Na začiatku Biblie, v knihe Genezis, kde nachádzame opis stvorenia, čítame, že Boh vysadil záhradu (raj) v Édene, a do tejto záhrady umiestnil stvoreného človeka. Určite by nás mohlo zaujímať, kde sa táto rajská záhrada nachádzala zemepisne, čo sa s ňou stalo, prípadne či je šanca, že by ju archeológovia objavili podobne ako mnohé iné biblické miesta či mestá z obdobia starozmluvnej éry.

Na prvom mieste je potrebné uviesť, že opis stvorenia v prvých kapitolách knihy Genezis nie je obrazný, ale je faktografický. Týka sa to aj rajskej záhrady. Krajina Éden a rajská záhrada skutočne existovali na konkrétnom zemepisnom mieste na našej planéte rovnako tak, ako existoval prvý ľudský pár (muž a žena), ktorý nemá žiadnych ľudských (ani evolučných) predkov, pretože ich Boh nadprirodzene stvoril a sám im vdýchol život a stali sa živou dušou. Opis rajskej záhrady je po zemepisnej stránke faktografický. Záhradu Hospodin Boh vysadil sám, v krajine Éden, na východe. Z Édenu vychádzala rieka, ktorá záhradu zavlažovala, a tam sa delila na štyri toky, na štyri rieky. Biblická opis uvádza mená riek, cez ktoré kraje/krajiny tiekli, a uvádza ďalšie detaily o týchto krajinách. Tieto opisné podrobnosti jasne poukazujú na to, že opis rajskej záhrady je zemepisne faktografický. Rajská záhrada reálne existovala vo svojom čase na konkrétnom zemepisnom mieste na Zemi.

Niektoré názvy, ktoré sú v tomto opise (Genezis kapitola 2) použité (rieka Eufrat, rieka Hidekel, krajina Asýria, krajina Kuš (Etiopia), krajina Chavila), sa vyskytujú aj neskôr v starozmluvnej ére. Rieka Eufrat figuruje v Božom zasľúbení ako hranica zeme zasľúbenej Izraelskému národu (Genezis 15:18). Rieka Hiddekel (dnes nazývaná Tigris) sa spomína v Danielovi (10:4). V opise rajskej záhrady rieka Hidekel tečie naproti Asýrii. Aj v čase Daniela rieka Hiddekel súvisí so zemepisnou lokalitou Asýrie. Niektorí ľudia sa preto domnievajú, že rajská záhrada sa nachádza v Mezopotámii (niekde poblíž rieky Eufrat), a že existuje možnosť, že by ju archeológovia mohli objaviť (vykopať). Aj my si môžeme klásť otázku čo sa stalo s rajskou záhradou a kde v zmysle súčasnej geografie sa nachádzala.

Odpoveď na túto otázku je pomerne jednoduchá a priama. Rajská záhrada bola zničená najneskôr vodami Noachovskej potopy. Noachovská potopa bola globálna katastrofická udalosť takých rozmerov, že celý vtedajší svet (svet do potopy) zahynul. Bola sprevádzaná takou mohutnou eróziou, uložením sedimentov a katastrofickou tektonikou litosferických dosiek, že zo sveta pred potopou doslova neostal kameň na kameni. Erózia a ukladanie sedimentov sa udialo globálne v škálach niekoľkých vertikálnych kilometrov. Tektonika počas potopy zmenila tvar súše (kontinentu) výsledkom čoho bolo celkové globálne pre-usporiadanie súše (kontinentov) a teda úplné prepracovanie zemepisnej podoby zemského povrchu. Z tohto dôvodu po rajskej záhrade neostala ani stopa a z pohľadu súčasného zemepisu nie je možné hovoriť o jej polohe/lokalite.

A čo s rovnakosťou či podobnosťou zemepisných názvov sveta spred potopy a sveta po potope? Nie je to nič zvláštne. V biblii nachádzame opakovanie sa mena alebo veľkú podobnosť mien aj u ľudí. Podobne je to aj so zemepisnými názvami. Koniec koncov poznáme to aj v modernej histórii. Keď sa novousadlíci usadili v „novej zemi“ (v Amerike), často dávali miestam/mestám rovnaké pomenovanie ako na starom kontinente, možno z nostalgie. Dnes nájdeme v USA Paríž, Madrid a mnohé iné názvy európskych miest. Svet po potope osídlili „novousadlíci“ pochádzajúci zo štyroch manželských párov z Noachovho korábu. Niektoré zemepisné názvy sa mohli zachovať ústnou tradíciou a nanovo použiť vo svete po potope. A je tu aj druhá stránka v súvislosti s názvami – niektoré sú generické. Takto máme na juhu Slovenska Nové Zámky, a Nové Zámky (New Castle) sú aj vo Veľkej Británii. Generické zemepisné názvy vznikajú spontánne (intuitívne) a nepotrebujú prepojenie na historického predchodcu.

Zdroj: článok „Where was Eden?“

https://creation.com/where-was-eden

Značky: , ,

Pridaj komentár

*


+ 7 = 13