Prednášajúci: RNDr. Peter Vajda, Ph.D.

Organizátor: Kresťanské zbory Trenčín.

Dátum: 26. 6. 2011 o 16:00 hod.

Miesto: Kultúrne stredisko Juh, Trenčín.

Mapa lokality sa nachádza na tejto stránke v položke Kalendár.

Zdieľať

Prof. John Hartnett, Ph.D.

Zdieľať

V dňoch 27. – 29. 8. 2010 sa uskutočnila 2. konferencia „Stvorenie a súčasná veda, Žilina 2010“. V tomto 3. mimoriadnom čísla časopisu Solas uverejňujeme v textovej forme podstatné časti väčšiny prednášok, ktoré na tejto konferencii odzneli.

Cez stvorené veci (vesmír, Zem, rastlinná a živočíšna ríša), ako hovorí Písmo (Rímskym 1:19), Boh zjavuje sám seba. Pozorovaním stvorenstva človek nielen že môže, ale aj má prísť k poznaniu, že existuje Boh Stvoriteľ, a môže a má spoznať Jeho moc a božstvo (Rímskym 1:20). Objasňovanie podstaty vedy a podstaty viery a ich vzájomného vzťahu je stále dôležité a aktuálne ako pre ľudí mimo cirkev, tak aj pre spasených ľudí v rámci cirkvi. Konferencie pod názvom „Stvorenie a súčasná veda“, ktoré spolu organizujú občianske združenia Solas a Temelios, sú venované práve poznávaniu Božej stvoriteľskej moci a Jeho diela prostredníctvom vedeckého skúmania materiálneho sveta.

Cieľom, prečo sa otázkam vzťahu viery a vedy na týchto konferenciách a na stránkach časopisu Solas venujeme, nie je samotné intelektuálne poznanie alebo číra akademická debata, ale to, aby Bohu bola vzdaná taká sláva, aká mu skutočne patrí, a aby autorita Božieho slova a neomylnosť, inšpirovanosť, dostatočnosť a objektívna historickosť Písma bola pevne zakorenená v srdciach veriacich. Čítajte celý článok.

Zdieľať

Astronomické pozorovania odhalili, že rozpínanie (expanzia) vesmírneho priestoru akceleruje (zrýchľuje sa). Na vysvetlenie tohto pozorovania zaviedli zástancovia kozmológie Veľkého tresku predpoklad, že akceleráciu spôsobuje takzvaná „tmavá energia“. Tmavá energia plní úlohu takzvanej kozmologickej konštanty (ktorú predtým zaviedol Einstein), pôsobí proti gravitačnej príťažlivosti, ktorá rozpínanie spomaľuje. Podčiarkujem, že pre tmavú energiu neexistuje zatiaľ žiadna fyzika, jej existencia sa jednoducho len predpokladá, a síce práve kvôli vysvetleniu zrýchľujúcej sa expanzie vesmírneho priestoru.

Správa BBC News (http://www.bbc.co.uk/news/science-environment-13462926) sa odvoláva na pozorovania vedcov, výsledky ktorých boli poslané na publikovanie do vedeckého časopisu vo forme dvoch vedeckých článkov. Tieto pozorovania potvrdzujú akcelerujúcu expanziu vesmírneho priestoru. Potiaľ v poriadku, potiaľto je to poctivá empirická veda. V poriadku už však nie je tvrdenie, že ich pozorovania (výsledky) potvrdzujú existenciu tmavej energie. Tmavá energia sa predpokladá ako možné vysvetlenie akcelerujúceho rozpínania. Keď astronomické pozorovania dokážu akcelerujúce rozpínanie, neznamená to, že potvrdili predpoklad. To je zacyklená argumentácia a vo vede nepredstavuje dôkaz. A toto je dôvod, prečo výraz „potvrdzuje tmavú hmotu“ je v úvodzovkách. Ku koncu správy (článku) sa dočítame nasledovné vyjadrenie: „Napriek tomu, že vedci sú schopní usudzovať (dedukovať, domýšľať si) o existencii tmavej energie a tmavej hmoty, pre tieto javy ešte stále (aj naďalej) nemáme riadne vysvetlenie“ („However, despite scientists being able to infer the existence of dark energy and dark matter, these phenomena still elude a full explanation“). Názov tejto BBC správy je však v úplne inom duchu. Vytvára dojem, že existencia tmavej energie bola vedecky dokázaná. Toto je typická ukážka toho, ako médiá vytvárajú mienku uprostred laickej verejnosti, dokonca i laickej vedeckej komunity (vedci pracujúci v iných vedných disciplínach ako kozmológia a astrofyzika), ukážka toho, ako médiá formujú svetonázor.

