Viac ako pozemšťan

Warning: is_dir() [function.is-dir]: open_basedir restriction in effect. File(/) is not within the allowed path(s): (/home/jo040600:/usr/share/pear) in /home/jo040600/www_root/blog/wp-includes/functions.php on line 2037

Warning: file_exists() [function.file-exists]: open_basedir restriction in effect. File(/) is not within the allowed path(s): (/home/jo040600:/usr/share/pear) in /home/jo040600/www_root/blog/wp-includes/functions.php on line 2028

Warning: is_dir() [function.is-dir]: open_basedir restriction in effect. File(/) is not within the allowed path(s): (/home/jo040600:/usr/share/pear) in /home/jo040600/www_root/blog/wp-includes/functions.php on line 2037

Autor publikácie:  James B. Irwing.  Najprv niečo o autorovi: James Benson Irwing (193O – 1991), americký astronaut, člen expedície APOLLO 15, ktorá dňa 26. júla 1971 odštartovala z mysu Canaveral. Jej posádku tvorili astronauti Alfréd Meril Worden, David Randolph Scott a James Benson Irwing.O štyri dni pristáli na Mesiaci. Najprv, ako siedmy človek z planéty Zem, vystúpil na mesačný povrch D.Scott a po ňom J.Irwing. Astronaut A.Worden zatiaľ krúžil okolo Mesiaca vo veliteľskej lodi Endeavour a zabezpečoval spojenie so Zemou. Astronauti na Mesiaci skúmali mesačné pohoria, nazbierali vyše 70 kg hornín. Ako prví strávili na Mesiaci 3 dni a vyskúšali mesačné vozidlo Rover, na ktorom najazdili takmer 30 km. Potom ho zaparkovali 100 m od lunárneho modulu a jeho kamera po prvýkrát nasnímala štart z Mesiaca, ktorý bol 2.augusta 1971 o 18. hod. a 11 min SEČ. 7.augusta Apollo 15 pristálo s odchýlkou 8 km od stredu určenej dopadovej oblasti severne od Honolulu.

J.B.Irwing po svojom návrate z kozmu napísal viacero kníh o svojej ceste na Mesiac. Stal sa kazateľom a v Colorade založil kresťanskú organizáciu Výškový let (High Fligh Foundation), ktorá sa venuje šíreniu evanjelia po celom svete. V máji r. 1990 J.B.Irwing navštívil Československo a o svojich zážitkoch rozprával v Prahe, Bratislave a v Liptovskom Hrádku.

V tomto dokumente uvádzame výber niektorých myšlienok a častí z knihy James B. Irwinga Viac ako pozemšťan (Bratislava 1990).

Prv ako som v júli 1971 vstúpil do kozmu pri lete Apolla 15, bol som – mierne povedané – vlažným kresťanom, ale….

Keď sme odštartovali, bol som absolútne sústredený na to, aby sme mali perfektný let. Myslel som iba na vedecké ciele. Vôbec ma nenapadlo, že let má aj duchovné aspekty. Ani v najbujnejšej fantázii by som si nebol pomyslel, že ma tento let neuspokojí a že sa na Zem vrátim ako iný človek, odhodlaný na ešte väčší let.

Predtým som sa usiloval, aby som mohol letieť vysoko a rýchle – vyletieť do kozmu a ak by som mal naozaj šťastie, možno sa dostať až na Mesiac. To bola v mojich predstavách tá najvyššia méta. Ale keď sa to všetko uskutočnilo, uvedomil som si, že ma to neuspokojilo. Niektorí kozmonauti, čo boli na Mesiaci, sa vrátili v hlboko depresívnom stave. Jeden sa nervovo zrútil. Po dosiahnutí Mesiaca si nevedel najsť zmysel života. Let na Mesiac bol pre neho najvyššou métou. Neexistovalo už nič, čo by sa tomu vyrovnalo. To čo skutočne nasycuje, je poznanie Božej lásky, jeho blízkosti a to, že sa ním dáme viesť. Začal som si uvedomovať, že let na Mesiac bol iba začiatok. Bol to iba malý krok, ktorý mi v službe Bohu a ľuďom na Zemi otvoril nové možnosti.

