Je pozoruhodné, že profesor Jozef Roháček, ako prvý slovenský prekladateľ Biblie, bol pred 70 rokmi aj prvým slovenským “kreacionistom”. V roku 1936 vydal (ako III. zväzok knižnice spolku Modrého Kríža “Svetlo”, Bratislava, Grosslingova 48) 99-stranovú filozoficko-náboženskú knižôčku s názvom “Evolucionizmus vo svetle pravdy” s podtitulom “Čo má každý vzdelaný človek vedieť o evolucionizme“.

J O Z E F  R O H Á Č E K – prekladateľ Biblie a kreacionista

1. Ú V O D

V živote každého národa hrá významnú úlohu prvý preklad Biblie do spisovného jazyka. Naši vierozvestcovia Cyril a Metód síce priniesli do Veľkomoravskej ríše prvé fragmenty Biblie v zrozumiteľnom slovanskom jazyku už v ranom stredoveku, ale cez celý ďalší stredovek mala k dispozícii Písmo Sväté u nás iba obmezená vrstva vzdelancov (v podobe latinskej Vulgaty). V tej dobe sa Biblia ani nedala rozmnožovať iba ručným prepisovaním.

Obdobie reformácie koncom stredoveku a začiatkom novoveku znamenalo revolúciu pri prekladaní Biblie do živých národných jazykov Európy. Mocným impulzom k tomu sa stal taktiež vynález kníhtlače. Naši protestantskí predkovia sa snažili zaradiť Čechov aj Slovákov do radu kultúrnych národov aj tým, že vynakladali maximálne úsilie o čo najrýchlejšie preloženie Biblie do ľuďom zrozumiteľného jazyka.

A tak ani nie 100 rokov po vystúpení Luthera bol u nás vydaný prvý český preklad známej Kralickej Biblie, ktorá od roku 1613 (ako aj vo všetkých ďalších vydaniach) znamenite poslúžila Božím slovom českej aj slovenskej protestantskej verejnosti a to vyše ďalších 400 rokov, až do zániku Rakúsko-Uhorska.

2. PRVÝ SLOVENSKÝ PROTESTANTSKÝ PREKLADATEĽ BIBLIE

Až po vzniku samostatného Československa v r. 1918 prejavila sa potreba prekladu Biblie aj do spisovnej slovenčiny. Túto úlohu si vytkol za cieľ už v roku 1925 oduševnený a vzdelaný slovenský evanjelický farár Jozef Roháček (1877 – 1962), ktorý (s podporou hnutia „Modrý kríž“ Kristíny Royovej na Myjave) vydal prvýkrát v slovenčine dva fragmenty Biblie už v roku 1926 (Markovo evangelium a Žalmy).

Potom sa pustil do prekladu celej Biblie z pôvodných jazykov. Tejto práci venoval 9 rokov života tak, že v roku 1935 mohli evanjelické Cirkevné listy oznámiť: Preklad je už hotový. Prvé vydanie Roháčkovej Biblie vyšlo v roku 1936 nákladom 20 000 exemplárov, ktorý sa minul tak rýchlo, že hneď v nasledujúcom roku 1937 vyšlo 2. Vydanie – dotlač 10 000 exemplárov. Tretie vydanie vydala už Biblická spoločnosť na tenkom papieri v Prahe v roku 1942 nákladom 120 000 exemplárov. Ďalšie revidované vydanie vyšlo v Kutnej Hore v roku 1951.

Slovenská evanjelická cirkev od začiatku neuznávala Roháčkovu prácu a ani iniciatívu hnutia „Modrý kríž“. Preto neskoršie vlastnými silami vyhotovila iný (druhý) slovenský preklad Biblie, ktorý je aj dnes na internete ECAV spolu aj so slovenskou evanjelickou Konkordanciou.

3. ROHÁČEK – PRVÝ SLOVENSKÝ KREACIONISTA

Je pozoruhodné, že Roháček ako prvý slovenský prekladateľ Biblie pred 70 rokmi bol súčasne aj prvým slovenským „kreacionistom “ v modernom slova zmysle, pretože už v roku 1936 vydal (ako III. zväzok knižnice spolku Modrého Kríža „Svetlo“ v Bratislave. Grosslingova 48) 99-stranovú filozoficko-náboženskú knižôčku s názvom: EVOLUCIONIZMUS VO SVETLE PRAVDY s podtitulom „Čo má každý vzdelaný človek vedieť o evolucionizme“.

Z tejto útlej knižôčky, ktorej jeden exemplár som objavil v príručnej knižnici môjho svokra, (bývalého evanjelického farára), žiari kresťanské rozhorčenie nad opovážlivosťou evolucionistov pri negovaní kresťanských zásad. Hoci v texte knihy nikde slovo „kreacionizmus“ sa nepoužíva, v niektorých jej odstavcoch už v roku 1936 prebleskujú mnohé zásadné „kreacionistické“ postoje, vykryštalizované v zahraničí až o 50 rokov neskoršie.

Pre ilustráciu uvádzam v ďalšom zo spomenutej knihy vybrané autentické doslovné citáty, ktoré som našiel ako príklad charakteristických myšlienok Roháčkovej práce (včítane zastaralého literárneho štýlu aj pravopisu). Kvôli prehľadnosti je na začiatku každého nasledujúceho odstavca uvedené v zátvorke najprv najprv číslo stránky citovaného textu, za ktorým sú (na rozdiel od ostatného nezošikmeného písma) šikmou kurzívou doslovne uvedené vety sledovaného obsahu. Jako zostaviteľ tohoto výberu, zdôraznil som niektoré výrazy aj tučnejšími šikmými písmenami.