V 3. mimoriadnom čísle časopisu Solas prinášame články austrálskeho kozmológa a experimentálneho fyzika Prof.Dr. Johna Hartnetta, ktorý na konferencii „Stvorenie a súčasná veda“ v Žiline v auguste 2010 (ktorú organizovali občianske združenia Solas a Temelios) predstavil alternatívnu kozmológiu, ktorá sa nepotrebuje odvolávať na tmavú energiu a tmavú hmotu.

Obrázok na začiatku textu prevzatý z adresy  http://www.sdss.org/iotw/m90.jpeg

Zdieľať

Zdieľať

J.B.Irwing po svojom návrate z kozmu napísal viacero kníh o svojej ceste na Mesiac. Stal sa kazateľom a v Colorade založil kresťanskú organizáciu Výškový let (High Fligh Foundation), ktorá sa venuje šíreniu evanjelia po celom svete. V máji r. 1990 J.B.Irwing navštívil Československo a o svojich zážitkoch rozprával v Prahe, Bratislave a v Liptovskom Hrádku.

V tomto dokumente uvádzame výber niektorých myšlienok a častí z knihy James B. Irwinga Viac ako pozemšťan (Bratislava 1990).

Prv ako som v júli 1971 vstúpil do kozmu pri lete Apolla 15, bol som – mierne povedané – vlažným kresťanom, ale….

Keď sme odštartovali, bol som absolútne sústredený na to, aby sme mali perfektný let. Myslel som iba na vedecké ciele. Vôbec ma nenapadlo, že let má aj duchovné aspekty. Ani v najbujnejšej fantázii by som si nebol pomyslel, že ma tento let neuspokojí a že sa na Zem vrátim ako iný človek, odhodlaný na ešte väčší let.

Predtým som sa usiloval, aby som mohol letieť vysoko a rýchle – vyletieť do kozmu a ak by som mal naozaj šťastie, možno sa dostať až na Mesiac. To bola v mojich predstavách tá najvyššia méta. Ale keď sa to všetko uskutočnilo, uvedomil som si, že ma to neuspokojilo. Niektorí kozmonauti, čo boli na Mesiaci, sa vrátili v hlboko depresívnom stave. Jeden sa nervovo zrútil. Po dosiahnutí Mesiaca si nevedel najsť zmysel života. Let na Mesiac bol pre neho najvyššou métou. Neexistovalo už nič, čo by sa tomu vyrovnalo. To čo skutočne nasycuje, je poznanie Božej lásky, jeho blízkosti a to, že sa ním dáme viesť. Začal som si uvedomovať, že let na Mesiac bol iba začiatok. Bol to iba malý krok, ktorý mi v službe Bohu a ľuďom na Zemi otvoril nové možnosti.

Po štarte, pri lete na Mesiac sa zdalo, že sú proti nám všetky možné prekážky. Mali sme naplánované, že pristaneme na presnom mieste, v cieli, ktorý bol vzdialený 380000 kilometrov od Zeme. Nielen mesiac obieha okolo Zeme rýchlosťou 3700 kilometrov za hodinu, ale aj Zem obieha okolo Slnka rýchlosťou 108000 kilometrov za hodinu. Zem sa otáča okolo svojej osi raz za dvadsaťštyri hodín a my musíme nabrať rýchlosť 40000 kilometrov za hodinu, aby sme unikli zemskej príťaživosti. Dá sa vypočítať naša dráha tak, aby sme pristáli na určenom mieste na Mesiaci?

Dá sa, pretože Boh tak stvoril vesmír, že planéty a hviezdy sa pohybujú s dokonalou presnosťou. Mohli sme sa spoľahnúť na jeho zákony. Použili sme Božiu presnosť pri určení presnej dráhy našho letu. A ako má Boh svoj dokonalý plán pre vonkajší kozmos, tak isto má dokonalý plán aj pre vnútorný kozmos človeka – pre jeho ducha.

