Astronómia/astrofyzika dnes všeobecne prijíma predpoklad, že červený spektrálny posun znamená rozpínanie vesmírneho priestoru. Za tohto predpokladu sú teda kvazary veľmi ďaleko, pričom ale ich svietivosť, vezmúc do úvahy ich predpokladanú vzdialenosť, je extrémna až nevysvetliteľná. Kvazary predstavujú viacero problémov pre štandardný model Veľkého tresku. Dnes je z astronomických pozorovaní známa veľká variabilita ich svietivosti, prebiehajúca časovo v obdobiach rádovo 10 rokov. Aká je súvislosť medzi týmto pozorovaním a evolučnými predstavami vysvetľuje experimentálny fyzik a kozmológ John Hartnett (CMI) v článku (v angličtine): „Changing-look quasars: how do they fit into a biblical creationist model?“

http://creation.com/changing-look-quasars

Výpoveď kvazarov v otázke „evolúcia verzus stvorenie“ je však oveľa relevantnejšia a týka sa samotnej podstaty červeného spektrálneho posunu a jeho interpretácie ako vzdialenosti a rýchlosti rozpínania sa vesmírneho priestoru s prepojením (dôsledkami) na predstavu a o vzniku vesmíru vo Veľkom tresku. Dlhoročné astronomické pozorovania Haltona Arpa, ktoré opublikoval v dvoch knihách: „Quasars, Redshifts and Controversies“ (Interstellar Media, Cambridge University Press, Berkeley, 1987) a „Seeing Red, Redshifts, Cosmology and Academic Science“ (Apeiron, Montreal, 1998), poukazujú na to, že vesmír samotný sa snaží vypovedať o úplne inom scenári než je jeho vznik pomocou Veľkého tresku. Tieto astronomické pozorovania poukazujú na to, že nové galaxie a kvazary sa rodia z aktívnych galaktických jadier veľkých eliptických galaxií, pričom kvazary prechádzajú vývojom, v ktorom sa postupne menia na galaxie, pričom sa ich červený posun mení skokovo („kvantovo“) cez presne dané diskrétne hodnoty, čo poukazuje na intrinsický (kvazarom vlastný) pôvod a podstatu veľkej časti (zložky) červeného posunu. Pozorovania ponúkajú aj ďalšie indície, podľa ktorých kvazary a galaxie ko-existujú v porovnateľných vzdialenostiach a pritom majú výrazne rozdielne červené posuny. Tieto pozorovania a indície ponúkajú radikálne iný obraz o vesmíre, jeho charaktere, a hlavne jeho pôvode. Viac na túto tému v článku Johna Hartnetta (v angličtine): „The heavens declare a different story!“

http://creation.com/the-heavens-declare-a-different-story

Na túto tému prof. Hartnett  hovoril aj na konferencii Stvorenie a súčasná veda, Žilina 2010. Jeho prednášky sú  v textovej forme publikované v 3. mimoriadnom čísle časoposu Solas, máj 2011 a sú verejne dostupné na adrese

http://casopis.solas.sk/images/stories/solas/casonline/text/solas_m03.pdf

a v audio formáte sú verejne dostupné na adrese

http://solas.sk/konferencie/audio-zaznam-prednasok-z-konferencie-stvorenie-a-sucasna-veda-2010

Zdieľať

Táto analýza je založená na pomere ťažkej a bežnej vody, alebo inak: na pomere izotopov deuteronómia a vodíka v láve Baffinovho ostrova v Kanade, ktorá má údajne reprezentovať podmienky pri formovaní sa Zeme. Tieto poznatky teda spochybňujú existujúcu hypotézu o tom, že Zem pri svojom formovaní sa nemala vodu, a za pôvod vody Zem vďačí asteroidom, meteoritom a kométam, ktoré ju na Zem dopravili až neskôr pri svojich zrážkach so Zemou. Podľa tejto novej hypotézy je to naopak: voda na Zemi údajne pochádza z vodu obsahujúceho prachu hmloviny našej slnečnej sústavy, z ktorej sa sformovali planéty.