(str. 3) Z „Úvodu“ knihy vyberám: Je nesporné, že dnes (1936!) má evolucionizmus vlyv na všetky obory vedy a tým aj na celý náš súkromný aj verejný život. Najmä však opanoval mysle učeného vzdelaného a polovzdelaného sveta…. Ale bolo iba málo tých, ktorí sa nebáli pravdy, hoci bola nepríjemná a pozreli evolucionizmu smele do očí, a ešte menej bolo tých, ktorí by boli vzali pero do ruky a bez bázne odkryli jeho slabiny…. Mne ide v tejto krátkej štúdii o to, aby som pomohol súdnemu čitatelovi na správnu cestu, a tou potom nech pokračuje sám, až prijde k úplnému svetlu a v tom svetle nech najde život.

(str. 5) Evolucionizmus je na špekulatívnej filozofii založený svetonázor, alebo tiež, je to špekulatívny filozofický systém prírodný. A ešte nebolo nikdy nijakého filozofického systému, ktorý by bol založený na takom empirizme, na toľkých faktách, na toľkých exaktných poznatkoch vedeckých, na koľkých je zdanlivo založený a vybudovaný evolucionizmus.

(str. 5) Roháček začína popisovať krátke dejiny evolucionizmu počnúc gréckym starovekom (Herakleitos, Anaximandros ) a prichádza k Spinozovi ( 17. storočie), podľa učenia ktorého „aj sám Boh dosiahne svoju dokonalost až po dosiahmutí istých cieľov“.

(str. 7) Spinoza patrí do radu tých, ktorí pripravovali pôdu Kantovi (18.storočie), ktorý potom dopomohol evolucionizmu k netušenému vzletu. Roháček potom stručne popisuje a odsudzuje aj Kant-Laplaceovu nebulárnu teóriu vesmíru (rovnako materialistickú, akou je dnes evolucionistami uznávaná hypotéza „Veľkého tresku“) a pokračuje:

(str. 10) Táto Kantova kosmologia bola prirodzene iba introitom, úvodom a prípravou k jeho anthropologii, lebo veď okolo tej sa všetko točí. Už aj on dáva vzniknúť a vyvinúť sa človekovi z nejakého opičieho človeka, keď hovorí, že potom po mnohých epochách „si asi nejaký orang-utang alebo nejaký šimpanz vytvoríl ústroje, ktoré mu slúžily na to, aby mohol chodiť, hmatať predmety, a aby mohol hovoriť, ktorého to tvora, (takto vlastne zvieraťa) najvnútornejšie nútro obsahovalo ústroj na upotrebovanie rozumu, a ktorý sa poznenáhla vyvinul společenskou kultúrou.“To musel byť naozaj zázračný orang-utang, ktorý si sám vytvoril orgány, ktoré ho tak nesmierne povýšily nad všetko stvorenstvo na zemi. Ďalej vysvetľuje, že po vzore Kantovom:

(str. 11) …aj skutočne mnohí kráčali po ňom. Jedným z najpoprednejších prírodovedcov bol Charles Darwin. Podľa jeho evolučnej teorie, jako to už i Kant učil, človek sa vyvinul z tvora, ktorý bol pôvodne bez reči, intelektu, rozumu, nemal povedomia, sebavedomia a svedomia, ba nebolo u neho ani inštinktu, čo všetko sa vyvinulo u neho postupne behom nesmierne dlhej doby……………. Kant nezná osobného …….Boha, jeho ethika je založená na autonomizme, totiž že cieľom mravného chovania sa človeka je sám človek.

(str. 14) Je to prirodzená vec, …že každý mysliaci, intelligentný človek, ktorý sa nepostavil na pevný základ zjavenia Božieho, jako nám je podané v Genezis 1-3, zaplával alebo zapláva už či potichu a či verejne do krajného evolucionizm….Názor, že počnúc od buňky vyviňoval sa druh z druhu, postupne, a to vždy z nižšieho vyšší, a tak až po človeka, podopiera sa najviac tým, že vraj sa nachádzajú druhy prechodu. V skutočnosti však sú tie tak zvané prechodné druhy, nakoľko sa (vôbec) nejaké nachádzajú (vyskytujú), sú zvláštnymi (neprechodými) druhmi alebo sú abnormitami….

(str. 23) Vzdelaný pohan už či v pohanskom či kresťanskom rúchu rieši svoj náboženský problém filozoficky, lebo filozófia jako taká nie je fakticky ničím iným jako náboženstvom vzdelaných pohanov. Pod pohanom rozumiem tu každého, kto neprijal za normu svojho života zjavené Božie slovo……. Prostému pohanovi postačí, alebo musí postačiť, jeho nejasné, ani rozumom ani citom neodôvodnené náboženstvo …preto, že nepoznal zjavenej pravdy Božej. No, nech je už akokoľvek, náboženský problém musia si riešiť aj oni. Trojica otázok: Odkiaľ som, načo som, kam spejem?

(str. 25) Človekovi, ktorý poznal Boha a prijal zjavenú pravdu Božiu, je to jasné. Stručná odpoveď na to je Rim. 11,36: „Z Neho a skrze Neho a pre Neho je všetko“.

(str. 24) Pri tomto je hodno poznamenať ešte i to, že popri rečenom hlavnom probléme filozofie jesto aj vedľajší problém: „Čo je dobré a čo je zlé?“ „Kde sa vzalo na svete zlo?“ Feuerbach vo svojom „Das Wesen des Christentums“ hovorí, že“Dobré je, čo mi zodpovedá ( čo mi je príjemné ), zlé, čo mi nezodpovedá ( čo mi je nepríjemné )“…Kresťan má vec rozriešenú:…. Dobré je, čo zodpovedá prikázaniam Božím. Lepšej definície nikto nikdy nenajde.

