Trpasličia planéta Ceres plná prekvapení

Trpasličia planéta¹⁾ je vesmírne teleso, ktoré obieha okolo Slnka, má dostatočnú hmotnosť na to, aby jeho gravitácia ustálila tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne guľového tvaru), ale nie dostatočnú na to, aby vyčistilo okolie svojej dráhy. Zároveň nesmie byť ani satelitom (mesiacom) inej planéty. Takúto definíciu trpasličej planéty schválila Medzinárodná astronomická únia (IAU) na svojom zasadnutí v Prahe v roku 2006, kedy bolo aj Pluto preklasifikované z planéty na trpasličiu planétu.

Ceres sa nachádza v Pásme asteroidov²⁾ (Pásmo planétok, Hlavné pásmo), čiže v oblasti našej slnečnej sústavy medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter. Nachádza sa tu množstvo nepravidelných telies nazývaných asteroidy alebo planétky. Viac ako polovica hmoty Pásma planétok je obsiahnutá v štyroch najväčších objektoch: Ceres, Vesta, Pallas a Hygiea. Všetky tieto telesá majú stredný priemer viac ako 400 km. Ceres s priemerom 950 km je jedinou trpasličou planétou v Pásme planétok.

Ceres preskúmala vesmírna misia spoločnosti NASA so sondou Dawn³⁾ („Úsvit“).  Sonda štartovala v roku 2007 a ku Ceresu priletela v roku 2015 po tom, ako predtým navštívila Vestu. Údaje zo sondy šokovali mnohých vedcov. Ceres vykazuje jasné známky toho, že je geologicky veľmi aktívny⁴⁾. Jeho povrch je výsledkom kryovulkanizmu⁵⁾. Kryovulkanizmus vytvoril pravdepodobne svetlé škvrny v kráteri Occator a stojí aj za zrodom hory Ahuna Mons, najvyššieho vrchu asteroidu (trpasličej planéty) Ceres.

Kryovulkanizmus je zvláštny druh sopečnej činnosti, pri ktorej dochádza k výronu chladnej hmoty na povrch vesmírneho telesa. Na mesiaci Titán sa predpokladá, že sopky chrlia metán. Na mesiaci Triton sopky chrlia tekutý dusík. Na mesiacoch Európa a Enceladus ide pravdepodobne o zmes vody a ľadu. Pre vznik kryovulkanizmu je potrebné vnútri telesa generovať teplo, ktoré následne roztaví či nataví ľadovú kôru telesa.

Ceres je však malé teleso o veľkosti len 1.3 % hmotnosti nášho Mesiaca. Preto planetárnych vedcov udivuje, že je aktívny a že na ňom funguje kryovulkanizmus⁶⁾. Sonda Dawn odfotila veľmi svetlé oblasti, kde je z útrob Ceresu vyvrhované veľké množstvo bahna⁷⁾. Záhadou pre sekulárnych a evolučných vedcov zostáva, ako môže byť Ceres rovnako starý ako zvyšok slnečnej sústavy (miliardy rokov) a pri jeho veľkosti ešte „horúci“ a aktívny. Takto malé teleso malo už dávno vychladnúť a ostať geologicky pasívnym.

Ceres je príliš ďaleko od iných planét, a preto slapové trenie nemôže byť zdrojom jeho vnútorného tepla. Je príliš malý na to, aby rádioaktívny rozpad mohol generovať jeho teplo počas miliárd rokov. Sekulárni vedci veria, že planetárne telesá našej slnečnej sústavy vznikli ako pôvodne roztavené a postupne ochladli. Ceres teda podľa evolučnej schémy mal už veľmi dávno vychladnúť a stať sa neaktívnym. Ceres do evolučnej schémy nezapadá. Zapadá lepšie do schémy mladého stvoreného vesmíru.