Už či tak, či onak, aj staršia hypotéza o preprave vody na Zem kométami a asteroidmi, aj novšia hypotéza o pôvode vody z prachu planetárnej hmloviny, obe sú postavené na veľkom počte predpokladov, ktoré sa nedajú empiricky overiť, a nakoniec sa prijímajú len vierou.

Tento článok ma zaujal svojím bannerom: „Zem mala vodu od svojho počiatku“ To je veľká pravda. Zem bola stvorená ako vesmírne teleso z vody (Genezis 1). A naviac:

„… i zem, ktorá z vody a vodou stojí vedno, slovom Božím“ (2. Petra 3:5)

Pôvodný článok (v angličtine) sa nachádza na adrese:

https://eos.org/articles/earths-water-came-from-space-dust-during-planetary-formation

Zdieľať

V roku 2014 zverejnil výskumný tím astronómov BICEP2, ktorí pozorujú vesmír ďalekohľadom na južnom póle, veľkolepé tvrdenie, že sa im podarilo pozorovaním zistiť rozpínanie vesmíru pomocou signálu, ktorý sa očakával ako výsledok gravitačných vĺn v reliktnom mikrovlnom žiarení kozmu pochádzajúcich z obdobia oveľa menej než jednej sekundy po údajnom Veľkom tresku. Tento tím astrofyzikov dal svetu vedieť prostredníctvom médií na verejnej tlačovke v marci 2014, že spravili „najväčší objav 21-ho storočia“. Tvrdili, že objavili dôkaz ranej epochy rozpínania sa vesmíru vo Veľkom tresku.

Ako sa však ukázalo neskôr, a ako to tvrdili už od vyhlásenia tohto objavu viacerí vedci, toto tvrdenie a prehlásenie bolo predčasné. Existovalo podozrenie, že signál, ktorý bol uvádzaný ako dôkaz gravitačných vĺn z ranej fázy vesmírneho rozpínania, môže byť spôsobený aj inými príčinami/javmi, ako napríklad kontaminácia signálu spôsobená prachom a plynmi v našej galaxii. Jednoducho povedané, že veľkolepý objav, ktorý mal znamenať potvrdenie signálu pozaďového žiarenia „dotlievajúceho“ Veľkého tresku nie je žiarenie pozadia, ale žiarenie popredia, ktoré má pôvod v našej galaxii. Toto podozrenie sa nakoniec umocnilo pozorovaniami nezávislého výskumného tímu ESA, ktorý pracoval s údajmi zo satelitu Planck. Záver je taký, že sa nedá jednoznačne povedať, rozsúdiť, či je pozorovaný signál spôsobený gravitačnými vlnami alebo kontaminantmi v našej galaxii.

Aj tento prípad je názornou ukážkou toho, že v kozmológii existuje fundamentálny problém s empirickou verifikáciou teoretických tvrdení a kozmologických hypotéz. Povedané na rovinu: Takzvaná teória Veľkého tresku je (rovnako ako iné kozmologické teórie) principiálne neverifikovateľná, nedokázateľná. A poučenie, ktoré z toho pre človeka vyplýva je, že netreba hneď tak veriť bombastickým tlačovým vyhláseniam médií či vedeckých tímov o tom, že objavili „ďalší veľký dôkaz pôvodu vesmíru cez Veľký tresk“. Neexistujú žiadne vedecké dôvody, kvôli ktorým by veriaci v evanjelium Ježiša Krista potrebovali opúšťať priame (doslovné) chápanie prvých kapitol knihy Genezis, ktoré sú Božím zjavením o pôvode vesmíru a života.

RNDr. Peter Vajda, Ph.D.

Použité zdroje:

http://creation.com/detection-of-cosmic-inflation-wrong

http://johnhartnett.org/2014/09/24/inflation-epoch-hopes-dashed-again/

Zdieľať

Prof. John Hartnett, Ph.D.

Zdieľať

V dňoch 27. – 29. 8. 2010 sa uskutočnila

2. konferencia „Stvorenie a súčasná veda, Žilina 2010“.

