blog.Solas.sk » veda

Rýchly vznik fosílií

Peter Vajda — Tue, 28 May 2019 10:36:09 +0000

Prevláda ustálený názor, že vznik fosílií v geologických vrstvách si vyžaduje veľmi dlhé geologické veky. Moderné vedecké poznanie však prináša iný uhol pohľadu. Vznik fosílií (fosilizácia) si vyžaduje správne podmienky. Kľúčovým medzi týmito podmienkami nie je dlhý čas, ale teplota, tlak a veľké množstvo sedimentu.

Paleontológovia (odborníci zaoberajúci sa fosíliami (skamenelinami)) tradične považujú čas (dlhé časové obdobia) za podstatnú zložku pri tvorbe fosílií. Nové svetlo na tvorbu fosílií vrhá výskumná práca1,2 troch vedcov publikovaná v medzinárodnom vedeckom časopise „Palaeontology“. Ich práca naznačuje, že fosíliu je možné vytvoriť za jediný deň.

Tafonómia je vedná disciplína zoberajúca sa tvorbou fosílií, presnejšie fyzikálnymi a chemickými procesmi, ktoré spôsobujú rozklad či fosilizáciu. Tafonomisti rozpoznali, že kľúčovými prísadami pri tvorbe fosílií sú tlak a teplota. Tlak i teplota stúpajú vo vrstvách sedimentov s hĺbkou. Tafonomisti skúmajú fosilizačné procesy experimentálne v laboratóriu. Robia to pomocou vkladania organického materiálu do utesnených kapsúl, kde je tento materiál vystavený tlaku a zvýšenej teplote. Nová štúdia tento postup vylepšila tým, že organický materiál je najprv ponorený do ílu a stlačený na tabličku (doštičku, tabuľku). Táto ílovitá tablička je potom vložená do kapsuly a vystavená zvýšenej teplote a zvýšenému tlaku. Týmto spôsobom je možné pripraviť skutočné fosílie v priebehu rádovo dní. Kľúčovým v tomto procese je práve to, že skôr než organický materiál zreje v dôsledku zvýšeného tlaku a teploty, je stlačený/zhutnený v sedimente. Prvotné stlačenie organického materiálu v sedimente je tým, čo zabráni rozkladu organického materiálu pri jeho zretí pri zvýšenej teplote a tlaku. Rozklad organickej vzorky zabraňuje jej fosilizácii. Ak sa materiál rozkladá, fosília nevzniká.

Tento laboratórny výskum má dôsledky pre porozumenie tvorby fosílií v prírode. Pre tvorbu fosílií je potrebné veľké prvotné (iniciačné) množstvo sedimentu, aby vznikol dostatočný tlak pre prvotnú kompakciu (zhutnenie) organického materiálu, aby sa tento materiál vydal na cestu fosilizácie a nie na cestu rozkladu, ktorý nevedie k vytvoreniu fosílie. Tvorba fosílií si teda vyžaduje rýchle pochovanie a veľké množstvo sedimentu. Takéto podmienky sú oveľa prirodzenejšie a pravdepodobnejšie v prípade globálnej katastrofickej Noachovskej potopy než v prípade stoviek miliónov rokov uniformitarianskej geologickej histórie našej planéty. Globálny fosílny záznam a delikátnosť zachovalých fosílií predstavujú mocné empirické svedectvo o pravdivosti biblickej výpovede o dejinách našej planéty.

Zdroj: článok „Fossils in a day?“

https://creation.com/fossils-in-a-day

Odkazy:

Saitta, E.T. et al. 2018, Sediment-encased maturation: A novel method for simulating diagenesis in organic fossil preservation, Palaeontology, pp. 1–16, (25 July 2018)

Starr, M., 2018, Researchers have discovered how to make proper fossils—in a day; sciencealert.com, (27 July 2018).

Zdieľať

Nízka hmotnosť Higgsovho bozónu a jej odkaz

Peter Vajda — Tue, 18 Sep 2018 15:05:31 +0000

Pozorovania časticových fyzikov a experimenty z veľkého hadronového urýchľovača priniesli poznanie o hmotnosti Higgsovho bozónu, ktoré je pozoruhodné. Poukazuje totiž na veľmi výnimočné jemné vyladenie celého vesmíru na úrovni elementárnych častíc, a tým pádom poukazuje na Stvoriteľa, i keď mnohí (či väčšina) z fyzikov sa namiesto viery v Stvoriteľa radšej prikloní k materialistickému ateizmu a k viere v experimentálne neoveriteľnú hypotézu o mnohých paralelných vesmíroch (multiverse) a teda k antropogénnemu princípu.