Keď som bol na Mesiaci, Boh bol práve tak so mnou ako na Zemi; mal plán pre môj život. Keď mesačný modul pristál na Mesiaci, zostal stáť naklonený na jednu stranu, lebo sme pristáli na okraji malého krátera. Tri nohy boli vo vnútri krátera a štvrtá práve na okraji. Bolo to trochu nepríjemné, ale ukázalo sa, že to bola prozreteľná ochrana. Keď sme sa na druhý deň zobudili, z Houstonu nám hlásili, že mesačný modul stratil za prvý deň dvanásť litrov vody. To bolo primnoho. Všetko sme prezreli a našli sme tesnenie, ktoré prepúšťalo vodu. Voda celkom prirodzene stekala do najnižšieho kúta modulu a čo bolo veľké šťastie, v tomto kúte neboli žiadne elektrické spoje. Ak by bol mesačný modul naklonený na opačnú stranu, voda by bola zaplavila množstvo elektrických zariadení. Bola by spôsobila elektrické skraty, ktoré mohli prerušiť naše rádiové spojenie a znemožniť náš štart pri návrate. Žalm 139:8-12 hovorí: Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si. Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori, i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica. A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa. Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti ako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.

Prispôsobiť sa v kozme bezváhovému stavu nebolo jednoduché. Nič nebolo v pokoji. Stačilo trochu otvoriť naše vaky a veci samy začali vyskakovať von. Zubné kefky, vreckovky, fotografické aparáty a všetky rôzne veci vyletovali von a rozlietali sa všetkými smermi. Takto vyzerajú aj životy mnohých z nás – unášané sú všetkými smermi, lebo nám chýba centrálna sila, ktorá by všetko držala spolu. Sme plný napätia a stresov, lebo nie sme vnútorne vyrovnaní. Usilujeme sa všetky veci v našich životoch držať pohromade, ale nedarí sa nám to. Potrebujeme ešte niečo. A je to tak, lebo sme bytosti určené a stvorené pre vzťah k Stvoriteľovi. Keď Adam a Eva v raji zhrešili, veci sa začali rozlietať na všetky strany, podobne ako je to v bezváhovom stave. Tajomstvo spokojného života sa dá najsť v Ježišovi Kristovi. On dáva plný život nielen tu na Zemi, ale dáva večný život, povedal: Ja som prišiel nato, aby mali život a aby mali hojnosť (Ján 10:10).

Našim najdôležitejším poslaním bolo nazbierať zbierku kameňov. Väčšina hornín, ktoré boli dovtedy privezené z Mesiaca, boli tmavé husté čadiče. Vedci vedeli, že keby sa celý Mesiac skladal z takýchto hustých hornín, nijako by nemohol obiehať po svojej terajšej dráhe. Bol by príliš ťažký. Vedeli, že tam musí byť nadbytok ľahkých hornín, menej hustých a svetlejších. Našou úlohou bolo najsť takéto ľahšie kamene v mesačných vrchoch. Objavili sme čistý biely kameň, najstaršiu horninu – časť hlbokého vnutromesačného materiálu, ktorý bol vyvrhnutý na povrch, aby vytvoril pohoria, a ktorý bol najväčším vedeckým objavom našej cesty. Novinári ho pomenovali kameňom Genesis, lebo potvrdil fakt, že Zem a Mesiac boli stvorené súčasne.

Aký to bol pocit stáť na Mesiaci? Keď som sa pozrel dolu, videl som stopy svojich topánok vprachu, ale keď som sa pozrel nad hlavu, aby som uvidel Zem, bola veľmi malá, vzdialená od nás približne 380000 km. Uvedomovali sme si, že sme tam boli z milosti Božej, a túžili sme vrátiť sa späť do svojho domova… Ale byť na mieste, kde nie je nijaký život, vyvolá v človeku zvláštne pocity. Nie je tam voda, ani vzduch, ani kyslík, ani obloha. Pri pohľade nahor vidno iba čierňavu kozmu.

