Warning: is_dir() [function.is-dir]: open_basedir restriction in effect. File(/) is not within the allowed path(s): (/home/jo040600:/usr/share/pear) in /home/jo040600/www_root/blog/wp-includes/functions.php on line 2037
Warning: file_exists() [function.file-exists]: open_basedir restriction in effect. File(/) is not within the allowed path(s): (/home/jo040600:/usr/share/pear) in /home/jo040600/www_root/blog/wp-includes/functions.php on line 2028
Warning: is_dir() [function.is-dir]: open_basedir restriction in effect. File(/) is not within the allowed path(s): (/home/jo040600:/usr/share/pear) in /home/jo040600/www_root/blog/wp-includes/functions.php on line 2037
V dňoch 22. a 23. 10. 2005 sa v Prahe uskutočnila európska konferencia pod názvom “Darwin a dizajn”. Zúčastnilo sa jej približne 950 účastníkov z 18 krajín. Bola to udalosť na európske pomery neobvyklá a vzhľadom na postkomunistický blok jedinečná.
Samotný názov konferencie budí pozornosť, pretože sa v ňom vyskytujú dve, svojim obsahom a významom, proti sebe stojace slová. Darwinovo meno sa spája s náhodným vznikom života a slovo dizajn vyvoláva predstavu plánu, projektu a tvorivej inteligencie.
V mysliach ľudí je Darwin spojený s učením o vzniku života procesmi náhody, mutácií a prírodného výberu; teda vzniku života prirodzenými cestami len pôsobením prírodných zákonov v priebehu dlhých (rádove až miliardy rokov) časových období. Teda táto konferencia bola udalosť skutočne neobvyklá.
Konferencie sa vo vedeckých kruhoch organizujú obvykle vtedy, keď sa vedci z určitej vednej oblasti chcú navzájom informovať o výsledkoch svojho bádania alebo aj vtedy, keď sa príslušná vedná disciplína dostala do bodu, kedy teoretické predpoklady príslušnej vedeckej teórie sú spochybňované a samotná teória nie je v zhode s pozorovaním a experimentálnymi faktami, resp. príslušná teória nie je schopná vysvetliť pozorované skutočnosti (javy, fakty). Spomínaná konferencia “Darwin a dizajn” sa uskutočnila z oboch spomínaných dôvodov. O čo teda vlastne ide?
Použitie technológií, ktoré boli známe predovšetkým v oblasti fyziky a materiálového inžinierstva (elektrónový mikroskop, rontgenová štruktúrna analýza, nukleárna magnetická rezonancia), na živé organizmy viedli v druhej polovici 20. storočia k novým objavom v oblasti molekulárnej biológie. Tieto technológie umožnili vstúpiť do vnútra živých buniek a to, čo tam biochemici objavili ich priviedlo k úžasu. Objavili tam zložité informačné molekuly a dokonalé mechanizmy, ako napr. molekuly DNA, RNA, bakteriálny bičík (dokonalý elektromotor) a mnoho ďalších dovtedy neznámych molekulárnych strojov.
To, čo biochemici v bunke objavili, im spôsobilo šok. Druhý šok utrpeli vtedy, keď sa pokúšali vysvetliť vznik a fungovanie týchto zložitých biologických mechanizmov z hľadiska Darwinovho učenia. Uvedomili si, že sa to nedá! Prišli k záveru, že to, čo sa v bunke nachádza, nemohlo vzniknúť cestou náhody, mutácií a prírodného výberu ani cez eventuálne dlhé časové obdobia. Objavili tam plán, projekt – dizajn. Uvedomili si, že tieto bunečné stroje, molekulárne mechanizmy, nesú viditeľné znaky projektu, plánu, teda tvorivej inteligencie.
Dnes sa bezpečne vie, že život sa odohráva na úrovni molekúl. Na nižšej úrovni, teda na úrovni jednotlivých atómov alebo elementárnych častíc, život nie je pozorovaný. To bezpečne vieme z chémie a fyziky elementárnych častíc.
Veda, vedecké myslenie v posledných približne piatich desaťročiach je postavené pred fakty, ktoré z doterajších predpokladov nevie vysvetliť. Doteraz sa vo vede predpokladalo, že existuje hmota a energia. Život, živé organizmy, biologické systémy nesú však neklamné znaky prítomnosti tretej veličiny a tou je informácia. O informácii je v súčasnosti dobre známe, že nevzniká v hmote (!), ale že je hmote transcendentná, nadradená. Ukazuje sa, že súčasná veda a vedecké myslenie nutne musí predefinovať svoje východiskové predpoklady, predmet výskumu a metodologické postupy.