V tomto 3. mimoriadnom čísle časopisu Solas uverejňujeme

v textovej forme podstatné časti väčšiny prednášok,

ktoré odzneli na tejto konferencii.

Cez stvorené veci (vesmír, Zem, rastlinná a živočíšna ríša), ako hovorí Písmo (Rímskym 1:19), Boh zjavuje sám seba. Pozorovaním stvorenstva človek nielen že môže, ale aj má prísť k poznaniu, že existuje Boh Stvoriteľ, a môže a má spoznať Jeho moc a božstvo (Rímskym 1:20). Objasňovanie podstaty vedy a podstaty viery a ich vzájomného vzťahu je stále dôležité a aktuálne ako pre ľudí mimo cirkev, tak aj pre spasených ľudí v rámci cirkvi. Konferencie pod názvom „Stvorenie a súčasná veda“, ktoré spolu organizujú občianske združenia Solas a Temelios, sú venované práve poznávaniu Božej stvoriteľskej moci a Jeho diela prostredníctvom vedeckého skúmania materiálneho sveta.

Cieľom, prečo sa otázkam vzťahu viery a vedy na týchto konferenciách a na stránkach časopisu Solas venujeme, nie je samotné intelektuálne poznanie alebo číra akademická debata, ale to, aby Bohu bola vzdaná taká sláva, aká mu skutočne patrí, a aby autorita Božieho slova a neomylnosť, inšpirovanosť, dostatočnosť a objektívna historickosť Písma bola pevne zakorenená v srdciach veriacich. Čítajte celý článok.

Zdieľať

Astronomické pozorovania odhalili, že rozpínanie (expanzia) vesmírneho priestoru akceleruje (zrýchľuje sa). Na vysvetlenie tohto pozorovania zaviedli zástancovia kozmológie Veľkého tresku predpoklad, že akceleráciu spôsobuje takzvaná „tmavá energia“. Tmavá energia plní úlohu takzvanej kozmologickej konštanty (ktorú predtým zaviedol Einstein), pôsobí proti gravitačnej príťažlivosti, ktorá rozpínanie spomaľuje. Podčiarkujem, že pre tmavú energiu neexistuje zatiaľ žiadna fyzika, jej existencia sa jednoducho len predpokladá, a síce práve kvôli vysvetleniu zrýchľujúcej sa expanzie vesmírneho priestoru.

Správa BBC News (http://www.bbc.co.uk/news/science-environment-13462926) sa odvoláva na pozorovania vedcov, výsledky ktorých boli poslané na publikovanie do vedeckého časopisu vo forme dvoch vedeckých článkov. Tieto pozorovania potvrdzujú akcelerujúcu expanziu vesmírneho priestoru. Potiaľ v poriadku, potiaľto je to poctivá empirická veda. V poriadku už však nie je tvrdenie, že ich pozorovania (výsledky) potvrdzujú existenciu tmavej energie. Tmavá energia sa predpokladá ako možné vysvetlenie akcelerujúceho rozpínania. Keď astronomické pozorovania dokážu akcelerujúce rozpínanie, neznamená to, že potvrdili predpoklad. To je zacyklená argumentácia a vo vede nepredstavuje dôkaz. A toto je dôvod, prečo výraz „potvrdzuje tmavú hmotu“ je v úvodzovkách. Ku koncu správy (článku) sa dočítame nasledovné vyjadrenie: „Napriek tomu, že vedci sú schopní usudzovať (dedukovať, domýšľať si) o existencii tmavej energie a tmavej hmoty, pre tieto javy ešte stále (aj naďalej) nemáme riadne vysvetlenie“ („However, despite scientists being able to infer the existence of dark energy and dark matter, these phenomena still elude a full explanation“). Názov tejto BBC správy je však v úplne inom duchu. Vytvára dojem, že existencia tmavej energie bola vedecky dokázaná. Toto je typická ukážka toho, ako médiá vytvárajú mienku uprostred laickej verejnosti, dokonca i laickej vedeckej komunity (vedci pracujúci v iných vedných disciplínach ako kozmológia a astrofyzika), ukážka toho, ako médiá formujú svetonázor.