Boh stvoril túto Zem ako zvláštnu planétu pre človeka. Je to veľmi zvláštna planéta. Je to jediné prirodzené miesto pre človeka, o ktorom vieme, v našom slnečnom systéme a fakticky vo vesmíre. Ako som sa pozeral na Zem z diaľky, bola ako guľôčka. Pomyslel som si: Ak je Zem taká malá, aký som ja? Som menej ako prach v tomto vesmíre, menej ako prachové zrnko. A predsa ma Boh miluje natoľko, že dal do môjho srdca túžbu, aby som ho poznal. Ukázal mi aj cestu, ako ho môžem spoznať – je ňou Ježiš Kristus. Mať osobný vzťah k Ježišovi Kristovi je pravým znakom začiatku kresťanského života. Všetky ostatné zážitky v živote človeka významom vyblednú v porovnaní s prehlbujúcim sa každodenným vzťahom ku Kristovi, dokonca aj pobyt na Mesiaci.

Pri lete Apolla 15 som bol spolupilotom na mesačnom module, mojou úlohou bolo zostúpiť na Mesiac s Dave Scottom, ktorý bol veliteľom. Takáto skúsenosť poznačí človeka telesne, duševne a duchovne. Keď som sa vrátil, uvedomil som si, že Pán použil túto skúsenosť, aby sa ma dotkol zvláštnym spôsobom. Môj život dostal vo všetkom nový zmysel.

Skúmame a chceme sa dozvedieť niečo nové. Pri pohľade do mikrokozmu, ako aj pri pohľade do makrokozmu vidíme stále viac dôkazov o perfektnom Božom zámere v stvorenstve. Názor, že kresťanstvo a veda, alebo výskum vesmíru, sú nezlučiteľné, neobstojí. Vedu chápem ako objavovanie a odkrývanie základných Božích zákonov, ktoré riadia svet. Tento výskum sa postupne prehlbuje, ako sa pokúšame viac a viac poznať Pána Boha. Kresťanská viera, to je osobný vzťah k tomuto Bohu. Ježiš Kristus je zdrojom mojej sily a schopnosti. Usilujem sa každý deň byť pri ňom tak blízko, ako sa len dá.

V kozmickom programe som sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorí dôverujú Kristovi ako svojmu Spasiteľovi. A to nielen medzi kozmonautmi, ale veľa ich je aj na iných miestach v agentúre pre výskum kozmu. Čo vykonal Boh pre nás, je oveľa dôležitejšie, ako to, čo my môžeme vôbec kedy vykonať. Že nám dal Spasiteľa Ježiša Krista, je určite najväčšia vec.

Chodil som po Mesiaci, takže som viac ako pozemšťan. Pobyt na Mesiaci mal na môj život silný duchovný vplyv. Prv ako som v júli 1971 vstúpil do kozmu pri lete Apolla 15, bol som – mierne povedane – vlažným kresťanom, ale mám pocit, že Boh ma poslal na Mesiac, aby som sa mohol vrátiť na Zem a byť svedkom jeho Syna, Ježiša Krista.

Všetky kozmické úspechy nadobúdajú správny význam vtedy, keď si uvedomíme jedno: skutočnosť, že Boh chodil po Zemi, je dôležitejšia ako to, že človek chodil po Mesiaci. Verím, že pred 2000 rokmi chodil po Zemi Boh v osobe Ježiša Krista.

Boh si želá pokračovať vo svojom chodení po Zemi, a to prostredníctvom teba aj mňa. Boh ťa miluje a chce, aby si vstúpil do toho najcennejšieho vzťahu a spločenstva s ním. Volá každého z nás.

Môžeš byť viac ako pozemšťan nie lietajúcim do kozmu, ale podriadením sa Pánovi. Priznaj si svoje hriechy, uznaj, že ho potrebuješ, otvor svoj život dokonalému Božiemu odpusteniu a prijmi Ježiša Krista do svojho života ako svojho Pána a Spasiteľa. To je prvý krok k novému životu – životu s nadprirodzenou mocou v jeho plnosti. Pán Ježiš vyhlásil: Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť (Ján 10:10).

Dostojevskij si všimol, že každý človek strávi celý svoj život hľadaním, komu alebo čomu by mohol veriť. Ja verím, že Ježiš Kristus je odpoveďou pre každého a pre všetkých.