Zdroj: https://creation.com/higgs-boson-top-quark

Zdieľať

Prof. James Tour: O pôvode života

Peter Vajda — Mon, 29 Jan 2018 11:42:41 +0000

Významný americký chemik, ktorý patrí medzi 10 najcitovanejších vedcov sveta, opublikoval 590 vedeckých prác a má vyše 100 patentov, Prof.Dr. James Tour z Rice University v Texase sa k otázke pôvodu života vyjadruje nasledovne: „Existencia života si vyžaduje uhľohydráty, aminokyseliny, lipidy a bielkoviny (proteíny)… Biológovia sa nazdávajú, že existujú dobre známe prebiotické molekulárne mechanizmy ich syntetizovania“ To však je hrubé nedorozumenie, tvrdí Dr. Tour. „Zvážme syntetizovanie napríklad polysacharidov: Syntetickí chemici nemajú spôsob ako ich syntetizovať, biológovia o tom nemajú ani poňatie“. Prof. Tour ďalej hovorí: Ak je niekto, kto by mal rozumieť tomu, ako vznikol život z chemikálií, tak by som to mal byť ja, pretože sa profesionálne venujem tomu, že chemicky syntetizujem molekuly. Dr. Tour odhaľuje aj holú pravdu o evolúcii z molekúl na prvú formu života. Hovorí o tom, ako v rozhovoroch v kuloároch s odborníkmi, vrátane akademikov Národnej akadémie USA a vrátane nositeľov Nobelovej ceny, keď sa ich pýta, či oni rozumejú tomu, ako sa syntetizovali molekuly na prvú formu života, dostáva odpoveď, že nie. Problém je v tom, že verejne sa k tomu nepriznávajú. A tak verejnosť, nielen laická, ale aj odborná, vrátane biológov, žije pod nadobudnutým dojmom, že život vznikol samovoľnými (spontánnymi) neriadenými procesmi chemickej syntézy. Dr. Tour hovorí o tom, ako kladie otázku svojim kolegom: Ako vznikne DNA bez bunkovej membrány, a ako vznikne bunková membrána bez DNA? A odpoveď, ktorú dostáva je: Nemáme ani poňatia. Následne si James kladie otázku: Ako je to možné, že v kuloároch si to ako chemici povieme potichu a potajme úprimne a otvorene, ale smerom k verejnosti sa o tom nehovorí? Dr. Tour ďalej poukazuje na to, že vedci evolúcii veria, ale nevedia ako sa to stalo, nevedia akými mechanizmami (procesmi) mala evolúcia prebehnúť.

Prof Tour sa otvorene hlási k viere, že život je stvorený Bohom Stvoriteľom.

zdroj (video v angličtine, 7 min): https://www.youtube.com/watch?v=lO6Dv7V_jUY

Zdieľať

Prof. James Tour, vedec s biblickou vierou

Peter Vajda — Mon, 29 Jan 2018 11:26:48 +0000

Prof James Tour je celosvetovo renomovaný významný chemik pracujúci v oblasti molekulárnej nanotechnológie. Jeho kariéru odštartoval objav ako chemicky syntetizovať jednu molekulu, ktorá má vlastnosť prepínača, vďaka čomu má obrovské využitie v molekulárnej elektronike. V súčasnosti je na pozícii profesora na Rice University v Texase (USA), má profesúru z chémie, profesúru z výpočtovej vedy (computer science) a profesúru z chemického inžinierstva a materiálovej vedy. Jeho výskum v oblasti nanotechnológií sa zameriava na molekulárne mikropočítače. Venuje sa aj takým veciam ako sú nano-autá a nanočastice pre využitie v medicíne, aby bola liečba dopravená adresne ku chorým bunkám, obzvlášť v prípade rakoviny. Dr. Tour sa verejne a nekompromisne hlási k viere v Boha Stvoriteľa a odmieta evolúciu.

