Ľudstvo má tú
výsadu, že môže skúmať a poznávať dielo Stvoriteľa. A dielo Stvoriteľa je predmet skúmania vedy: veda skúma stvorené veci, skúma a poznáva stvorený svet. Pretože svet je závislý od Stvoriteľa, od Boha, preto je pochopiteľný len v Bohu, t.j. svet je v sebe samom nepochopiteľný.
Nový zákon nám veľmi jasne zjavuje, že vo všetkom, čo sa vzťahuje k stvoreniu, boli Božie plány uskutočňované skrze druhú osobu trojjediného Boha:
Značky: Biblia, Boh, Ježiš Kristus, stvorenie, Stvoriteľ, veda
Henry M. Morris: The Biblical Basis for Modern Science. Vyšlo vo vydavateľstve Masters Books, P.O. Box 726, Green Forest, AR 72638 v roku 2010.
Je pozoruhodné, že profesor Jozef Roháček, ako prvý slovenský prekladateľ Biblie, bol pred 70 rokmi aj prvým slovenským “kreacionistom”. V roku 1936 vydal (ako III. zväzok knižnice spolku Modrého Kríža “Svetlo”, Bratislava, Grosslingova 48) 99-stranovú filozoficko-náboženskú knižôčku s názvom “Evolucionizmus vo svetle pravdy” s podtitulom “Čo má každý vzdelaný človek vedieť o evolucionizme“. Čítať ďalej »
Značky: kreacionizmus, stvorenie, viera
Redakcia časopisu Solas pripravuje do tlače 3. mimoriadne číslo, ktoré má byť odoberateľom distribuované v mesiacoch máj – jún. V tomto čísle budú uverejnené prepisy prednášok prednesených na 2. kresťanskej konferencii “Stvorenie a súčasná veda, Žilina 2010“.
Značky: stvorenie, veda, Veľký tresk, viera
V dňoch 22. a 23. 10. 2005 sa v Prahe uskutočnila európska konferencia pod názvom “Darwin a dizajn”. Zúčastnilo sa jej približne 950 účastníkov z 18 krajín. Bola to udalosť na európske pomery neobvyklá a vzhľadom na postkomunistický blok jedinečná.
Značky: DNA, evolúcia, inteligentný dizajn, veda, viera
V klasickej argumentácii o inteligentnom dizajne (obdobie prvej vedeckej revolúcie) ľudia porovnávali poriadok a usporiadanie sveta, aby na tomto základe dospeli k záveru, že ho musela vytvoriť nejaká vyššia inteligencia nazývaná Boh. V 19. storočí sa tento argument ešte umocnil porovnaním ľudských výtvorov so stavbou živých organizmov. Keďže ľudský rozum je zodpovedný za vznik ľudských výtvorov, uvažovali, že potom nejaká vyššia forma inteligencie musela vytvoriť živé bytosti. Čítať ďalej »
Značky: evolúcia, inteligentný dizajn, veda, viera
V našej krajine sa prakticky od začiatku 50. rokov minulého storočia dávala veda a viera v Stvoriteľa do protikladu. Boli to tvrdenia typu: veda dokázala, že Boh nie je. Argumentácia sa pritom viedla na úrovni, že ten kto verí, je jednoducho istý typ hlupáčika, ktorý si nedostatok inteligencie kompenzuje náboženskými predstavami.
Vedomie Boha v ľudskej spoločnosti sa historicky kládlo do obdobia nedostatočného poznania a porozumenia prírodným javom, s ktorými sa ľudia okolo seba dennodenne stretávali a do súvislosti so strachom z toho, čo ich obklopovalo. Teda akýsi temný dávnovek v kontraste s osvieteneckým prítomným obdobím a vysokým racionálnym poznaním prírodných javov a ich interpretácia skrze prírodné zákony.
Tento naturalistický prístup, vyhlasovaný za jediný možný vedecký postoj, dosiahol svoje maximum vo filozofii dialektického materializmu koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia. Jedným z jeho pilierov je evolučná predstava existencie všetkých vecí, javov, vesmíru a života. Korene dialektického materializmu siahajú do obdobia prelomu 6. a 5. storočia pred n.l. a spájajú sa s menom gréckeho filozofa Hérakleitosa z Efezu, ktorého považujú za prvého predstaviteľa tejto filozofie, aj keď Hérakleitos vychádzal z názorov svojich predchodcov a to predovšetkým tzv. “prírodných filozofov”. Čítať ďalej »