Autor: James B. Irwing

Najprv niečo o autorovi: James Benson Irwing (193O – 1991), americký astronaut, člen expedície APOLLO 15, ktorá dňa 26. júla 1971 odštartovala z mysu Canaveral. Jej posádku tvorili astronauti Alfréd Meril Worden, David Randolph Scott a James Benson Irwing.O štyri dni pristáli na Mesiaci. Najprv, ako siedmy človek z planéty Zem, vystúpil na mesačný povrch D.Scott a po ňom J.Irwing. Astronaut A.Worden zatiaľ krúžil okolo Mesiaca vo veliteľskej lodi Endeavour a zabezpečoval spojenie so Zemou. Astronauti na Mesiaci skúmali mesačné pohoria, nazbierali vyše 70 kg hornín. Ako prví strávili na Mesiaci 3 dni a vyskúšali mesačné vozidlo Rover, na ktorom najazdili takmer 30 km. Potom ho zaparkovali 100 m od lunárneho modulu a jeho kamera po prvýkrát nasnímala štart z Mesiaca, ktorý bol 2.augusta 1971 o 18. hod. a 11 min SEČ. 7.augusta Apollo 15 pristálo s odchýlkou 8 km od stredu určenej dopadovej oblasti severne od Honolulu.

J.B.Irwing po svojom návrate z kozmu napísal viacero kníh o svojej ceste na Mesiac. Stal sa kazateľom a v Colorade založil kresťanskú organizáciu Výškový let (High Fligh Foundation), ktorá sa venuje šíreniu evanjelia po celom svete. V máji r. 1990 J.B.Irwing navštívil Československo a o svojich zážitkoch rozprával v Prahe, Bratislave a v Liptovskom Hrádku.

V tomto dokumente uvádzame výber niektorých myšlienok a častí z knihy James B. Irwinga Viac ako pozemšťan (Bratislava 1990).

Prv ako som v júli 1971 vstúpil do kozmu pri lete Apolla 15, bol som – mierne povedané – vlažným kresťanom, ale….

Keď sme odštartovali, bol som absolútne sústredený na to, aby sme mali perfektný let. Myslel som iba na vedecké ciele. Vôbec ma nenapadlo, že let má aj duchovné aspekty. Ani v najbujnejšej fantázii by som si nebol pomyslel, že ma tento let neuspokojí a že sa na Zem vrátim ako iný človek, odhodlaný na ešte väčší let.

Predtým som sa usiloval, aby som mohol letieť vysoko a rýchle – vyletieť do kozmu a ak by som mal naozaj šťastie, možno sa dostať až na Mesiac. To bola v mojich predstavách tá najvyššia méta. Ale keď sa to všetko uskutočnilo, uvedomil som si, že ma to neuspokojilo. Niektorí kozmonauti, čo boli na Mesiaci, sa vrátili v hlboko depresívnom stave. Jeden sa nervovo zrútil. Po dosiahnutí Mesiaca si nevedel najsť zmysel života. Let na Mesiac bol pre neho najvyššou métou. Neexistovalo už nič, čo by sa tomu vyrovnalo. To čo skutočne nasycuje, je poznanie Božej lásky, jeho blízkosti a to, že sa ním dáme viesť. Začal som si uvedomovať, že let na Mesiac bol iba začiatok. Bol to iba malý krok, ktorý mi v službe Bohu a ľuďom na Zemi otvoril nové možnosti.

Po štarte, pri lete na Mesiac sa zdalo, že sú proti nám všetky možné prekážky. Mali sme naplánované, že pristaneme na presnom mieste, v cieli, ktorý bol vzdialený 380000 kilometrov od Zeme. Nielen mesiac obieha okolo Zeme rýchlosťou 3700 kilometrov za hodinu, ale aj Zem obieha okolo Slnka rýchlosťou 108000 kilometrov za hodinu. Zem sa otáča okolo svojej osi raz za dvadsaťštyri hodín a my musíme nabrať rýchlosť 40000 kilometrov za hodinu, aby sme unikli zemskej príťaživosti. Dá sa vypočítať naša dráha tak, aby sme pristáli na určenom mieste na Mesiaci?

Dá sa, pretože Boh tak stvoril vesmír, že planéty a hviezdy sa pohybujú s dokonalou presnosťou. Mohli sme sa spoľahnúť na jeho zákony. Použili sme Božiu presnosť pri určení presnej dráhy našho letu. A ako má Boh svoj dokonalý plán pre vonkajší kozmos, tak isto má dokonalý plán aj pre vnútorný kozmos človeka – pre jeho ducha.