(str. 26) A preto ani dnes sa nevyhne kresťan, aby voči rôznym vedeckým alebo aj filozofickým smerom nezaujal určitého stanoviska…Tento krik ľudskej duše …po zodpovedaní otázky: “Odkiaľ som, načo som, a kam spejem?“ nám hovorí toľko, že “náboženský cit“, alebo nech by sme to už akokoľvek ináč pomenovali, je akousi dispozíciou duše, ktorú sám Bôh vložil do nej a ktorá má základ v akomsi smysle duše, ktorý dal Bôh človeku do vena, a s takým smyslom mu dal hneď i príslušný adäkvát, jasnú odpoveď v Genezis 1,1: „Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem“ a tiež tam 1,26: „A Bôh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boha ho stvoril“. Lepšej odpovedi nikto nikdy nedal a nedá.

(str. 28) Myšlienka na živého a a osobného, do všetkých vecí zasahujúceho a spravedlivého Boha je neznesiteľná pre nekajúcne vzdelaného a najmä filozoficky vzdelaného človeka, a radšej bude pantheistom, atheistom alebo neviem čím, len aby sa vyhnul myšlienke na takého Boha.

(str. 30) Zrovna tak protivný je prirodzenému človekovi biblický pojem „hriech“… Ba dokonce vznikla nová theoria (Rousseau), podľa ktorej je vlastne každý človek vo svojom základe dobrý, a že len zlým okolím stáva sa zlým, a tedy je vlastne nie jeho vinou, že je taký, jaký je: ale je to vinou iných!

(str. 33) Evolucionistický svetonázor najlepšie zodpovedá atheisticky orientovanému vzdelancovi, lebo mu poskytuje isté ubezpečenie, že sa zakladá na vedeckých poznatkoch a že sa tedy nemusí báť strachu ktorým dýcha zjavené náboženstvo.

(str. 34) Evolucionizmus, ako sme sa presvedčili, je za danej dispozície človeka taký potrebný, že keby ho nebolo, musel by ho niekto vymyslieť.

(str. 46) Poneváč je evolucionizmus práve pre vzdelaných a učených ľudí nevyhnutne potrebný (vnucovaný), je zrejmé, že musí mať vliv i na jednotlivé obory vedy. A tedy v evolucionizme leží umienenosť a preto aj tvrdohlavosť, a pri takej svojej povahe, jako sa to ináče nedá myslieť, upravuje aj vedecké bádanie v nepravom smere a robí ho komplikovaným…To, čo je vo vede správne, bude v súlade i so zjavenou pravdou Božou, Bibliou. To, čo sa s ňou neshoduje, keby sa to hneď videlo byť akokoľvek vedeckým, prv alebo neskoršie sa dokáže byť nesprávnym a mylným.

Takto sa prejavuje markantný „kreacionistický“ pohľad Roháčka na evolucionizmus.

(str. 50) Roháček síce nedefinuje kalendárne (24-hodinové) dni stvorenia, ale sa vyjadruje takto: ….utvorenie týchto diel Božích nebolo okamžité, ale že Bôh asi dal veciam čas, aby dozrely, vyvinuly sa, hoci to nevieme určite a sotva tu i budeme môcť vedieť, či On naozaj potrebuje čas na to, aby niečo stvoril. Keď On je všemohúci, mohol to všetko stvoriť aj v okamihu. Ale či sa to tak ľúbilo Jeho múdrosti, to je iná vec. Ináče je daremné hádať sa o tom. Proste nevieme, a iste tu ani vedieť nebudeme.

(str. 51) Potom Roháček uvádza tabuľku 5 známych dlhých geologických období podľa evolučnej predstavy geológov s poznámkou: „ Som presvedčený, že utriedenie jednotlivých geologických dôb sa bude musieť vo všeličom zmeniť, a to v smysle GENEZIS 1. …Je to sice ponižujíce pre hrdého ducha tak „kultúrneho“ človeka, ale niet inej pomoci.

(str. 60-61) Podľa evolucionistickej theorie je dnešný človek dokonalejší, geniálnejší, jako bol človek pred niekoľko tisíc roky. Prizrime na veci. Zastaňme pred Pyramidami v Gizeh a uvedomme si, že to bolo asi pred 5000 roky. Dnešný odborník stojí pred ohromnou stavbou s otvorenými ústami od údivu a s užasnutými zraky a pýta sa, jako to bolo možné postaviť takú budovu v takých okolnostiach? A to má byť človek, ktorý stál vývojom bližšie opici jako terajší kultúrny človek!

(str. 77-78) Tu spomenieme len niektoré nezvratné stĺpy, na ktorých spočíva viera tých, ktorí sa držia zjavenej pravdy Božej, Biblie.

1. Pôvodná vzájomná shoda medzi ľudskou dušou a medzi svätým zákonom Božím. Na pr. v Dekalogu, v desať Božích prikázaniach, sú tak dokonale zahrnuté všetky mravné dispozície duše človeka, že absolútne nie je možné nič pridať ku tým desiatim ako ani od nich odňať bez toho, aby sa prv alebo neskoršie nenarušil mravný život človeka, a zrušenie ktoréhokoľvek z týchto prikázaní vedie neodvratne k pohanstvu, ta, v čom evolucionisti vidia a hľadajú pračloveka.

2. Zasľúbenia, dané Izraelovi, vzhľadom na jeho pomer k Bohu tak i vzhľadom na Spasiteľa sveta Krista.

3. Celý charakter Starého i Nového Zákona a ich história. Nech mi je tu povolené poukázať len na to, že sa tam hovorí o všetkých oboroch vedy, na pr. o medicíne, geografii, astronomii, geologii atď. a všetky údaje sú tam vedeckejšie nad všetku vedu, a to, prosím, bolo napísané, keď všetci mimobiblickí spisovatelia dopúšťali sa chyby za chybou, nesprávnosti za nesprávnosťou. Vezmite do ruky ktorúkoľvek vedeckú knihu z tých čias, hoci aj nejakú grécku, a Gréci boli svojho času najvzdelanejším národom na svete, a uvidíte, jako sa tam hemží chybami, ale v celom Starom Zákone nenajdeš jednej jedinej veci, ktorá by nezodpovedala pravde a skutočnosti.