1) https://en.wikipedia.org/wiki/Dwarf_planet

2) https://en.wikipedia.org/wiki/Asteroid_belt

3) https://en.wikipedia.org/wiki/Dawn_(spacecraft)

4) https://skyandtelescope.org/astronomy-news/dawn-probes-cryovolcanism-on-ceres/

5) https://cs.wikipedia.org/wiki/Kryovulkanismus

6) Jonathan O’Brien: Ceres Surprises. Creation 41(3):45, July 2019, https://creation.com/ceres-surprises

7) Wenz, J., Volcanoes of mud erupt from dwarf planet Ceres; astronomy.com, 17 September 2018

Zdieľať

Publikácia Odmietnutie evolúcie sa svojím obsahom vyjadruje k najzávažnejšej otázke ľudskej existencie: Kto sme, odkiaľ sme sa tu vzali a ako začalo všetko viditeľné a neviditeľné existovať. Jednoznačne zaujíma stanovisko sedemdňového biblického stvorenia a z tohto pohľadu interpretuje aj vedecké poznatky.

Z jednotlivých kapitol

Kniha Odmietnutie evolúcie sa vo svojich deviatich kapitolách venuje nasledovným oblastiam:

Prvá kapitola: Evolúcia a stvorenie, veda a náboženstvo, fakty a predsudky

Fakty nehovoria samy za seba, ale sú interpretované podľa nejakého svetonázoru. Interpretácia stvorenia podľa biblického svetonázoru vytvára vedecky presvedčivejšiu teóriu, než akú predkladajú evolucionisti.

Druhá kapitola: Variácia a prirodzený výber verzus evolúcia

Evolucionisti predpokladajú, že zmeny v organizmoch v konečnom dôsledku zvyšujú informačný obsah, takže jediná živá bunka (o ktorej tvrdia, že vznikla z neživých chemikálií) bola predchodcom všetkých foriem života. Kreacionisti veria, že jednotlivé druhy boli stvorené a že zmeny väčšinou odstraňujú informácie alebo ponechajú ich celkový objem nezmenený.

Tretia kapitola: Chýbajú prepojenia

Evolucionisti od čias Darwina predpokladali, že fosílny záznam preukáže mnohé prechodné formy, ktoré spájajú jeden druh organizmu s iným druhom. Fosílny záznam namiesto toho ukazuje, že sa živočíchy náhle objavujú plne sformované a ako oddelené druhy.

Štvrtá kapitola: Evolúcia vtákov?

Vtáky sú jedinečnými tvormi s krídlami a perím, ktoré bolo navrhnuté na lietanie, a so špeciálnymi pľúcami, ktoré sú úplne odlišné od pľúc akýchkoľvek plazov. Niektorí evolucionisti sú presvedčení, že vtáky sa vyvinuli z plachtiacich stromových plazov, pričom podľa iných sa vtáky vyvinuli z chodiacich dinosaurov. Každá skupina evolucionistov vyvracia tú druhú úplne presvedčivo.

Piata kapitola: Evolúcia veľrýb?

Veľryby sú cicavce určené pre život vo vode s mnohými jedinečnými črtami. Kniha Učenie o evolúcii tvrdí, že veľryby sa vyvinuli zo suchozemských zvierat, a prezentuje údajnú sériu prechodných foriem veľrýb. Pri detailnejšej analýze však žiadna z nich neobstojí.

Šiesta kapitola: Ľudia: obraz Boha alebo pokročilé ľudoopy?

Ľudia sa veľmi odlišujú od ľudoopov, hlavne inteligenciou a jazykom. Kniha Učenie o evolúcii prezentuje sériu lebiek údajných „ľudoopov“. Dôkazný materiál však ukazuje, že ľudia a australopitekorodé sú odlišné druhy.

Siedma kapitola: Astronómia

Kniha Učenie o evolúcii prezentuje známu teóriu veľkého tresku. Neposkytuje však uspokojivé evolučné vysvetlenie toho, ako mohol vzniknúť bez príčiny vesmír alebo ako sa sformovali hviezdy a slnečná sústava po takomto údajnom veľkom tresku.

Ôsma kapitola: Aká stará je Zem?