Keď som bol na Mesiaci, Boh bol práve tak so mnou ako na Zemi; mal plán pre môj život. Keď mesačný modul pristál na Mesiaci, zostal stáť naklonený na jednu stranu, lebo sme pristáli na okraji malého krátera. Tri nohy boli vo vnútri krátera a štvrtá práve na okraji. Bolo to trochu nepríjemné, ale ukázalo sa, že to bola prozreteľná ochrana. Keď sme sa na druhý deň zobudili, z Houstonu nám hlásili, že mesačný modul stratil za prvý deň dvanásť litrov vody. To bolo primnoho. Všetko sme prezreli a našli sme tesnenie, ktoré prepúšťalo vodu. Voda celkom prirodzene stekala do najnižšieho kúta modulu a čo bolo veľké šťastie, v tomto kúte neboli žiadne elektrické spoje. Ak by bol mesačný modul naklonený na opačnú stranu, voda by bola zaplavila množstvo elektrických zariadení. Bola by spôsobila elektrické skraty, ktoré mohli prerušiť naše rádiové spojenie a znemožniť náš štart pri návrate. Žalm 139:8-12 hovorí: Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si. Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori, i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica. A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa. Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti ako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.

Prispôsobiť sa v kozme bezváhovému stavu nebolo jednoduché. Nič nebolo v pokoji. Stačilo trochu otvoriť naše vaky a veci samy začali vyskakovať von. Zubné kefky, vreckovky, fotografické aparáty a všetky rôzne veci vyletovali von a rozlietali sa všetkými smermi. Takto vyzerajú aj životy mnohých z nás – unášané sú všetkými smermi, lebo nám chýba centrálna sila, ktorá by všetko držala spolu. Sme plný napätia a stresov, lebo nie sme vnútorne vyrovnaní. Usilujeme sa všetky veci v našich životoch držať pohromade, ale nedarí sa nám to. Potrebujeme ešte niečo. A je to tak, lebo sme bytosti určené a stvorené pre vzťah k Stvoriteľovi. Keď Adam a Eva v raji zhrešili, veci sa začali rozlietať na všetky strany, podobne ako je to v bezváhovom stave. Tajomstvo spokojného života sa dá najsť v Ježišovi Kristovi. On dáva plný život nielen tu na Zemi, ale dáva večný život, povedal: Ja som prišiel nato, aby mali život a aby mali hojnosť (Ján 10:10).

Našim najdôležitejším poslaním bolo nazbierať zbierku kameňov. Väčšina hornín, ktoré boli dovtedy privezené z Mesiaca, boli tmavé husté čadiče. Vedci vedeli, že keby sa celý Mesiac skladal z takýchto hustých hornín, nijako by nemohol obiehať po svojej terajšej dráhe. Bol by príliš ťažký. Vedeli, že tam musí byť nadbytok ľahkých hornín, menej hustých a svetlejších. Našou úlohou bolo najsť takéto ľahšie kamene v mesačných vrchoch. Objavili sme čistý biely kameň, najstaršiu horninu – časť hlbokého vnutromesačného materiálu, ktorý bol vyvrhnutý na povrch, aby vytvoril pohoria, a ktorý bol najväčším vedeckým objavom našej cesty. Novinári ho pomenovali kameňom Genesis, lebo potvrdil fakt, že Zem a Mesiac boli stvorené súčasne.

Aký to bol pocit stáť na Mesiaci? Keď som sa pozrel dolu, videl som stopy svojich topánok vprachu, ale keď som sa pozrel nad hlavu, aby som uvidel Zem, bola veľmi malá, vzdialená od nás približne 380000 km. Uvedomovali sme si, že sme tam boli z milosti Božej, a túžili sme vrátiť sa späť do svojho domova… Ale byť na mieste, kde nie je nijaký život, vyvolá v človeku zvláštne pocity. Nie je tam voda, ani vzduch, ani kyslík, ani obloha. Pri pohľade nahor vidno iba čierňavu kozmu.