Po štarte, pri lete na Mesiac sa zdalo, že sú proti nám všetky možné prekážky. Mali sme naplánované, že pristaneme na presnom mieste, v cieli, ktorý bol vzdialený 380000 kilometrov od Zeme. Nielen mesiac obieha okolo Zeme rýchlosťou 3700 kilometrov za hodinu, ale aj Zem obieha okolo Slnka rýchlosťou 108000 kilometrov za hodinu. Zem sa otáča okolo svojej osi raz za dvadsaťštyri hodín a my musíme nabrať rýchlosť 40000 kilometrov za hodinu, aby sme unikli zemskej príťaživosti. Dá sa vypočítať naša dráha tak, aby sme pristáli na určenom mieste na Mesiaci?

Dá sa, pretože Boh tak stvoril vesmír, že planéty a hviezdy sa pohybujú s dokonalou presnosťou. Mohli sme sa spoľahnúť na jeho zákony. Použili sme Božiu presnosť pri určení presnej dráhy našho letu. A ako má Boh svoj dokonalý plán pre vonkajší kozmos, tak isto má dokonalý plán aj pre vnútorný kozmos človeka – pre jeho ducha.

Keď som bol na Mesiaci, Boh bol práve tak so mnou ako na Zemi; mal plán pre môj život. Keď mesačný modul pristál na Mesiaci, zostal stáť naklonený na jednu stranu, lebo sme pristáli na okraji malého krátera. Tri nohy boli vo vnútri krátera a štvrtá práve na okraji. Bolo to trochu nepríjemné, ale ukázalo sa, že to bola prozreteľná ochrana. Keď sme sa na druhý deň zobudili, z Houstonu nám hlásili, že mesačný modul stratil za prvý deň dvanásť litrov vody. To bolo primnoho. Všetko sme prezreli a našli sme tesnenie, ktoré prepúšťalo vodu. Voda celkom prirodzene stekala do najnižšieho kúta modulu a čo bolo veľké šťastie, v tomto kúte neboli žiadne elektrické spoje. Ak by bol mesačný modul naklonený na opačnú stranu, voda by bola zaplavila množstvo elektrických zariadení. Bola by spôsobila elektrické skraty, ktoré mohli prerušiť naše rádiové spojenie a znemožniť náš štart pri návrate. Žalm 139:8-12 hovorí: Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si. Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori, i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica. A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa. Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti ako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.

Prispôsobiť sa v kozme bezváhovému stavu nebolo jednoduché. Nič nebolo v pokoji. Stačilo trochu otvoriť naše vaky a veci samy začali vyskakovať von. Zubné kefky, vreckovky, fotografické aparáty a všetky rôzne veci vyletovali von a rozlietali sa všetkými smermi. Takto vyzerajú aj životy mnohých z nás – unášané sú všetkými smermi, lebo nám chýba centrálna sila, ktorá by všetko držala spolu. Sme plný napätia a stresov, lebo nie sme vnútorne vyrovnaní. Usilujeme sa všetky veci v našich životoch držať pohromade, ale nedarí sa nám to. Potrebujeme ešte niečo. A je to tak, lebo sme bytosti určené a stvorené pre vzťah k Stvoriteľovi. Keď Adam a Eva v raji zhrešili, veci sa začali rozlietať na všetky strany, podobne ako je to v bezváhovom stave. Tajomstvo spokojného života sa dá najsť v Ježišovi Kristovi. On dáva plný život nielen tu na Zemi, ale dáva večný život, povedal: Ja som prišiel nato, aby mali život a aby mali hojnosť (Ján 10:10).

Našim najdôležitejším poslaním bolo nazbierať zbierku kameňov. Väčšina hornín, ktoré boli dovtedy privezené z Mesiaca, boli tmavé husté čadiče. Vedci vedeli, že keby sa celý Mesiac skladal z takýchto hustých hornín, nijako by nemohol obiehať po svojej terajšej dráhe. Bol by príliš ťažký. Vedeli, že tam musí byť nadbytok ľahkých hornín, menej hustých a svetlejších. Našou úlohou bolo najsť takéto ľahšie kamene v mesačných vrchoch. Objavili sme čistý biely kameň, najstaršiu horninu – časť hlbokého vnutromesačného materiálu, ktorý bol vyvrhnutý na povrch, aby vytvoril pohoria, a ktorý bol najväčším vedeckým objavom našej cesty. Novinári ho pomenovali kameňom Genesis, lebo potvrdil fakt, že Zem a Mesiac boli stvorené súčasne.