Kniha Učenie o evolúcii učí, že Zem je miliardy rokov stará, a poukazuje na fosílie a rádiometrické datovanie ako „dôkaz“. Existujú však dôkazy o tom, že mnohé horniny a fosílie boli vytvorené katastrofickými procesmi, čo je konzistentné s biblickou koncepciou zahrňujúcou globálnu potopu. 90% použitých metód naznačuje, že vek Zeme je oveľa mladší ako ten, čo presadzuje kniha Učenie o evolúcii.

Deviata kapitola: Je vysvetlenie dizajnu legitímne?

Živé organizmy obsahujú množstvá komplexných, špecifických informácií, ktoré sú zakódované v DNA. Samotná DNA je najúčinnejší systém ukladania/vyhľadávania informácií vo vesmíre. Informácia, ktorú ukladá, je plánom pre všetky enzýmy (bielkoviny), ktoré sú potrebné pre život, a je tiež receptom na vybudovanie potrebných komplexných orgánov. Nakoniec je poukázané, že vysvetlenie dizajnu je legitímne a že jediný dôvod, prečo ho niektorí odmietajú, je a priori viera v materializmus.

Preto existujú dobré dôvody brať biblickú správu stvorenia aj z pohľadu vedy úplne vážne, ako aj dôvody, prečo by mali študenti, ale aj všetci ostatní, počuť dôkazy pre odmietnutie evolúcie.

Technické údaje o publikácii:

Formát A5 (na výšku); obálka štvorfarebná, povrchová úprava: lesklé lamino; počet strán čiernobieleho vnútra 144; väzba V4 (šitolepená).

Viac informácii na adrese: J. Sarfati Odmietnutie evolúcie Na tejto adrese sú uvedené aj kontaktné údaje na o. z. Solas

Zdieľať

Paleontológovia (odborníci zaoberajúci sa fosíliami (skamenelinami)) tradične považujú čas (dlhé časové obdobia) za podstatnú zložku pri tvorbe fosílií. Nové svetlo na tvorbu fosílií vrhá výskumná práca1,2 troch vedcov publikovaná v medzinárodnom vedeckom časopise „Palaeontology“. Ich práca naznačuje, že fosíliu je možné vytvoriť za jediný deň.

Tafonómia je vedná disciplína zoberajúca sa tvorbou fosílií, presnejšie fyzikálnymi a chemickými procesmi, ktoré spôsobujú rozklad či fosilizáciu. Tafonomisti rozpoznali, že kľúčovými prísadami pri tvorbe fosílií sú tlak a teplota. Tlak i teplota stúpajú vo vrstvách sedimentov s hĺbkou. Tafonomisti skúmajú fosilizačné procesy experimentálne v laboratóriu. Robia to pomocou vkladania organického materiálu do utesnených kapsúl, kde je tento materiál vystavený tlaku a zvýšenej teplote. Nová štúdia tento postup vylepšila tým, že organický materiál je najprv ponorený do ílu a stlačený na tabličku (doštičku, tabuľku). Táto ílovitá tablička je potom vložená do kapsuly a vystavená zvýšenej teplote a zvýšenému tlaku. Týmto spôsobom je možné pripraviť skutočné fosílie v priebehu rádovo dní. Kľúčovým v tomto procese je práve to, že skôr než organický materiál zreje v dôsledku zvýšeného tlaku a teploty, je stlačený/zhutnený v sedimente. Prvotné stlačenie organického materiálu v sedimente je tým, čo zabráni rozkladu organického materiálu pri jeho zretí pri zvýšenej teplote a tlaku. Rozklad organickej vzorky zabraňuje jej fosilizácii. Ak sa materiál rozkladá, fosília nevzniká.