V tomto videu (v angličtine, 11 min) nájdete nielen jeho prácu a to čo dosiahol, ale aj osobné svedectvo o jeho obrátení: https://www.youtube.com/watch?v=pR4QhNFTtyw

Jeho profesný profil sa nachádza tu: https://www.jmtour.com/

Zdieľať

Sola Scriptura vo veku vedy

Cecilia Bukatova — Thu, 15 Jun 2017 05:27:50 +0000

31. október 1517 sa všeobecne považuje za počiatok protestantskej reformácia. Lita Cosner v článku „Sola Scriptura in an age of science“ sa zamýšľa na princípom sola scriptura (jedine Písmo) v dobe súčasnej vedy. Článok v slovenskom preklade sa nachádza na adrese http://casopis.solas.sk .

Zdieľať

Kvazary zvestujú mocné svedectvo

Peter Vajda — Mon, 20 Mar 2017 20:32:39 +0000

Ak je niečo v astronómii či astrofyzike, čo výrazne a vypuklo nezapadá do štandardne prijímaných evolučných predstáv o vzniku vesmíru Veľkým treskom, tak sú to práve kvazary. Kvazary sú hviezdam či galaxiám podobné objekty (kvázi-stelárne-zdroje rádiového žiarenia), ktoré sa vyznačujú silným žiarením v rádiových vlnových dĺžkach a nesmierne veľkým červeným spektrálnym posunom, pričom majú aj svoje špecifické spektrum.

Astronómia/astrofyzika dnes všeobecne prijíma predpoklad, že červený spektrálny posun znamená rozpínanie vesmírneho priestoru. Za tohto predpokladu sú teda kvazary veľmi ďaleko, pričom ale ich svietivosť, vezmúc do úvahy ich predpokladanú vzdialenosť, je extrémna až nevysvetliteľná. Kvazary predstavujú viacero problémov pre štandardný model Veľkého tresku. Dnes je z astronomických pozorovaní známa veľká variabilita ich svietivosti, prebiehajúca časovo v obdobiach rádovo 10 rokov. Aká je súvislosť medzi týmto pozorovaním a evolučnými predstavami vysvetľuje experimentálny fyzik a kozmológ John Hartnett (CMI) v článku (v angličtine): „Changing-look quasars: how do they fit into a biblical creationist model?“

http://creation.com/changing-look-quasars

Výpoveď kvazarov v otázke „evolúcia verzus stvorenie“ je však oveľa relevantnejšia a týka sa samotnej podstaty červeného spektrálneho posunu a jeho interpretácie ako vzdialenosti a rýchlosti rozpínania sa vesmírneho priestoru s prepojením (dôsledkami) na predstavu a o vzniku vesmíru vo Veľkom tresku. Dlhoročné astronomické pozorovania Haltona Arpa, ktoré opublikoval v dvoch knihách: „Quasars, Redshifts and Controversies“ (Interstellar Media, Cambridge University Press, Berkeley, 1987) a „Seeing Red, Redshifts, Cosmology and Academic Science“ (Apeiron, Montreal, 1998), poukazujú na to, že vesmír samotný sa snaží vypovedať o úplne inom scenári než je jeho vznik pomocou Veľkého tresku. Tieto astronomické pozorovania poukazujú na to, že nové galaxie a kvazary sa rodia z aktívnych galaktických jadier veľkých eliptických galaxií, pričom kvazary prechádzajú vývojom, v ktorom sa postupne menia na galaxie, pričom sa ich červený posun mení skokovo („kvantovo“) cez presne dané diskrétne hodnoty, čo poukazuje na intrinsický (kvazarom vlastný) pôvod a podstatu veľkej časti (zložky) červeného posunu. Pozorovania ponúkajú aj ďalšie indície, podľa ktorých kvazary a galaxie ko-existujú v porovnateľných vzdialenostiach a pritom majú výrazne rozdielne červené posuny. Tieto pozorovania a indície ponúkajú radikálne iný obraz o vesmíre, jeho charaktere, a hlavne jeho pôvode. Viac na túto tému v článku Johna Hartnetta (v angličtine): „The heavens declare a different story!“

http://creation.com/the-heavens-declare-a-different-story

Na túto tému prof. Hartnett hovoril aj na konferencii Stvorenie a súčasná veda, Žilina 2010. Jeho prednášky sú v textovej forme publikované v 3. mimoriadnom čísle časoposu Solas, máj 2011 a sú verejne dostupné na adrese

http://casopis.solas.sk/images/stories/solas/casonline/text/solas_m03.pdf

a v audio formáte sú verejne dostupné na adrese

http://solas.sk/konferencie/audio-zaznam-prednasok-z-konferencie-stvorenie-a-sucasna-veda-2010

Zdieľať

Doba kamenná – výplod predstavivosti?