V 3. mimoriadnom čísle časopisu Solas prinášame články austrálskeho kozmológa a experimentálneho fyzika Prof.Dr. Johna Hartnetta, ktorý na konferencii „Stvorenie a súčasná veda“ v Žiline v auguste 2010 (ktorú organizovali občianske združenia Solas a Temelios) predstavil alternatívnu kozmológiu, ktorá sa nepotrebuje odvolávať na tmavú energiu a tmavú hmotu.

Obrázok na začiatku textu prevzatý z adresy  http://www.sdss.org/iotw/m90.jpeg

Zdieľať

V 90-tych rokoch minulého storočia zovšeobecnil izraelský teoretický fyzik Moshe Carmeli Einsteinovu teóriu relativity (špeciálnu aj všeobecnú relativitu) na teóriu kozmologickej relativity. Táto „nová fyzika“ bola úspešná v tom, že predpovedala zrýchľujúce sa rozpínanie vesmírneho priestoru dva roky pred tým, ako bola táto akcelerujúca expanzia v astronómii experimentálne potvrdená. Carmeliho kozmologická relativita si vyžaduje izotropný (sféricky symetrický) vesmír, nie nevyhnutne homogénny a nekonečný bez stredu a okraja. John Hartnett s Carmelim spolupracoval a neskôr jeho teóriu rozvinul. Publikoval viaceré vedecké práce, v ktorých ukázal schopnosť tejto novej fyziky vyriešiť viaceré problémy v astronómii či astrofyzike bez odvolania sa na tmavú hmotu či tmavú energiu.

Carmeli-Hartnettova kozmológia, uplatnená na konečný sféricky symetrický vesmír so stredom, prináša aj odpoveď na riešenie problému, ako mohlo stihnúť priletieť na Zem svetlo z hviezd vzdialených miliardy svetelných rokov vo vesmíre, ktorý má vek len približne 6000 rokov. Riešenie predstavuje relativistická dilatácia času v kozmologickej relativite.

Tento kozmologický model Prof. Hartnett prezentoval osobne aj na konferencii Stvorenie a súčasná veda v Žiline v auguste 2010. Knihu, v anglickom jazyku, si môžete zakúpiť vo vydavateľstve Ordo Salutis (www.ordo.sk, 0944 175088). Prednášky Prof. J. Hartnetta vo forme článkov budú uverejnené v 3 . mimoriadnom čísle časopisu Solas, máj 2011 a zverejnené aj na web stránke casopis.solas.sk .

Zdieľať

Hlavným rečníkom konferencie bol Prof. J. Hartnett, Ph.D. zo Západoaustrálskej univerzity. Predniesol štyri prednášky z oblasti kozmológie a novej fyziky.

V prednáške Rozoberanie (alebo Demontáž) Veľkého tresku poukázal na vážne problémy, ktorým Veľký tresk musí čeliť.

Vo svojej štvrtej prednáške odpovedá na otázku: “Ak je vesmír taký veľký/rozsiahly ako sa uvádza, ako môžeme vidieť hviezdy a galaxie vzdialené od nás miliardy a miliardy svetelných rokov, keď podľa Písma  vesmír bol stvorený len pred niekoľko tisíc rokmi?“

Časopis Solas vydáva občianske združenie rovnakého mena. Časopis je nepredajný (záujemcom je doručovaný bezplatne), vychádza štvrťročne plus jedno mimoriadne číslo, ktoré je venované prevažne otázkam stvorenia a súčasnej vedy. Na odber časopisu sa môžete prihlásiť prostredníctvom objednávacieho protokolu nachádzajúceho sa stránkach združenia alebo časopisu, alebo zaslaním žiadosti o zaradenie do zoznamu odberateľov prostredníctvom e-mailovej adresy redakcie: redakcia.solas@solas.sk, alebo na poštovú adresu redakcie: Redakcia Solas, Smreková 11, 010 07 Žilina 7 .

Zdieľať