Koncom tohto roka sme boli svedkami jedinečnej konjunkcie planét Jupiter a Saturn. Obe planéty sa počas konjunkcie nachádzali nízko nad obzorom na JZ horizonte krátko po západe slnka, preto na miestach, kde sú na obzore hory či kopce nebolo možné konjunkciu pozorovať. Naviac bolo aj oblačné až zamračené počasie.

Ako konjunkcia vyzerala znázorňujú obrázky, na ktorých je zobrazená poloha oboch planét v astronomickom programe e-Stellarium.

10.12.2020                         20.12.2020                      30.12.2020

Pri tejto príležitosti zaznelo v hlavných správach a v rôznych médiách, z vyjadrení viacerých fyzikov a astronómov, že „konjunkcia Jupitera a Saturnu by mohla byť vysvetlením pôvodu tzv. betlehemskej hviezdy, ktorá sa spomína v Matúšovom evanjeliu ako hviezda, ktorá sa po narodení Ježiša Krista zjavila nad jasličkami trom kráľom“.

Iní si myslia, že Betlehemskou hviezdou bola kométa. Kométy boli v histórii tradične spájané s dôležitými udalosťami, napríklad s narodením kráľov. Ďalší sa snažia vysvetliť Betlehemskú hviezdu ako výbuch supernovy.

Snaha vedcov vysvetľovať nadprirodzené javy, zázraky, z biblických dejín zapísané v Písme pomocou prírodných úkazov nie je nová. Pozrime sa ako obstojí toto tvrdenie o Betlehemskej hviezde vo svetle Písma.

Keď sa narodil Ježiš v Judskom Betleheme za dní kráľa Heródesa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema, aby sa poklonili narodenému „kráľovi Židov“, pretože sa im ukázala na východnej oblohe hviezda, ktorú rozpoznali ako znamenie jeho narodenia (Matúš 2:1–2). Od Heroda, ktorý si nechal poradiť od najvyšších kňazov, sa dozvedeli, že podľa proroctva (Micheáš) sa Kristus mal narodiť v Betleheme (v. 3–8). Mudrci sa teda pobrali do Betlehema. A tu nachádzame dôležitú informáciu o „východnej hviezde“: „A hľa, hviezda, ktorú boli videli na východe slnca, išla pred nimi, až prišla a zastala nad miestom, kde bolo dieťatko“ (v.9).

Hviezdy sa odpradávna používali pri námorných plavbách na navigáciu, na určenie polohy (zemepisnej šírky a dĺžky). Z hviezd však nebolo možné určiť polohu konkrétneho domu v rámci mesta. Musíme si uvedomiť, že hviezda, ktorá viedla mudrcov, ich „donavigovala“ (priviedla) až ku konkrétnej budove, v ktorej sa Ježiš so svojimi rodičmi nachádzal. A to nie je všetko. Hviezda, ktorú mudrci videli na východnej oblohe, kvôli ktorej prišli do Jeruzalema, „išla pred nimi“ a potom „zastala“ čím označila konkrétnu budovu v Betleheme. Tento opis nepasuje na žiaden prirodzený (prírodný) astronomický úkaz (jav). Teda nešlo ani o kométu či supernovu, nešlo ani o konjunkciu Jupitera a Saturnu. Išlo o Boží zázrak, o nadprirodzený svetelný úkaz.

Žiadne nebeské teleso či prirodzený svetelný úkaz nedokáže priviesť ľudí na konkrétne miesto ku konkrétnemu domu a dom označiť. Logickým záverom je, že Betlehemská hviezda sa nedá vysvetliť ako prirodzený prírodný úkaz. Nedá sa vysvetliť vedeckým spôsobom, vedou. Potom ostáva len jediné vysvetlenie, a to: Bolo to dočasné nadprirodzené svetlo. Boh použil nadprirodzené úkazy aj pri iných dôležitých udalostiach dejín Božieho ľudu. Boli na znamenie. V prípade putovania izraelského ľudu po púšti v období ich exodu z Egypta Boh viedol svoj ľud nadprirodzene, prostredníctvom ohňového a dymového stĺpu. V Skutkoch 9 je opísaná udalosť obrátenia apoštola Pavla na ceste do Damašku. Zrazu sa mu zjavilo nadprirodzené svetlo z neba a počul z neho hlas. (Skutky 9:3-4 a 7, 26:13-16).

A ešte poznámka k tým „trom kráľom“. V tradícii sa často hovorí o troch kráľoch. Písmo však nehovorí, že to boli králi a nehovorí, že boli traja. Boli to mudrci (mužovia zaoberajúci sa poznaním), doslovne „mágovia“ (ale nie mágovia v takom zmysle aký nám dnes toto slovo evokuje). Doniesli tri dary: zlato, kadivo a myrru. Zlato poukazuje na to, že narodený Kristus je kráľ. Kadivo poukazuje na jeho kňazstvo. Myrha sa používala na balzamovanie tiel zosnulých a teda bola znamením Kristovho utrpenia a smrti na kríži a pochovania.

Značky: , ,

Pridaj komentár

*


− 1 = 0