Aký to bol pocit stáť na Mesiaci? Keď som sa pozrel dolu, videl som stopy svojich topánok vprachu, ale keď som sa pozrel nad hlavu, aby som uvidel Zem, bola veľmi malá, vzdialená od nás približne 380000 km. Uvedomovali sme si, že sme tam boli z milosti Božej, a túžili sme vrátiť sa späť do svojho domova… Ale byť na mieste, kde nie je nijaký život, vyvolá v človeku zvláštne pocity. Nie je tam voda, ani vzduch, ani kyslík, ani obloha. Pri pohľade nahor vidno iba čierňavu kozmu.

Boh stvoril túto Zem ako zvláštnu planétu pre človeka. Je to veľmi zvláštna planéta. Je to jediné prirodzené miesto pre človeka, o ktorom vieme, v našom slnečnom systéme a fakticky vo vesmíre. Ako som sa pozeral na Zem z diaľky, bola ako guľôčka. Pomyslel som si: Ak je Zem taká malá, aký som ja? Som menej ako prach v tomto vesmíre, menej ako prachové zrnko. A predsa ma Boh miluje natoľko, že dal do môjho srdca túžbu, aby som ho poznal. Ukázal mi aj cestu, ako ho môžem spoznať – je ňou Ježiš Kristus. Mať osobný vzťah k Ježišovi Kristovi je pravým znakom začiatku kresťanského života. Všetky ostatné zážitky v živote človeka významom vyblednú v porovnaní s prehlbujúcim sa každodenným vzťahom ku Kristovi, dokonca aj pobyt na Mesiaci.

Pri lete Apolla 15 som bol spolupilotom na mesačnom module, mojou úlohou bolo zostúpiť na Mesiac s Dave Scottom, ktorý bol veliteľom. Takáto skúsenosť poznačí človeka telesne, duševne a duchovne. Keď som sa vrátil, uvedomil som si, že Pán použil túto skúsenosť, aby sa ma dotkol zvláštnym spôsobom. Môj život dostal vo všetkom nový zmysel.

Skúmame a chceme sa dozvedieť niečo nové. Pri pohľade do mikrokozmu, ako aj pri pohľade do makrokozmu vidíme stále viac dôkazov o perfektnom Božom zámere v stvorenstve. Názor, že kresťanstvo a veda, alebo výskum vesmíru, sú nezlučiteľné, neobstojí. Vedu chápem ako objavovanie a odkrývanie základných Božích zákonov, ktoré riadia svet. Tento výskum sa postupne prehlbuje, ako sa pokúšame viac a viac poznať Pána Boha. Kresťanská viera, to je osobný vzťah k tomuto Bohu. Ježiš Kristus je zdrojom mojej sily a schopnosti. Usilujem sa každý deň byť pri ňom tak blízko, ako sa len dá.

V kozmickom programe som sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorí dôverujú Kristovi ako svojmu Spasiteľovi. A to nielen medzi kozmonautmi, ale veľa ich je aj na iných miestach v agentúre pre výskum kozmu. Čo vykonal Boh pre nás, je oveľa dôležitejšie, ako to, čo my môžeme vôbec kedy vykonať. Že nám dal Spasiteľa Ježiša Krista, je určite najväčšia vec.

Chodil som po Mesiaci, takže som viac ako pozemšťan. Pobyt na Mesiaci mal na môj život silný duchovný vplyv. Prv ako som v júli 1971 vstúpil do kozmu pri lete Apolla 15, bol som – mierne povedane – vlažným kresťanom, ale mám pocit, že Boh ma poslal na Mesiac, aby som sa mohol vrátiť na Zem a byť svedkom jeho Syna, Ježiša Krista.

Všetky kozmické úspechy nadobúdajú správny význam vtedy, keď si uvedomíme jedno: skutočnosť, že Boh chodil po Zemi, je dôležitejšia ako to, že človek chodil po Mesiaci. Verím, že pred 2000 rokmi chodil po Zemi Boh v osobe Ježiša Krista.

Boh si želá pokračovať vo svojom chodení po Zemi, a to prostredníctvom teba aj mňa. Boh ťa miluje a chce, aby si vstúpil do toho najcennejšieho vzťahu a spločenstva s ním. Volá každého z nás.

Môžeš byť viac ako pozemšťan nie lietajúcim do kozmu, ale podriadením sa Pánovi. Priznaj si svoje hriechy, uznaj, že ho potrebuješ, otvor svoj život dokonalému Božiemu odpusteniu a prijmi Ježiša Krista do svojho života ako svojho Pána a Spasiteľa. To je prvý krok k novému životu – životu s nadprirodzenou mocou v jeho plnosti. Pán Ježiš vyhlásil: Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť (Ján 10:10).