Boh stvoril túto Zem ako zvláštnu planétu pre človeka. Je to veľmi zvláštna planéta. Je to jediné prirodzené miesto pre človeka, o ktorom vieme, v našom slnečnom systéme a fakticky vo vesmíre. Ako som sa pozeral na Zem z diaľky, bola ako guľôčka. Pomyslel som si: Ak je Zem taká malá, aký som ja? Som menej ako prach v tomto vesmíre, menej ako prachové zrnko. A predsa ma Boh miluje natoľko, že dal do môjho srdca túžbu, aby som ho poznal. Ukázal mi aj cestu, ako ho môžem spoznať – je ňou Ježiš Kristus. Mať osobný vzťah k Ježišovi Kristovi je pravým znakom začiatku kresťanského života. Všetky ostatné zážitky v živote človeka významom vyblednú v porovnaní s prehlbujúcim sa každodenným vzťahom ku Kristovi, dokonca aj pobyt na Mesiaci.

Pri lete Apolla 15 som bol spolupilotom na mesačnom module, mojou úlohou bolo zostúpiť na Mesiac s Dave Scottom, ktorý bol veliteľom. Takáto skúsenosť poznačí človeka telesne, duševne a duchovne. Keď som sa vrátil, uvedomil som si, že Pán použil túto skúsenosť, aby sa ma dotkol zvláštnym spôsobom. Môj život dostal vo všetkom nový zmysel.

Skúmame a chceme sa dozvedieť niečo nové. Pri pohľade do mikrokozmu, ako aj pri pohľade do makrokozmu vidíme stále viac dôkazov o perfektnom Božom zámere v stvorenstve. Názor, že kresťanstvo a veda, alebo výskum vesmíru, sú nezlučiteľné, neobstojí. Vedu chápem ako objavovanie a odkrývanie základných Božích zákonov, ktoré riadia svet. Tento výskum sa postupne prehlbuje, ako sa pokúšame viac a viac poznať Pána Boha. Kresťanská viera, to je osobný vzťah k tomuto Bohu. Ježiš Kristus je zdrojom mojej sily a schopnosti. Usilujem sa každý deň byť pri ňom tak blízko, ako sa len dá.

V kozmickom programe som sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorí dôverujú Kristovi ako svojmu Spasiteľovi. A to nielen medzi kozmonautmi, ale veľa ich je aj na iných miestach v agentúre pre výskum kozmu. Čo vykonal Boh pre nás, je oveľa dôležitejšie, ako to, čo my môžeme vôbec kedy vykonať. Že nám dal Spasiteľa Ježiša Krista, je určite najväčšia vec.

Chodil som po Mesiaci, takže som viac ako pozemšťan. Pobyt na Mesiaci mal na môj život silný duchovný vplyv. Prv ako som v júli 1971 vstúpil do kozmu pri lete Apolla 15, bol som – mierne povedane – vlažným kresťanom, ale mám pocit, že Boh ma poslal na Mesiac, aby som sa mohol vrátiť na Zem a byť svedkom jeho Syna, Ježiša Krista.

Všetky kozmické úspechy nadobúdajú správny význam vtedy, keď si uvedomíme jedno: skutočnosť, že Boh chodil po Zemi, je dôležitejšia ako to, že človek chodil po Mesiaci. Verím, že pred 2000 rokmi chodil po Zemi Boh v osobe Ježiša Krista.

Boh si želá pokračovať vo svojom chodení po Zemi, a to prostredníctvom teba aj mňa. Boh ťa miluje a chce, aby si vstúpil do toho najcennejšieho vzťahu a spločenstva s ním. Volá každého z nás.

Môžeš byť viac ako pozemšťan nie lietajúcim do kozmu, ale podriadením sa Pánovi. Priznaj si svoje hriechy, uznaj, že ho potrebuješ, otvor svoj život dokonalému Božiemu odpusteniu a prijmi Ježiša Krista do svojho života ako svojho Pána a Spasiteľa. To je prvý krok k novému životu – životu s nadprirodzenou mocou v jeho plnosti. Pán Ježiš vyhlásil: Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť (Ján 10:10).

Dostojevskij si všimol, že každý človek strávi celý svoj život hľadaním, komu alebo čomu by mohol veriť. Ja verím, že Ježiš Kristus je odpoveďou pre každého a pre všetkých.

Zdieľať

Aj toto je príklad úžasného tvorivého plánu, pretože takéto oko sa nedá vysvetliť postupným pozvoľným evolučným vývojom na základe náhodných mutácií a prirodzeného výberu. Takéto oči svedčia o múdrom Stvoriteľovi.