Tento laboratórny výskum má dôsledky pre porozumenie tvorby fosílií v prírode. Pre tvorbu fosílií je potrebné veľké prvotné (iniciačné) množstvo sedimentu, aby vznikol dostatočný tlak pre prvotnú kompakciu (zhutnenie) organického materiálu, aby sa tento materiál vydal na cestu fosilizácie a nie na cestu rozkladu, ktorý nevedie k vytvoreniu fosílie. Tvorba fosílií si teda vyžaduje rýchle pochovanie a veľké množstvo sedimentu. Takéto podmienky sú oveľa prirodzenejšie a pravdepodobnejšie v prípade globálnej katastrofickej Noachovskej potopy než v prípade stoviek miliónov rokov uniformitarianskej geologickej histórie našej planéty. Globálny fosílny záznam a delikátnosť zachovalých fosílií predstavujú mocné empirické svedectvo o pravdivosti biblickej výpovede o dejinách našej planéty.

Zdroj: článok „Fossils in a day?“

https://creation.com/fossils-in-a-day

Odkazy:

Saitta, E.T. et al. 2018, Sediment-encased maturation: A novel method for simulating diagenesis in organic fossil preservation, Palaeontology, pp. 1–16, (25 July 2018)

Starr, M., 2018, Researchers have discovered how to make proper fossils—in a day; sciencealert.com, (27 July 2018).

Zdieľať

Prof Tour sa otvorene hlási k viere, že život je stvorený Bohom Stvoriteľom.

zdroj (video v angličtine, 7 min): https://www.youtube.com/watch?v=lO6Dv7V_jUY

Zdieľať

V tomto videu (v angličtine, 11 min) nájdete nielen jeho prácu a to čo dosiahol, ale aj osobné svedectvo o jeho obrátení: https://www.youtube.com/watch?v=pR4QhNFTtyw

Jeho profesný profil sa nachádza tu: https://www.jmtour.com/

Zdieľať

Pýta sa Dr. Jonathan Sarfati, Ph.D., austrálsky fyzikálny chemik a kreacionista a pokračuje: Koniec koncov, Ježiš povedal Nikodémovi: „Ak som vám povedal zemské veci a neveríte, ako potom, ak vám poviem nebeské, uveríte?!“ (Ján 3:12).

Takže, ak knihe Genezis nemožno veriť čo sa týka zemských vecí, akými sú vek Zeme, postupnosť stvorenia alebo potopa, ktorá pokryla zem, tak prečo by sme jej mali veriť, čo sa týka nebeských vecí, akou je napríklad, kto je Stvoriteľ? A v prípade, že Genezis 1 je napísaná len na to, aby nám povedala, že Boh je stvoriteľ, tak prečo sa jednoducho nezastavíme už pri verši 1, kde je uvedené všetko potrebné k tomuto tvrdeniu?

Pôvodný článok Johnathan Sarfati (v angličtine) sa nachádza na adrese

http://creation.com/genesis-bible-authors-believe-it-to-be-history

Slovenský preklad článku v plnom znení je umiestnený na adrese

http://casopis.solas.sk/vyucovanie/autori-biblie-veria-ze-ide-o-historiu

Zdieľať

Pre materialistov je prítomnosť systémov kódovaných informácií v živých organizmoch nerozlúštiteľnou záhadou. Biblickí kreacionisti to samozrejme vidia ako ďalší príklad toho, ako veda podporuje vieru v Stvoriteľa, Boha Biblie. Evolučné scenáre, ako mohli symbolické jazyky vzniknúť prírodným procesom, sa musia pokúsiť vysvetliť ich pôvod bez existencie mysle. Ale je to dostatočne podložené tým, čo vedecky (na základe pozorovania, experimentov) vieme o kódovaných informáciách? Pýta sa vo svojom článku  Myseľ nad hmotou Calvin Smith a pokračuje:

DNA, „jazyk života“, je najsofistikovanejší jazykový systém, aký sme kedy videli. Je to najúčinnejší, najkompaktnejší a najuniverzálnejší doteraz objavený komunikačný nástroj, a prebiehajúci vedecký výskum v ňom naďalej odhaľuje hlbšie a hlbšie úrovne informačného obsahu. Kreacionisti veria, že najsofistikovanejší kód musí pochádzať z najsofistikovanejšej mysle, ktorú si vieme predstaviť: od Boha. Odvolávanie sa na možnosť, že najprv sa vyvinul „jednoduchší kód“ a z neho časom komplikovanejší, padá hneď na viacerých úrovniach (a nikto zatiaľ nič také nepozoroval, takže ide o presvedčenie založené na viere), ale zatiaľ je aj tak predmetom sporov. Kódy, nech sú akokoľvek jednoduché, boli vždy pozorované ako produkt mysle.

