekly Standard 1. októbra 2001 v dvojstránkovom ozname pod názvom: „Vedecký nesúhlas s darvinizmom“. Ich vyhlásenie bolo priame a rázne. Stálo v ňom: „Odmietame tvrdenia, že by náhodné mutácie a prírodný výber boli schopné vysvetliť komplexnosť foriem života“.
Na vznik hnutia Inteligentného dizajnu (ID) mali dôležitý vplyv dve publikácie, ktoré vyšli okolo roku 1985. Prvou bola publikácia austrálskeho molekulárneho biológa Michaela Dantona: “Evolution – A Theory in Crisis“ (Evolúcia – teória v kríze), v ktorej podrobil darvinizmus tvrdej kritike so záverom, že sa jedná o „mytológiu (mýtus) 20. storočia“.
Druhou bola publikácia trojice amerických autorov (vedcov z rôznych odborov) Charlesa B. Thaxtona, Waltera L. Bradleyho, Rogera L. Olsena „Tajomstvo vzniku života“, v ktorej podrobili kritike chemickú evolúciu, ktorá, podľa evolučných predstáv, mala predchádzať biologickej evolúcii.
Ďalšou kľúčovou publikáciou v tomto smere sa stala kniha amerického biochemika Michaela Beheho „Darvinova čierna skrinka“, ktorá ukázala nemožnosť spontánneho vzniku zložitých biochemických štruktúr a mechanizmov cestou prirodzeného výberu. Behe pre tieto zložité mechanizmy zaviedol pojem „nezredukovateľnej zložitosti“.
Tak vzniklo tzv. Hnutie inteligentného dizajnu (angl. „Intelligent Designe“ – ID), voľné združenie vedcov, ktorí darvinizmus odmietli a zaujali postoj, že zložitosť živých organizmov nie je možné vysvetliť samovoľnými (spontánnymi, neriadenými) prírodnými procesmi, ale že je výsledkom riadených procesov, ktoré majú povahu inteligentného dizajnu. Podstatným prvkom pritom bolo a je, že tento záver nevyplynul z filozofických ani z teologických úvah, ale bol výsledkom čisto sekulárnej vedeckej analýzy získaných faktov. Inteligentný dizajn je súčasne aj nový vedecký model (paradigma) a aj názov pre hnutie vedcov.
V ďalšom o ID vyberáme z vyjadrenia amerického biológa a geofyzika Stephena C. Meyera, ktoré poskytol časopisu Život víry.
„Teória inteligentného dizajnu je založená na vedeckých dôkazoch – na objave miniatúrnych bunečných strojov, na objave zložitých obvodov v bunkách, na objave kódu, informácie uloženej v DNA a v RNA a tiež na systéme odovzdávania informácií v bunke. Myšlienka „dizajnu“ je založená na týchto objavoch a tiež na vedomostiach, čo je k vytvoreniu takýchto systémov potrebné – na našej skúsenosti, že len inteligencia môže vytvoriť takéto zložité jednotky. Predpokladať vplyv nejakej inteligencie je úplne prirodzené. Našou kľúčovou myšlienkou je, že vznik života nebol neriadeným procesom. Takže, na rozdiel od tvrdenia v médiách, nejde o teóriu založenú na náboženstve, ale na vede. … Východiskovým bodom pre ID sú zmienené vedecké dôkazy. ID sa snaží zložité systémy v bunke vysvetliť poukazovaním na štruktúru sveta, ktorá stojí na pravidle príčiny a následku. O tejto štruktúre vieme, že len inteligentný činiteľ môže vytvoriť informáciu. Pretože v bunke nachádzame informáciu, poukazuje to na skutočnosť, že tu hrá rolu nejaká inteligencia. Cieľom ID je vysvetlenie pôvodu informácie v DNA “.
Hnutie inteligentného dizajnu (ID) sa vo východnej Európe predstavilo po prvýkrát na konferencii v Prahe v dňoch 22.-23. 10. 2OO5. Konferencia, organizovaná v angličtine, mala názov „Darwin and design. A Challenge for the 21th Century Science“ (Darwin a inteligentný dizajn. Výzva pre vedu 21. storočia). Táto konferencia, prvá svojho druhu v postkomunistickom bloku, znamenala pre východnú Európu významný krok. Hnutie inteligentného dizajnu (ID) sa na nej predstavilo ako presvedčivé kompetentné fórum schopné dávať nové zásadné podnety pre dôležitú oblasť vedy a života.
[1] Seriál Evolúcia bol koncom roka 2005 vysielaný aj Slovenskou televíziou.
Značky: evolúcia, inteligentný dizajn, veda, viera
pekný článok. teším sa na pokračovanie.