4. Vyslyšanie modlitieb, ktoré každého času zažíva kresťan, pri čom pravda treba abstrahovať poveru a autosuggestiu pakresťanov.

5. Iné rôzne, každodenné skúsenosti pravého kresťana. O mravnej úrovni Biblie, ktorá prevyšuje všetky mravné zásady všetkých filozofov a všetkých náboženských systémov, ani nehovoriť.

(str. 80-81) Theologia pustila z ruky svoju jedinú a najúčinnejšiu zbraň a svoju sviecu: Bibliu. Lebo veď jako málo najdeš dneská mužov theologov, ktorí povedla bez obalu: Bôh stvoril človeka zo zeme a dajúc mu zo svojho Ducha obdaril ho nesmrtelnou dušou! Stvoril ho dobrého, jako je aj pôvodne každé dielo Božie dobré, stvoril ho bezhriešneho, dokonalého, postavil ho na skúšku, jakou musí prejsť každá rozumom obdarená bytosť, ktorá je povolaná mať účasť na sláve Božej, v ktorej to skúške človek neobstál, zhrešil prestúpiac Božie sväté prikázanie, hoci bolo také nepatrné, čím pravda iba ťažší bol jeho hriech. Tým sa porušila celá jeho príroda jeho telo i rozum. Odtiaľ pošlo všetko to neopísateľné zlo na svete… Theolog, ktorý to povie smele a bez obalu… a predovšetkým ktorý tomu verí, je dnes (1936!) bielou vranou. A ešte v stupňovanejšej forme to platí o tom, ktorý má smelosť povedať, že princip zla viaže sa na bytosť, osobu, vysokú intelligenciu, ktorú voláme slovom Božím Had, Satan, Diabol, Nepriateľ……..Ale prirodzene, keď niekto poprie osobného Boha a povie, že človek sa vyvinul z nejakej opice a sám si vymyslel boha, vtedy je staromódnym i pojem satana i anjela, čomu sa pravda sám diabol najviacej teší, a taký človek má popri tom z toho i to, že je v úplnej tme ohľadom princípu dobra a zla…Lebo, ó, človeče, ani teba ani mňa neuspokojí to, keď niekto povie: „To sa tak stalo samo od seba“.

(str. 85) A blázonstvom je za vrchol poznania považovať a učiť to, čo nie je pravda, čo nie je skutočnosťou…….Ale tak sa to dnes učí na stredných školách, a preto prirodzene je to smerodajné pre mnohých, najmä školených ľudí………Mohlo by sa namietať, že do toho theologickej vede nič. Ale to je omyl. S takou prípravou prichádza naša mládež na štátne i cirkevné školy za učiteľov, a čo je najsmutnejšie, theologická veda a tak i výchova theologického dorastu sa tomuto svetonázoru prispôsobňuje.

(str. 93) Všetky tie veci a tá tma sú nevyhnutným následkom evolucionistického svetonázoru, ktorý pôsobí chaos v každej vede a tak i v theologii.

(str. 98) Posledná veta Roháčkovho textu je: Centrom všetkého theologického štúdia musí byť Sv. Písmo, Biblia, lebo ona je jediná, ktorá robí kresťanstvo kresťanstvom. Komu ona nie je svetlom a vodcom, ten sa stáva pohanom.

4. D O S L O V

(str. 99) Táto práca bola pôvodne určená za dissertačnú prácu pre Husovu univerzitu. Profesor Hromádka, ktorý ju posúdil, žiadal nejaké zmeny a povedal, aby som to napísal tak, aby to prinútilo čitateľa zamietnuť svoj evolucionistický svetonázor a prijať pravdu……Takej práce nemôže nikto napísať, aby každého, kto blúdi, presvedčila o jeho blude a prinútila prijať pravdu. I táto moja práca môže mať len ten cieľ, aby pohla človeka premýšľať a hľadať pravdu, a keď bude chcieť, aby ju prijal……Nikto na svete nehovoril tak, ako sám Veľvodca spasenia, Ježiš. Jeho argumenty boly najdokonalejšie a najúčinnejšie, ale toho, kto mal umienené zostať pri svojej nepravde, nepresvedčil ani On.

16.11.2006. Výber textu a komentár zostavil: Ľudovít Višnyi senior.

(Poznámka administrátora: Text neprešiel jazykovou korektúrou)

J O Z E F R O H Á Č E K

prekladateľ Biblie a kreacionista

1. Ú V O D

V živote každého národa hrá významnú úlohu prvý preklad Biblie do spisovného jazyka. Naši vierozvestcovia Cyril a Metód síce priniesli do Veľkomoravskej ríše prvé fragmenty Biblie v zrozumiteľnom slovanskom jazyku už v  ranom stredoveku, ale cez celý ďalší stredovek mala k dispozícii Písmo Sväté u nás iba obmezená vrstva vzdelancov (v podobe latinskej Vulgaty). V tej dobe sa Biblia ani nedala rozmnožovať iba ručným prepisovaním.

Obdobie reformácie koncom stredoveku a začiatkom novoveku znamenalo revolúciu pri prekladaní Biblie do živých národných jazykov Európy. Mocným impulzom k tomu sa stal taktiež vynález kníhtlače. Naši protestantskí predkovia sa snažili zaradiť Čechov aj Slovákov do radu kultúrnych národov aj tým, že vynakladali maximálne úsilie o čo najrýchlejšie preloženie Biblie do ľuďom zrozumiteľného jazyka.

A tak ani nie 100 rokov po vystúpení Luthera bol u nás vydaný prvý český preklad známej Kralickej Biblie, ktorá od roku 1613 (ako aj vo všetkých ďalších vydaniach) znamenite poslúžila Božím slovom českej aj slovenskej protestantskej verejnosti a to vyše ďalších 400 rokov, až do zániku Rakúsko-Uhorska.