Vedu môžeme definovať rôznym spôsobom. Jeden z nich je napríklad ten, že pod vedou rozumieme hľadanie pravdy. Pod vedou bežne rozumieme činnosť spojenú s pozorovaním obklopujúceho nás materiálneho sveta a zovšeobecnením týchto pozorovaní vo forme tvrdení. Pod vedeckými teóriami rozumieme súbor tvrdení, ktoré sa dajú opakovanými pokusmi a pozorovaniami patričným spôsobom potvrdiť. Teda, že experimenty a pozorovania, na základe ktorých tieto tvrdenia boli vyslovené, sa dajú zopakovať.
V tomto našom materiálnom svete však existujú udalosti, ktoré sa odohrali raz a viackrát sa už nezopakovali. Takou udalosťou je aj vznik vesmíru a vznik života. Tieto udalosti nemôžeme podrobiť pozorovaniu a už vôbec nie opakovanému pozorovaniu, lebo deň. kedy sa odohrali je už dávno za nami, už je minulosťou a to minulosťou neopakovateľnou.
Silná stránka vedeckého prístupu ku skúmaniu neživej prírody spočíva v jeho schopnosti javy vysvetľovať a predpovedať na základe pozorovaných a opakovaných dejov pomocou známych prírodných zákonov.
Pretože jedinečné udalosti nemohol pozorovať žiaden ľudský pozorovateľ, nebol pri tom žiaden človek, vznik vesmíru a života musia byť skúmané inak (pokiaľ chceme zostať na pôde vedy). Veda pri skúmaní týchto jedinečných udalostí musí zmeniť metodologický postup. Vzhľadom k tomu, že teórie o vzniku života nie je možné overiť pozorovaním, nemôže veda poskytnúť žiadne empirické informácie o vzniku života. Môže len navrhnúť prijateľné varianty rekonštrukcie udalostí, ktoré viedli k sformovaniu života na Zemi. Hodnota týchto špekulatívnych scenárov je daná tým, či následne poskytujú vysvetlenie pozorovaných faktov, resp. či pozorované fakty zapadajú do daného scenára.
Prirodzené vysvetlenia vzniku života sú skutočne špekulatívne. Takým bol aj scenár, ktorý navrhol Darwin. Ním navrhovaný scenár patrí do oblasti snahy o takéto prirodzené vysvetlenie pomocou náhody, prírodného výberu, mutácií a dlhých časových období. Darwin a ani jeho súčasníci nepoznali elektrónový mikroskop a nevedeli nič z toho, čo sa koncom 20. storočia vedelo o živej bunke a o tom, čo sa v nej nachádza. Vedci 19. storočia si bunku predstavovali ako niečo úplne jednoduché, niečo ako maličký kúsok želatiny. Dnes ľudstvo vie neporovnateľne viac o bunke, o živote, o mechanizmoch zabezpečujúcich fungovanie bunky, o molekulách, na úrovni ktorých sa odohráva a jestvuje život.
Darwin si zašpekuloval. Predložil svoj scenár života. Dnes výsledky vedy ukázali, že jeho scenár neposkytuje prijateľné vysvetlenie života a rozmanitosti jeho foriem. Darwinovo učenie nie je schopné vysvetliť fakty pozorované v biochémii, v oblasti molekulárnej biológie. Pretože nie je schopné uspokojivo vysvetliť pozorované javy, tento scenár je neprijateľný. Darwinovo učenie vo svetle súčasných objavov je z vedeckého hľadiska nefunkčné a odchádza zo scény. Hľadá sa iné riešenie, hľadá sa iné vysvetlenie vzniku života. O tom bola aj spomínaná konferencia 22. – 23. 10. 2005 v Prahe.
Darwinovo učenie o evolúcii ovplyvnilo myslenie celého ľudstva. Prítomnosť je ale taká, že ľudstvo ako celok stojí zoči-voči novým poznatkom, ktoré toto učenie nepotvrdzujú. Vedci pri skúmaní vzniku života nachádzajú a rozpoznávajú stopy a znaky tvorivej inteligencie a plánu a nie náhody a prírodného výberu, ako to v 19. storočí predložil Darwin. Preto sa hovorí o inteligentom projekte (v angličtine Inteligent Design) ako o vedeckej metóde, v ktorej sa počíta s tým, že život, živé organizmy boli naplánované (naprojektované) a informácia, ktorá bola k tomu potrebná nevznikla sama od seba v samotnej hmote.
Darwinovo učenie mnohí prijímali s nadšením a nádejou, že sa snáď raz nájde dôkaz, ktorý ho potvrdí. Nestalo sa tak. Toto učenie nie je schopné objasniť a vysvetliť celý rad faktov objavených v biochémii (a špeciálne mechanizmov nachádzajúcich sa v bunke).
A ty si, Pane, v počiatkoch založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia
Židom 1:10.
Značky: DNA, evolúcia, inteligentný dizajn, veda, viera