Dostojevskij si všimol, že každý človek strávi celý svoj život hľadaním, komu alebo čomu by mohol veriť. Ja verím, že Ježiš Kristus je odpoveďou pre každého a pre všetkých.

Autor: James B. Irwing

Najprv niečo o autorovi: James Benson Irwing (193O – 1991), americký astronaut, člen expedície APOLLO 15, ktorá dňa 26. júla 1971 odštartovala z mysu Canaveral. Jej posádku tvorili astronauti Alfréd Meril Worden, David Randolph Scott a James Benson Irwing.O štyri dni pristáli na Mesiaci. Najprv, ako siedmy človek z planéty Zem, vystúpil na mesačný povrch D.Scott a po ňom J.Irwing. Astronaut A.Worden zatiaľ krúžil okolo Mesiaca vo veliteľskej lodi Endeavour a zabezpečoval spojenie so Zemou. Astronauti na Mesiaci skúmali mesačné pohoria, nazbierali vyše 70 kg hornín. Ako prví strávili na Mesiaci 3 dni a vyskúšali mesačné vozidlo Rover, na ktorom najazdili takmer 30 km. Potom ho zaparkovali 100 m od lunárneho modulu a jeho kamera po prvýkrát nasnímala štart z Mesiaca, ktorý bol 2.augusta 1971 o 18. hod. a 11 min SEČ. 7.augusta Apollo 15 pristálo s odchýlkou 8 km od stredu určenej dopadovej oblasti severne od Honolulu.

J.B.Irwing po svojom návrate z kozmu napísal viacero kníh o svojej ceste na Mesiac. Stal sa kazateľom a v Colorade založil kresťanskú organizáciu Výškový let (High Fligh Foundation), ktorá sa venuje šíreniu evanjelia po celom svete. V máji r. 1990 J.B.Irwing navštívil Československo a o svojich zážitkoch rozprával v Prahe, Bratislave a v Liptovskom Hrádku.

V tomto dokumente uvádzame výber niektorých myšlienok a častí z knihy James B. Irwinga Viac ako pozemšťan (Bratislava 1990).

Prv ako som v júli 1971 vstúpil do kozmu pri lete Apolla 15, bol som – mierne povedané – vlažným kresťanom, ale….

Keď sme odštartovali, bol som absolútne sústredený na to, aby sme mali perfektný let. Myslel som iba na vedecké ciele. Vôbec ma nenapadlo, že let má aj duchovné aspekty. Ani v najbujnejšej fantázii by som si nebol pomyslel, že ma tento let neuspokojí a že sa na Zem vrátim ako iný človek, odhodlaný na ešte väčší let.

Predtým som sa usiloval, aby som mohol letieť vysoko a rýchle – vyletieť do kozmu a ak by som mal naozaj šťastie, možno sa dostať až na Mesiac. To bola v mojich predstavách tá najvyššia méta. Ale keď sa to všetko uskutočnilo, uvedomil som si, že ma to neuspokojilo. Niektorí kozmonauti, čo boli na Mesiaci, sa vrátili v hlboko depresívnom stave. Jeden sa nervovo zrútil. Po dosiahnutí Mesiaca si nevedel najsť zmysel života. Let na Mesiac bol pre neho najvyššou métou. Neexistovalo už nič, čo by sa tomu vyrovnalo. To čo skutočne nasycuje, je poznanie Božej lásky, jeho blízkosti a to, že sa ním dáme viesť. Začal som si uvedomovať, že let na Mesiac bol iba začiatok. Bol to iba malý krok, ktorý mi v službe Bohu a ľuďom na Zemi otvoril nové možnosti.

Po štarte, pri lete na Mesiac sa zdalo, že sú proti nám všetky možné prekážky. Mali sme naplánované, že pristaneme na presnom mieste, v cieli, ktorý bol vzdialený 380000 kilometrov od Zeme. Nielen mesiac obieha okolo Zeme rýchlosťou 3700 kilometrov za hodinu, ale aj Zem obieha okolo Slnka rýchlosťou 108000 kilometrov za hodinu. Zem sa otáča okolo svojej osi raz za dvadsaťštyri hodín a my musíme nabrať rýchlosť 40000 kilometrov za hodinu, aby sme unikli zemskej príťaživosti. Dá sa vypočítať naša dráha tak, aby sme pristáli na určenom mieste na Mesiaci?