2. PRVÝ SLOVENSKÝ PROTESTANTSKÝ PREKLADATEĽ BIBLIE

Až po vzniku samostatného Československa v r. 1918 prejavila sa potreba prekladu Biblie aj do spisovnej slovenčiny. Túto úlohu si vytkol za cieľ už v roku 1925 oduševnený a vzdelaný slovenský evanjelický farár Jozef Roháček (1877 – 1962), ktorý (s podporou hnutia „Modrý kríž“ Kristíny Royovej na Myjave) vydal prvýkrát v slovenčine dva fragmenty Biblie už v roku 1926 (Markovo evangelium a Žalmy).

Potom sa pustil do prekladu celej Biblie z pôvodných jazykov. Tejto práci venoval 9 rokov života tak, že v roku 1935 mohli evanjelické Cirkevné listy oznámiť: Preklad je už hotový. Prvé vydanie Roháčkovej Biblie vyšlo v roku 1936 nákladom 20 000 exemplárov, ktorý sa minul tak rýchlo, že hneď v nasledujúcom roku 1937 vyšlo 2. Vydanie – dotlač 10 000 exemplárov. Tretie vydanie vydala už Biblická spoločnosť na tenkom papieri v Prahe v roku 1942 nákladom 120 000 exemplárov. Ďalšie revidované vydanie vyšlo v Kutnej Hore v roku 1951.

Slovenská evanjelická cirkev od začiatku neuznávala Roháčkovu prácu a ani iniciatívu hnutia „Modrý kríž“. Preto neskoršie vlastnými silami vyhotovila iný (druhý) slovenský preklad Biblie, ktorý je aj dnes na internete ECAV spolu aj so slovenskou evanjelickou Konkordanciou.

3. ROHÁČEK – PRVÝ SLOVENSKÝ KREACIONISTA

Je pozoruhodné, že Roháček ako prvý slovenský prekladateľ Biblie pred 70 rokmi bol súčasne aj prvým slovenským „kreacionistom “ v modernom slova zmysle, pretože už v roku 1936 vydal (ako III. zväzok knižnice spolku Modrého Kríža „Svetlo“ v Bratislave. Grosslingova 48) 99-stranovú filozoficko-náboženskú knižôčku s  názvom: EVOLUCIONIZMUS VO SVETLE PRAVDY podtitulom „Čo má každý vzdelaný človek vedieť o evolucionizme“.

Z tejto útlej knižôčky, ktorej jeden exemplár som objavil v príručnej knižnici môjho svokra, (bývalého evanjelického farára), žiari kresťanské rozhorčenie nad opovážlivosťou evolucionistov pri negovaní kresťanských zásad. Hoci v texte knihy nikde slovo „kreacionizmus“ sa nepoužíva, v niektorých jej odstavcoch už v roku 1936 prebleskujú mnohé zásadné „kreacionistické“ postoje, vykryštalizované v zahraničí až o 50 rokov neskoršie.

Pre ilustráciu uvádzam v ďalšom zo spomenutej knihy vybrané autentické doslovné citáty, ktoré som našiel ako príklad charakteristických myšlienok Roháčkovej práce (včítane zastaralého literárneho štýlu aj pravopisu). Kvôli prehľadnosti je na začiatku každého nasledujúceho odstavca uvedené v zátvorke najprv najprv číslo stránky citovaného textu, za ktorým (na rozdiel od ostatného nezošikmeného písma) šikmou kurzívou doslovne uvedené vety sledovaného obsahu. Jako zostaviteľ tohoto výberu, zdôraznil som niektoré výrazy aj tučnejšími šikmými písmenami.

(str. 3) Z „Úvodu“ knihy vyberám: Je nesporné, že dnes (1936!) má evolucionizmus vlyv na všetky obory vedy a tým aj na celý náš súkromný aj verejný život. Najmä však opanoval mysle učeného vzdelaného a polovzdelaného sveta………………Ale bolo iba málo tých, ktorí sa nebáli pravdy, hoci bola nepríjemná a pozreli evolucionizmu smele do očí, a ešte menej bolo tých, ktorí by boli vzali pero do ruky a bez bázne odkryli jeho slabiny…………….Mne ide v tejto krátkej štúdii o to, aby som pomohol súdnemu čitatelovi na správnu cestu, a tou potom nech pokračuje sám, až prijde k úplnému svetlu a v tom svetle nech najde život.

(str. 5) Evolucionizmus je na špekulatívnej filozofii založený svetonázor, alebo tiež, je to špekulatívny filozofický systém prírodný. A ešte nebolo nikdy nijakého filozofického systému, ktorý by bol založený na takom empirizme, na toľkých faktách, na toľkých exaktných poznatkoch vedeckých, na koľkých je zdanlivo založený a vybudovaný evolucionizmus

(str. 5) Roháček začína popisovať krátke dejiny evolucionizmu počnúc gréckym starovekom (Herakleitos, Anaximandros ) a prichádza k Spinozovi ( 17. storočie), podľa učenia ktorého „aj sám Boh dosiahne svoju dokonalost až po dosiahmutí istých cieľov“.