Zdroj (a obrázky):

http://creation.com/four-eyed-spookfish-mirror-eyes

http://creation.com/the-fish-with-four-eyes-anableps

Zdieľať

V 90-tych rokoch minulého storočia zovšeobecnil izraelský teoretický fyzik Moshe Carmeli Einsteinovu teóriu relativity (špeciálnu aj všeobecnú relativitu) na teóriu kozmologickej relativity. Táto „nová fyzika“ bola úspešná v tom, že predpovedala zrýchľujúce sa rozpínanie vesmírneho priestoru dva roky pred tým, ako bola táto akcelerujúca expanzia v astronómii experimentálne potvrdená. Carmeliho kozmologická relativita si vyžaduje izotropný (sféricky symetrický) vesmír, nie nevyhnutne homogénny a nekonečný bez stredu a okraja. John Hartnett s Carmelim spolupracoval a neskôr jeho teóriu rozvinul. Publikoval viaceré vedecké práce, v ktorých ukázal schopnosť tejto novej fyziky vyriešiť viaceré problémy v astronómii či astrofyzike bez odvolania sa na tmavú hmotu či tmavú energiu.

Carmeli-Hartnettova kozmológia, uplatnená na konečný sféricky symetrický vesmír so stredom, prináša aj odpoveď na riešenie problému, ako mohlo stihnúť priletieť na Zem svetlo z hviezd vzdialených miliardy svetelných rokov vo vesmíre, ktorý má vek len približne 6000 rokov. Riešenie predstavuje relativistická dilatácia času v kozmologickej relativite.

Tento kozmologický model Prof. Hartnett prezentoval osobne aj na konferencii Stvorenie a súčasná veda v Žiline v auguste 2010. Knihu, v anglickom jazyku, si môžete zakúpiť vo vydavateľstve Ordo Salutis (www.ordo.sk, 0944 175088). Prednášky Prof. J. Hartnetta vo forme článkov budú uverejnené v 3 . mimoriadnom čísle časopisu Solas, máj 2011 a zverejnené aj na web stránke casopis.solas.sk .

Zdieľať

Verejná séria štyroch multimediálnych prednášok.

Prednášajú: Pracovníci občianskeho združenia Temelios.

Organizátor: Bratská jednota baptistov (BJB) Poprad.

Dátum: 10. 6. – 12. 6. 2011.

Kde? Modlitebňa BJB, Jahodná 5, Poprad.

Prečo? Lebo niet dôležitejšej otázky ako: Odkiaľ sme prišli a kam ideme?

Program:

Piatok 10. 6. 2011 o 18,00 hod. – RNDr. Peter Vajda, Ph.D.: „Demontáž evolúcie“ alebo inými slovami: „Biblická a vedecká odpoveď na evolučné tvrdenie v troch oblastiach vedy, ktoré sú najviac presiaknuté evolúciou (kozmická evolúcia, chemická evolúcia a biologická evolúcia)“.

Sobota 11. 6. 2011 o 16,00 hod. – Ing. Ján Šichula: „Prirodzený výber nie je to isté ako evolúcia“ alebo inými slovami: „Dal Charles Darwin odpoveď na otázku: Odkiaľ pochádzajú druhy organizmov?“

Sobota 11. 6. 2011 o 18,00 hod. – RNDr. Peter Vajda, Ph.D.: „Noachova potopa a svedectvo geológie“ alebo inými slovami: „Nie milióny rokov, ale jedna veľká katastrófa“.

Nedeľa 12. 6. 2011 o 10,00 hod. – Ing. Ján Šichula: „Kniha histórie vesmíru a evanjelium Ježiša Krista“.

www.temelios.sk ;

www.poprad.baptist.sk

Zdieľať

Organizátor: Klub Quo Vadis a Cirkev bratská, Nitra

Hosť (prednášajúci): RNDr. Peter Vajda, Ph.D.,  geofyzik.

Téma:

Kedy ste sa naposledy zamysleli nad vznikom života na zemi? … nebol dôvod… evolučná teória sa stala dogmou, ktorú sme bez otázok prijali a vryla sa nám do názorov i postojov. Je to však skutočne tak? Nastal čas, aby sme podrobili evolučnú teóriu skúške súčasného poznania a konfrontovali ju s faktami.

Zdieľať