Trpasličia planéta Ceres plná prekvapení

Trpasličia planéta1) je vesmírne teleso, ktoré obieha okolo Slnka, má dostatočnú hmotnosť na to, aby jeho gravitácia ustálila tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne guľového tvaru), ale nie dostatočnú na to, aby vyčistilo okolie svojej dráhy. Zároveň nesmie byť ani satelitom (mesiacom) inej planéty. Takúto definíciu trpasličej planéty schválila Medzinárodná astronomická únia (IAU) na svojom zasadnutí v Prahe v roku 2006, kedy bolo aj Pluto preklasifikované z planéty na trpasličiu planétu.

Ceres sa nachádza v Pásme asteroidov2) (Pásmo planétok, Hlavné pásmo), čiže v oblasti našej slnečnej sústavy medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter. Nachádza sa tu množstvo nepravidelných telies nazývaných asteroidy alebo planétky. Viac ako polovica hmoty Pásma planétok je obsiahnutá v štyroch najväčších objektoch: Ceres, Vesta, Pallas a Hygiea. Všetky tieto telesá majú stredný priemer viac ako 400 km. Ceres s priemerom 950 km je jedinou trpasličou planétou v Pásme planétok.

Ceres preskúmala vesmírna misia spoločnosti NASA so sondou Dawn3) („Úsvit“).  Sonda štartovala v roku 2007 a ku Ceresu priletela v roku 2015 po tom, ako predtým navštívila Vestu. Údaje zo sondy šokovali mnohých vedcov. Ceres vykazuje jasné známky toho, že je geologicky veľmi aktívny4). Jeho povrch je výsledkom kryovulkanizmu5). Kryovulkanizmus vytvoril pravdepodobne svetlé škvrny v kráteri Occator a stojí aj za zrodom hory Ahuna Mons, najvyššieho vrchu asteroidu (trpasličej planéty) Ceres.

Kryovulkanizmus je zvláštny druh sopečnej činnosti, pri ktorej dochádza k výronu chladnej hmoty na povrch vesmírneho telesa. Na mesiaci Titán sa predpokladá, že sopky chrlia metán. Na mesiaci Triton sopky chrlia tekutý dusík. Na mesiacoch Európa a Enceladus ide pravdepodobne o zmes vody a ľadu. Pre vznik kryovulkanizmu je potrebné vnútri telesa generovať teplo, ktoré následne roztaví či nataví ľadovú kôru telesa.

Ceres je však malé teleso o veľkosti len 1.3 % hmotnosti nášho Mesiaca. Preto planetárnych vedcov udivuje, že je aktívny a že na ňom funguje kryovulkanizmus6). Sonda Dawn odfotila veľmi svetlé oblasti, kde je z útrob Ceresu vyvrhované veľké množstvo bahna7). Záhadou pre sekulárnych a evolučných vedcov zostáva, ako môže byť Ceres rovnako starý ako zvyšok slnečnej sústavy (miliardy rokov) a pri jeho veľkosti ešte „horúci“ a aktívny. Takto malé teleso malo už dávno vychladnúť a ostať geologicky pasívnym.

Ceres je príliš ďaleko od iných planét, a preto slapové trenie nemôže byť zdrojom jeho vnútorného tepla. Je príliš malý na to, aby rádioaktívny rozpad mohol generovať jeho teplo počas miliárd rokov. Sekulárni vedci veria, že planetárne telesá našej slnečnej sústavy vznikli ako pôvodne roztavené a postupne ochladli. Ceres teda podľa evolučnej schémy mal už veľmi dávno vychladnúť a stať sa neaktívnym. Ceres do evolučnej schémy nezapadá. Zapadá lepšie do schémy mladého stvoreného vesmíru.

1) https://en.wikipedia.org/wiki/Dwarf_planet

2) https://en.wikipedia.org/wiki/Asteroid_belt

3) https://en.wikipedia.org/wiki/Dawn_(spacecraft)

4) https://skyandtelescope.org/astronomy-news/dawn-probes-cryovolcanism-on-ceres/

5) https://cs.wikipedia.org/wiki/Kryovulkanismus

6) Jonathan O’Brien: Ceres Surprises. Creation 41(3):45, July 2019, https://creation.com/ceres-surprises

7) Wenz, J., Volcanoes of mud erupt from dwarf planet Ceres; astronomy.com, 17 September 2018

Značky: , ,

Pridaj komentár

*


9 + = 18