(str. 7) Spinoza patrí do radu tých, ktorí pripravovali pôdu Kantovi (18.storočie), ktorý potom dopomohol evolucionizmu k netušenému vzletu. Roháček potom stručne popisuje a odsudzuje aj Kant-Laplaceovu nebulárnu teóriu vesmíru (rovnako materialistickú, akou je dnes evolucionistami uznávaná hypotéza „Veľkého tresku“) a pokračuje:

(str. 10) Táto Kantova kosmologia bola prirodzene iba introitom, úvodom a prípravou k jeho anthropologii, lebo veď okolo tej sa všetko točí. Už aj on dáva vzniknúť a vyvinúť sa človekovi z nejakého opičieho človeka, keď hovorí, že potom po mnohých epochách „si asi nejaký orang-utang alebo nejaký šimpanz vytvoríl ústroje, ktoré mu slúžily na to, aby mohol chodiť, hmatať predmety, a aby mohol hovoriť, ktorého to tvora, (takto vlastne zvieraťa) najvnútornejšie nútro obsahovalo ústroj na upotrebovanie rozumu, a ktorý sa poznenáhla vyvinul společenskou kultúrou.“To musel byť naozaj zázračný orang-utang, ktorý si sám vytvoril orgány, ktoré ho tak nesmierne povýšily nad všetko stvorenstvo na zemi. Ďalej vysvetľuje, že po vzore Kantovom:

(str. 11) …aj skutočne mnohí kráčali po ňom. Jedným z najpoprednejších prírodovedcov bol Charles Darwin. Podľa jeho evolučnej teorie, jako to už i Kant učil, človek sa vyvinul z tvora, ktorý bol pôvodne bez reči, intelektu, rozumu, nemal povedomia, sebavedomia a svedomia, ba nebolo u neho ani inštinktu, čo všetko sa vyvinulo u neho postupne behom nesmierne dlhej doby……………. Kant nezná osobného …….Boha, jeho ethika je založená na autonomizme, totiž že cieľom mravného chovania sa človeka je sám človek.

(str. 14) Je to prirodzená vec, …že každý mysliaci, intelligentný človek, ktorý sa nepostavil na pevný základ zjavenia Božieho, jako nám je podané v Genezis 1-3, zaplával alebo zapláva už či potichu a či verejne do krajného evolucionizm….Názor, že počnúc od buňky vyviňoval sa druh z druhu, postupne, a to vždy z nižšieho vyšší, a tak až po človeka, podopiera sa najviac tým, že vraj sa nachádzajú druhy prechodu. V skutočnosti však sú tie tak zvané prechodné druhy, nakoľko sa (vôbec) nejaké nachádzajú (vyskytujú), sú zvláštnymi (neprechodými) druhmi alebo sú abnormitami….

(str. 23) Vzdelaný pohan už či v pohanskom či kresťanskom rúchu rieši svoj náboženský problém filozoficky, lebo filozófia jako taká nie je fakticky ničím iným jako náboženstvom vzdelaných pohanov. Pod pohanom rozumiem tu každého, kto neprijal za normu svojho života zjavené Božie slovo……. Prostému pohanovi postačí, alebo musí postačiť, jeho nejasné, ani rozumom ani citom neodôvodnené náboženstvo …preto, že nepoznal zjavenej pravdy Božej. No, nech je už akokoľvek, náboženský problém musia si riešiť aj oni. Trojica otázok: Odkiaľ som, načo som, kam spejem?

(str. 25) Človekovi, ktorý poznal Boha a prijal zjavenú pravdu Božiu, je to jasné. Stručná odpoveď na to je Rim. 11,36: „Z Neho a skrze Neho a pre Neho je všetko“.

(str. 24) Pri tomto je hodno poznamenať ešte i to, že popri rečenom hlavnom probléme filozofie jesto aj vedľajší problém: „Čo je dobré a čo je zlé?“ „Kde sa vzalo na svete zlo?“ Feuerbach vo svojom „Das Wesen des Christentums“ hovorí, že“Dobré je, čo mi zodpovedá ( čo mi je príjemné ), zlé, čo mi nezodpovedá ( čo mi je nepríjemné )“………Kresťan má vec rozriešenú:….. Dobré je, čo zodpovedá prikázaniam Božím. Lepšej definície nikto nikdy nenajde.

(str. 26) A preto ani dnes sa nevyhne kresťan, aby voči rôznym vedeckým alebo aj filozofickým smerom nezaujal určitého stanoviska…Tento krik ľudskej duše …po zodpovedaní otázky: “Odkiaľ som, načo som, a kam spejem?“ nám hovorí toľko, že “náboženský cit“, alebo nech by sme to už akokoľvek ináč pomenovali, je akousi dispozíciou duše, ktorú sám Bôh vložil do nej a ktorá má základ v akomsi smysle duše, ktorý dal Bôh človeku do vena, a s takým smyslom mu dal hneď i príslušný adäkvát, jasnú odpoveď v Genezis 1,1: „Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem“ a tiež tam 1,26: „A Bôh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boha ho stvoril“. Lepšej odpovedi nikto nikdy nedal a nedá.

(str. 28) Myšlienka na živého a a osobného, do všetkých vecí zasahujúceho a spravedlivého Boha je neznesiteľná pre nekajúcne vzdelaného a najmä filozoficky vzdelaného človeka, a radšej bude pantheistom, atheistom alebo neviem čím, len aby sa vyhnul myšlienke na takého Boha.

(str. 30) Zrovna tak protivný je prirodzenému človekovi biblický pojem „hriech“… Ba dokonce vznikla nová theoria (Rousseau), podľa ktorej je vlastne každý človek vo svojom základe dobrý, a že len zlým okolím stáva sa zlým, a tedy je vlastne nie jeho vinou, že je taký, jaký je: ale je to vinou iných!.

(str. 33) Evolucionistický svetonázor najlepšie zodpovedá atheisticky orientovanému vzdelancovi, lebo mu poskytuje isté ubezpečenie, že sa zakladá na vedeckých poznatkoch a že sa tedy nemusí báť strachu ktorým dýcha zjavené náboženstvo.

(str. 34) Evolucionizmus, ako sme sa presvedčili, je za danej dispozície človeka taký potrebný, že keby ho nebolo, musel by ho niekto vymyslieť.