Dá sa, pretože Boh tak stvoril vesmír, že planéty a hviezdy sa pohybujú s dokonalou presnosťou. Mohli sme sa spoľahnúť na jeho zákony. Použili sme Božiu presnosť pri určení presnej dráhy našho letu. A ako má Boh svoj dokonalý plán pre vonkajší kozmos, tak isto má dokonalý plán aj pre vnútorný kozmos človeka – pre jeho ducha.

Keď som bol na Mesiaci, Boh bol práve tak so mnou ako na Zemi; mal plán pre môj život. Keď mesačný modul pristál na Mesiaci, zostal stáť naklonený na jednu stranu, lebo sme pristáli na okraji malého krátera. Tri nohy boli vo vnútri krátera a štvrtá práve na okraji. Bolo to trochu nepríjemné, ale ukázalo sa, že to bola prozreteľná ochrana. Keď sme sa na druhý deň zobudili, z Houstonu nám hlásili, že mesačný modul stratil za prvý deň dvanásť litrov vody. To bolo primnoho. Všetko sme prezreli a našli sme tesnenie, ktoré prepúšťalo vodu. Voda celkom prirodzene stekala do najnižšieho kúta modulu a čo bolo veľké šťastie, v tomto kúte neboli žiadne elektrické spoje. Ak by bol mesačný modul naklonený na opačnú stranu, voda by bola zaplavila množstvo elektrických zariadení. Bola by spôsobila elektrické skraty, ktoré mohli prerušiť naše rádiové spojenie a znemožniť náš štart pri návrate. Žalm 139:8-12 hovorí: Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si. Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori, i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica. A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa. Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti ako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.

Prispôsobiť sa v kozme bezváhovému stavu nebolo jednoduché. Nič nebolo v pokoji. Stačilo trochu otvoriť naše vaky a veci samy začali vyskakovať von. Zubné kefky, vreckovky, fotografické aparáty a všetky rôzne veci vyletovali von a rozlietali sa všetkými smermi. Takto vyzerajú aj životy mnohých z nás – unášané sú všetkými smermi, lebo nám chýba centrálna sila, ktorá by všetko držala spolu. Sme plný napätia a stresov, lebo nie sme vnútorne vyrovnaní. Usilujeme sa všetky veci v našich životoch držať pohromade, ale nedarí sa nám to. Potrebujeme ešte niečo. A je to tak, lebo sme bytosti určené a stvorené pre vzťah k Stvoriteľovi. Keď Adam a Eva v raji zhrešili, veci sa začali rozlietať na všetky strany, podobne ako je to v bezváhovom stave. Tajomstvo spokojného života sa dá najsť v Ježišovi Kristovi. On dáva plný život nielen tu na Zemi, ale dáva večný život, povedal: Ja som prišiel nato, aby mali život a aby mali hojnosť (Ján 10:10).

Našim najdôležitejším poslaním bolo nazbierať zbierku kameňov. Väčšina hornín, ktoré boli dovtedy privezené z Mesiaca, boli tmavé husté čadiče. Vedci vedeli, že keby sa celý Mesiac skladal z takýchto hustých hornín, nijako by nemohol obiehať po svojej terajšej dráhe. Bol by príliš ťažký. Vedeli, že tam musí byť nadbytok ľahkých hornín, menej hustých a svetlejších. Našou úlohou bolo najsť takéto ľahšie kamene v mesačných vrchoch. Objavili sme čistý biely kameň, najstaršiu horninu – časť hlbokého vnutromesačného materiálu, ktorý bol vyvrhnutý na povrch, aby vytvoril pohoria, a ktorý bol najväčším vedeckým objavom našej cesty. Novinári ho pomenovali kameňom Genesis, lebo potvrdil fakt, že Zem a Mesiac boli stvorené súčasne.

Aký to bol pocit stáť na Mesiaci? Keď som sa pozrel dolu, videl som stopy svojich topánok vprachu, ale keď som sa pozrel nad hlavu, aby som uvidel Zem, bola veľmi malá, vzdialená od nás približne 380000 km. Uvedomovali sme si, že sme tam boli z milosti Božej, a túžili sme vrátiť sa späť do svojho domova… Ale byť na mieste, kde nie je nijaký život, vyvolá v človeku zvláštne pocity. Nie je tam voda, ani vzduch, ani kyslík, ani obloha. Pri pohľade nahor vidno iba čierňavu kozmu.