Cecilia Bukatova — Mon, 03 Oct 2016 17:29:19 +0000

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, odkiaľ pochádza termín “Doba kamenná”? Tento termín je všade – ide o predpokladaný “fakt”, že prehistorickí ľudia pred viac ako dvoma miliónmi rokov používali kamenné nástroje skôr, než sa naučili ako nájsť a používať kov. Archeologické dôkazy však nie sú také jednoznačné, ako by sa mohlo zdať.

Pôvodný článok “Robert Niemand: The Stone ‘Age’—a figment of the imagination?” sa nachádza na adrese http://creation.com/the-stone-age-a-figment-of-the-imagination .

Jeho slovenský preklad Doba kamenná – výplod predstavivosti? sa nachádza na adrese

http://casopis.solas.sk/stvorenie-a-veda/doba-kamenna-vyplod-predstavivosti

Zdieľať

Dizajn v biológii

Josef Potocek — Tue, 12 Jul 2016 11:53:21 +0000

Čo znamená pre vedu to, že svet vznikol Božím stvoriteľským slovom, ako to zjavuje Biblia? Dá sa vznik života nejakým spôsobom vedecky dokázať? Dajú sa najsť nejaké skutočnosti potvrdzujúce pôsobenie Stvoriteľa?

Príspevkom k tejto téme je kniha „Božie stopy v Stvorení?“, s podtitulom „Kritická analýza argumentu dizajnu v biológii“, ktorej autorom je Dr. Reinhard Junker z nemeckej spoločnosti Wort und Wissen (Slovo a poznanie). Ukazuje v nej, že súčasná diskusia o dizajne a stvorení má svoje hlavné odôvodnenie tam, kde to pôvodne nikto nečakal: v stále rastúcom poznaní o stavbe a štruktúre živých organizmov. Ich zložitá účelová organizovanosť vedie k úvahám o stvoriteľskej činnosti. Autor sa vysporiadal s radom predsudkov a poloprávd o význame dizajnu v biológii a ukazuje, že predpoklad o stvorení nebráni vedeckému skúmaniu, ale ho umožňuje a podporuje.

Reinhard Junker, Spuren Gottes in der Schöpfung? Eine kritische Analyse von Design-Argumenten in der Biologie, SCM Hänssler, Holzgerlingen 2010, 174 str.

Zdieľať

Svetlo hviezd, čas a nová fyzika

administrator — Thu, 18 Feb 2016 15:41:45 +0000

Ak je vesmír len 6 000 rokov starý, ako učí kniha Genezis, a ak rozľahlosť vesmíru je 10 miliárd svetelných rokov, ako potom môžeme vidieť vzdialené galaxie?

O tomto je rovnomenný článok v slovenčine: Svetlo hviezd, čas a nová fyzika a 41 minútové DVD video (v angličtine) na ktoré 2 minútovú upútavku si môžete vypočuť na adrese:

Starlight Time & New Physics

Zdieľať

Profesor J. G. Hartnett v Žiline

administrator — Thu, 18 Feb 2016 15:09:13 +0000

Austrálsky experimentálny fyzik a kozmológ Prof. J. G. Hartnett, Ph.D. sa v dňoch 28.-30. augusta 2010 zúčastnil na konferencii “Stvorenie a súčasna veda, Žilina 2010“.

Po konferencii, dňa 31. augusta v SAV Bratislava predniesol prednášku na tému Kozmológia a svetonázor.

O svojom pobyte na Slovensku informuje on sám v článku Australian physics professor at Slovak creation conference (v angličtine, klikni na prepojenie).

Prednášky, ktoré predniesol na konferencii v Žiline,

si môžete v slovenskom preklade vypočuť na adrese Prof. J. Hartnett – audio .

Zdieľať