(str. 46) Poneváč je evolucionizmus práve pre vzdelaných a učených ľudí nevyhnutne potrebný (vnucovaný), je zrejmé, že musí mať vliv i na jednotlivé obory vedy. A tedy v evolucionizme leží umienenosť a preto aj tvrdohlavosť, a pri takej svojej povahe, jako sa to ináče nedá myslieť, upravuje aj vedecké bádanie v nepravom smere a robí ho komplikovaným…To, čo je vo vede správne, bude v súlade i so zjavenou pravdou Božou, Bibliou. To, čo sa s ňou neshoduje, keby sa to hneď videlo byť akokoľvek vedeckým, prv alebo neskoršie sa dokáže byť nesprávnym a mylným.

Takto sa prejavuje markantný „kreacionistický“ pohľad Roháčka na evolucionizmus.

(str. 50) Roháček síce nedefinuje kalendárne (24-hodinové) dni stvorenia, ale sa vyjadruje takto: ….utvorenie týchto diel Božích nebolo okamžité, ale že Bôh asi dal veciam čas, aby dozrely, vyvinuly sa, hoci to nevieme určite a sotva tu i budeme môcť vedieť, či On naozaj potrebuje čas na to, aby niečo stvoril. Keď On je všemohúci, mohol to všetko stvoriť aj v okamihu. Ale či sa to tak ľúbilo Jeho múdrosti, to je iná vec. Ináče je daremné hádať sa o tom. Proste nevieme, a iste tu ani vedieť nebudeme.

(str. 51) Potom Roháček uvádza tabuľku 5 známych dlhých geologických období podľa evolučnej predstavy geológov s poznámkou: „ Som presvedčený, že utriedenie jednotlivých geologických dôb sa bude musieť vo všeličom zmeniť, a to v smysle GENEZIS 1. …Je to sice ponižujíce pre hrdého ducha tak „kultúrneho“ človeka, ale niet inej pomoci.

(str. 60-61) Podľa evolucionistickej theorie je dnešný človek dokonalejší, geniálnejší, jako bol človek pred niekoľko tisíc roky. Prizrime na veci. Zastaňme pred Pyramidami v Gizeh a uvedomme si, že to bolo asi pred 5000 roky. Dnešný odborník stojí pred ohromnou stavbou s otvorenými ústami od údivu a s užasnutými zraky a pýta sa, jako to bolo možné postaviť takú budovu v takých okolnostiach? A to má byť človek, ktorý stál vývojom bližšie opici jako terajší kultúrny človek!

(str. 77-78) Tu spomenieme len niektoré nezvratné stĺpy, na ktorých spočíva viera tých, ktorí sa držia zjavenej pravdy Božej, Biblie.

  1. Pôvodná vzájomná shoda medzi ľudskou dušou a medzi svätým zákonom Božím. Na pr. v Dekalogu, v  desať Božích prikázaniach, sú tak dokonale zahrnuté všetky mravné dispozície duše človeka, že absolútne nie je možné nič pridať ku tým desiatim ako ani od nich odňať bez toho, aby sa prv alebo neskoršie nenarušil mravný život človeka, a zrušenie ktoréhokoľvek z týchto prikázaní vedie neodvratne k pohanstvu, ta, v čom evolucionisti vidia a hľadajú pračloveka.
  2. Zasľúbenia, dané Izraelovi, vzhľadom na jeho pomer k Bohu tak i vzhľadom na Spasiteľa sveta Krista.
  3. Celý charakter Starého i Nového Zákona a ich história. Nech mi je tu povolené poukázať len na to, že sa tam hovorí o všetkých oboroch vedy, na pr. o medicíne, geografii, astronomii, geologii atď. a všetky údaje sú tam vedeckejšie nad všetku vedu, a to, prosím, bolo napísané, keď všetci mimobiblickí spisovatelia dopúšťali sa chyby za chybou, nesprávnosti za nesprávnosťou. Vezmite do ruky ktorúkoľvek vedeckú knihu z tých čias, hoci aj nejakú grécku, a Gréci boli svojho času najvzdelanejším národom na svete, a uvidíte, jako sa tam hemží chybami, ale v celom Starom Zákone nenajdeš jednej jedinej veci, ktorá by nezodpovedala pravde a skutočnosti.
  4. Vyslyšanie modlitieb, ktoré každého času zažíva kresťan, pri čom pravda treba abstrahovať poveru a autosuggestiu pakresťanov.
  5. Iné rôzne, každodenné skúsenosti pravého kresťana. O mravnej úrovni Biblie, ktorá prevyšuje všetky mravné zásady všetkých filozofov a všetkých náboženských systémov, ani nehovoriť.

(str. 80-81) Theologia pustila z ruky svoju jedinú a najúčinnejšiu zbraň a svoju sviecu: Bibliu. Lebo veď jako málo najdeš dneská mužov theologov, ktorí povedla bez obalu: Bôh stvoril človeka zo zeme a dajúc mu zo svojho Ducha obdaril ho nesmrtelnou dušou! Stvoril ho dobrého, jako je aj pôvodne každé dielo Božie dobré, stvoril ho bezhriešneho, dokonalého, postavil ho na skúšku, jakou musí prejsť každá rozumom obdarená bytosť, ktorá je povolaná mať účasť na sláve Božej, v ktorej to skúške človek neobstál, zhrešil prestúpiac Božie sväté prikázanie, hoci bolo také nepatrné, čím pravda iba ťažší bol jeho hriech. Tým sa porušila celá jeho príroda jeho telo i rozum. Odtiaľ pošlo všetko to neopísateľné zlo na svete… Theolog, ktorý to povie smele a bez obalu… a predovšetkým ktorý tomu verí, je dnes (1936!) bielou vranou. A ešte v stupňovanejšej forme to platí o tom, ktorý má smelosť povedať, že princip zla viaže sa na bytosť, osobu, vysokú intelligenciu, ktorú voláme slovom Božím Had, Satan, Diabol, Nepriateľ……..Ale prirodzene, keď niekto poprie osobného Boha a povie, že človek sa vyvinul z nejakej opice a sám si vymyslel boha, vtedy je staromódnym i pojem satana i anjela, čomu sa pravda sám diabol najviacej teší, a taký človek má popri tom z toho i to, že je v úplnej tme ohľadom princípu dobra a zla…Lebo, ó, človeče, ani teba ani mňa neuspokojí to, keď niekto povie: „To sa tak stalo samo od seba“.