Pôvodný článok: Calvin Smith Mind over matter sa nachádza na adrese http://creation.com/mind-over-matter

Plné znenie článku v slovenčine je na adrese Myseľ nad hmotou

Zdieľať

Túto otázku si kladú a riešia moderátori Creation Magazine LIVE! v 28 minútovom videu (v angličtine). Video si môžete pozrieť na adrese Bol Darwin plagiátor?

Zdieľať

Fínsky teológ Erkki V. R. Kojonen prispel do tejto diskusie dizertáciou pod názvom Intelligent Desing – A Theologikal and Philosophical Analysis (Inteligentný dizajn – Teologická a filozofická analýza, Helsinky 2014, 338 str.), ktorá má povahu konštruktívno-kritickej analýzy. Autor v tejto práci preukazuje vedeckú povahu ID a zdôrazňuje, že tento koncept v žiadnom prípade nemá ašpiráciu dokazovať Boha. Na druhej strane ukazuje, že hodnovernosť princípu tohto konceptu v biológii je možné podoprieť nielen empiricky, ale aj argumentmi z filozofickej a teologickej oblasti.

Hnutie ID, podľa autora, vyjadruje postoj, že veda a viera nie sú v žiadnom konflikte, ale naopak, že sa navzájom podporujú. Prístup bez predsudkov vedie k záveru, že z povahy prírody je na ideu inteligentného tvorcu možné oprávnene usudzovať v zmysle známeho biblického verša: „Lebo jeho, len zmyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo, aby [ľudia] boli bez výhovorky.“ (Rímskym 1:20).

O dôkladnosti práce fínskeho autora svedčí aj to, že samotná bibliografia má rozsah 38 strán. To dáva dobrú predstavu o rozsahu diskusie o téme ID vo svete a je sama o sebe rozsiahlym zdrojom ďalších informácií.

Štúdia je voľne dostupná on-line (v angličtine) na adrese http://tinyurl.com/q8efral . Rozsiahla recenzia (v nemčine, 5 strán) je k dispozícii na adrese http://www.wort-und-wissen.de/info/rezens/b52.pdf

Zdieľať

Táto analýza je založená na pomere ťažkej a bežnej vody, alebo inak: na pomere izotopov deuteronómia a vodíka v láve Baffinovho ostrova v Kanade, ktorá má údajne reprezentovať podmienky pri formovaní sa Zeme. Tieto poznatky teda spochybňujú existujúcu hypotézu o tom, že Zem pri svojom formovaní sa nemala vodu, a za pôvod vody Zem vďačí asteroidom, meteoritom a kométam, ktoré ju na Zem dopravili až neskôr pri svojich zrážkach so Zemou. Podľa tejto novej hypotézy je to naopak: voda na Zemi údajne pochádza z vodu obsahujúceho prachu hmloviny našej slnečnej sústavy, z ktorej sa sformovali planéty.

Už či tak, či onak, aj staršia hypotéza o preprave vody na Zem kométami a asteroidmi, aj novšia hypotéza o pôvode vody z prachu planetárnej hmloviny, obe sú postavené na veľkom počte predpokladov, ktoré sa nedajú empiricky overiť, a nakoniec sa prijímajú len vierou.

Tento článok ma zaujal svojím bannerom: „Zem mala vodu od svojho počiatku“ To je veľká pravda. Zem bola stvorená ako vesmírne teleso z vody (Genezis 1). A naviac:

„… i zem, ktorá z vody a vodou stojí vedno, slovom Božím“ (2. Petra 3:5)

Pôvodný článok (v angličtine) sa nachádza na adrese:

https://eos.org/articles/earths-water-came-from-space-dust-during-planetary-formation

Zdieľať