Boh stvoril túto Zem ako zvláštnu planétu pre človeka. Je to veľmi zvláštna planéta. Je to jediné prirodzené miesto pre človeka, o ktorom vieme, v našom slnečnom systéme a fakticky vo vesmíre. Ako som sa pozeral na Zem z diaľky, bola ako guľôčka. Pomyslel som si: Ak je Zem taká malá, aký som ja? Som menej ako prach v tomto vesmíre, menej ako prachové zrnko. A predsa ma Boh miluje natoľko, že dal do môjho srdca túžbu, aby som ho poznal. Ukázal mi aj cestu, ako ho môžem spoznať – je ňou Ježiš Kristus. Mať osobný vzťah k Ježišovi Kristovi je pravým znakom začiatku kresťanského života. Všetky ostatné zážitky v živote človeka významom vyblednú v porovnaní s prehlbujúcim sa každodenným vzťahom ku Kristovi, dokonca aj pobyt na Mesiaci.

Pri lete Apolla 15 som bol spolupilotom na mesačnom module, mojou úlohou bolo zostúpiť na Mesiac s Dave Scottom, ktorý bol veliteľom. Takáto skúsenosť poznačí človeka telesne, duševne a duchovne. Keď som sa vrátil, uvedomil som si, že Pán použil túto skúsenosť, aby sa ma dotkol zvláštnym spôsobom. Môj život dostal vo všetkom nový zmysel.

Skúmame a chceme sa dozvedieť niečo nové. Pri pohľade do mikrokozmu, ako aj pri pohľade do makrokozmu vidíme stále viac dôkazov o perfektnom Božom zámere v stvorenstve. Názor, že kresťanstvo a veda, alebo výskum vesmíru, sú nezlučiteľné, neobstojí. Vedu chápem ako objavovanie a odkrývanie základných Božích zákonov, ktoré riadia svet. Tento výskum sa postupne prehlbuje, ako sa pokúšame viac a viac poznať Pána Boha. Kresťanská viera, to je osobný vzťah k tomuto Bohu. Ježiš Kristus je zdrojom mojej sily a schopnosti. Usilujem sa každý deň byť pri ňom tak blízko, ako sa len dá.

V kozmickom programe som sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorí dôverujú Kristovi ako svojmu Spasiteľovi. A to nielen medzi kozmonautmi, ale veľa ich je aj na iných miestach v agentúre pre výskum kozmu. Čo vykonal Boh pre nás, je oveľa dôležitejšie, ako to, čo my môžeme vôbec kedy vykonať. Že nám dal Spasiteľa Ježiša Krista, je určite najväčšia vec.

Chodil som po Mesiaci, takže som viac ako pozemšťan. Pobyt na Mesiaci mal na môj život silný duchovný vplyv. Prv ako som v júli 1971 vstúpil do kozmu pri lete Apolla 15, bol som – mierne povedane – vlažným kresťanom, ale mám pocit, že Boh ma poslal na Mesiac, aby som sa mohol vrátiť na Zem a byť svedkom jeho Syna, Ježiša Krista.

Všetky kozmické úspechy nadobúdajú správny význam vtedy, keď si uvedomíme jedno: skutočnosť, že Boh chodil po Zemi, je dôležitejšia ako to, že človek chodil po Mesiaci. Verím, že pred 2000 rokmi chodil po Zemi Boh v osobe Ježiša Krista.

Boh si želá pokračovať vo svojom chodení po Zemi, a to prostredníctvom teba aj mňa. Boh ťa miluje a chce, aby si vstúpil do toho najcennejšieho vzťahu a spločenstva s ním. Volá každého z nás.

Môžeš byť viac ako pozemšťan nie lietajúcim do kozmu, ale podriadením sa Pánovi. Priznaj si svoje hriechy, uznaj, že ho potrebuješ, otvor svoj život dokonalému Božiemu odpusteniu a prijmi Ježiša Krista do svojho života ako svojho Pána a Spasiteľa. To je prvý krok k novému životu – životu s nadprirodzenou mocou v jeho plnosti. Pán Ježiš vyhlásil: Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť (Ján 10:10).

Dostojevskij si všimol, že každý človek strávi celý svoj život hľadaním, komu alebo čomu by mohol veriť. Ja verím, že Ježiš Kristus je odpoveďou pre každého a pre všetkých.