(str. 85) A blázonstvom je za vrchol poznania považovať a učiť to, čo nie je pravda, čo nie je skutočnosťou…….Ale tak sa to dnes učí na stredných školách, a preto prirodzene je to

smerodajné pre mnohých, najmä školených ľudí………Mohlo by sa namietať, že do toho theologickej vede nič. Ale to je omyl. S  takou prípravou prichádza naša mládež na štátne i cirkevné školy za učiteľov, a čo je najsmutnejšie, theologická veda a tak i výchova theologického dorastu sa tomuto svetonázoru prispôsobňuje.

(str. 93) Všetky tie veci a tá tma sú nevyhnutným následkom evolucionistického svetonázoru, ktorý pôsobí chaos v každej vede a tak i v theologii.

(str. 98) Posledná veta Roháčkovho textu je: Centrom všetkého theologického štúdia musí byť Sv. Písmo, Biblia, lebo ona je jediná, ktorá robí kresťanstvo kresťanstvom. Komu ona nie je svetlom a vodcom, ten sa stáva pohanom.

4. D O S L O V

(str. 99) Táto práca bola pôvodne určená za dissertačnú prácu pre Husovu univerzitu. Profesor Hromádka, ktorý ju posúdil, žiadal nejaké zmeny a povedal, aby som to napísal tak, aby to prinútilo čitateľa zamietnuť svoj evolucionistický svetonázor a prijať pravdu……Takej práce nemôže nikto napísať, aby každého, kto blúdi, presvedčila o jeho blude a prinútila prijať pravdu. I táto moja práca môže mať len ten cieľ, aby pohla človeka premýšľať a hľadať pravdu, a keď bude chcieť, aby ju prijal……Nikto na svete nehovoril tak, ako sám Veľvodca spasenia, Ježiš. Jeho argumenty boly najdokonalejšie a najúčinnejšie, ale toho, kto mal umienené zostať pri svojej nepravde, nepresvedčil ani On.

16.11.2006 Výber a komentár zostavil: Ľudovít Višnyi senior

Značky: , ,

Komentáre (3) on Jozef Roháček

  1. Peter hovorí:

    poučné a zaujímavé

  2. Matúš Fazekaš hovorí:

    Pravdou je, že Roháček sa na preklad Sv. Písma definitívne podujal na Dolnej zemi v Kysáči, kde pôsobil ako kazateľ v rokoch 1906-1911. „V Kysáči sa definitívne rozhodlo o slovenskom preklade Sv. Písma. S veľkým žiaľom som pozoroval ako ťažko ide bratom čítanie českého Božieho slova, a ako málo rozumejú z toho čo čítajú. Dal som im napr. prečítať niektorú stať a potom som ich žiadal, aby mi to povedali, čo čítali. Stáli a hľadeli. Nevedeli skoro nič povedať z toho vlastnými slovami. Teda ich rozum a ich srdce zostávali bez úžitku. Pri jednej takej príležitosti dozrelo vo mne rozhodnutie, že napíšem biblickej spoločnosti do Londýna a požiadam ju, že by nám vydala zo Sv. Písma to, čo je preložené, a ostatné potom.
    Boh to tak riadil, že vtedy bol v Pešti správcom biblického skladu môj priateľ, predtým kazateľ metodistickej cirkvi, odchovanec misijného ústavu na Sv. Christone. Jeho pani, dcéra menovaného p. Andreasa Kettenbacha (pracovník nemeckej Misie pre Juhovýchodnú Európu,) bola priateľkou mojej ženy. Pán správca, Andras Lichtenberger, vychovaný v Belehrade, ktorý mal lásku porozumenie pre prácu Božieho kráľovstva medzi Slovákmi, odporučil vec Biblickej spoločnosti. Aby zaistil veci úspech, poslal evanjelium sv. Marka na posúdenie vtedajšiemu ev. biskupovi (Jurajovi) Janoškovi. Ale biskup Janoška odpovedal: Nie! Poslal to aj niektorým iným vplyvným mužom ev. cirkvi na Slovenku, ale aj oni súhlasne odpovedali, že neodporúčajú. Čiastočne je to aj pochopiteľné, lebo veď práca sa zjavila kdesi na pôde, ktorá im bola neznáma. Dal to pričítať i biskupovi (Bedrichovi) Blatníkovi, ktorý vtedy býval v Pešti, a ten povedal, že je to dobré a pekné. Biblická spoločnosť dala na skúšku vytlačiť evanjelium sv. Marka, obsahom najmenšie evanjelium. To sa hojne míňalo. Vyšlo i druhé evanjelium – už sa nepamätám, ktoré to bolo, míňalo sa i to. Potom vyšli všetky štyri evanjeliá a mali dobrý odbyt; najmä po vypuknutí vojny 1914 – míňali sa tisíce výtlačkov.“
    Čo sa týka knižky “Evolocionizmus…”. Práca nenašla dosť úľuby na kompetentnom mieste z viacej príčin, ale myslím jedna z hlavných bola tá, že som sa tam musel dotknúť autorít, ktoré svojím falošným učením narobili mnoho zlého, ale ktoré sa mali z istých príčin”.
    Citované z “Pamätí Jozefa Roháčka” Zostavil Juraj Potúček, vyšlo v SAV 1972 ako interná publikácia.

Pridaj komentár

*


9 + = 12