Ak je niečo v astronómii či astrofyzike, čo výrazne a vypuklo nezapadá do štandardne prijímaných evolučných predstáv o vzniku vesmíru Veľkým treskom, tak sú to práve kvazary. Kvazary sú hviezdam či galaxiám podobné objekty (kvázi-stelárne-zdroje rádiového žiarenia), ktoré sa vyznačujú silným žiarením v rádiových vlnových dĺžkach a nesmierne veľkým červeným spektrálnym posunom, pričom majú aj svoje špecifické spektrum.
Astronómia/astrofyzika dnes všeobecne prijíma predpoklad, že červený spektrálny posun znamená rozpínanie vesmírneho priestoru. Za tohto predpokladu sú teda kvazary veľmi ďaleko, pričom ale ich svietivosť, vezmúc do úvahy ich predpokladanú vzdialenosť, je extrémna až nevysvetliteľná. Kvazary predstavujú viacero problémov pre štandardný model Veľkého tresku. Dnes je z astronomických pozorovaní známa veľká variabilita ich svietivosti, prebiehajúca časovo v obdobiach rádovo 10 rokov. Aká je súvislosť medzi týmto pozorovaním a evolučnými predstavami vysvetľuje experimentálny fyzik a kozmológ John Hartnett (CMI) v článku (v angličtine): „Changing-look quasars: how do they fit into a biblical creationist model?“
http://creation.com/changing-look-quasars
Výpoveď kvazarov v otázke „evolúcia verzus stvorenie“ je však oveľa relevantnejšia a týka sa samotnej podstaty červeného spektrálneho posunu a jeho interpretácie ako vzdialenosti a rýchlosti rozpínania sa vesmírneho priestoru s prepojením (dôsledkami) na predstavu a o vzniku vesmíru vo Veľkom tresku. Dlhoročné astronomické pozorovania Haltona Arpa, ktoré opublikoval v dvoch knihách: „Quasars, Redshifts and Controversies“ (Interstellar Media, Cambridge University Press, Berkeley, 1987) a „Seeing Red, Redshifts, Cosmology and Academic Science“ (Apeiron, Montreal, 1998), poukazujú na to, že vesmír samotný sa snaží vypovedať o úplne inom scenári než je jeho vznik pomocou Veľkého tresku. Tieto astronomické pozorovania poukazujú na to, že nové galaxie a kvazary sa rodia z aktívnych galaktických jadier veľkých eliptických galaxií, pričom kvazary prechádzajú vývojom, v ktorom sa postupne menia na galaxie, pričom sa ich červený posun mení skokovo („kvantovo“) cez presne dané diskrétne hodnoty, čo poukazuje na intrinsický (kvazarom vlastný) pôvod a podstatu veľkej časti (zložky) červeného posunu. Pozorovania ponúkajú aj ďalšie indície, podľa ktorých kvazary a galaxie ko-existujú v porovnateľných vzdialenostiach a pritom majú výrazne rozdielne červené posuny. Tieto pozorovania a indície ponúkajú radikálne iný obraz o vesmíre, jeho charaktere, a hlavne jeho pôvode. Viac na túto tému v článku Johna Hartnetta (v angličtine): „The heavens declare a different story!“
http://creation.com/the-heavens-declare-a-different-story
Na túto tému prof. Hartnett hovoril aj na konferencii Stvorenie a súčasná veda, Žilina 2010. Jeho prednášky sú v textovej forme publikované v 3. mimoriadnom čísle časoposu Solas, máj 2011 a sú verejne dostupné na adrese
http://casopis.solas.sk/images/stories/solas/casonline/text/solas_m03.pdf
a v audio formáte sú verejne dostupné na adrese
http://solas.sk/konferencie/audio-zaznam-prednasok-z-konferencie-stvorenie-a-sucasna-veda-2010
Značky: Biblia, červený posun, Fyzika, kozmológia, kvazar, veda, Veľký tresk, vesmír