Publikácia Odmietnutie evolúcie sa svojím obsahom vyjadruje k najzávažnejšej otázke ľudskej existencie: Kto sme, odkiaľ sme sa tu vzali a ako začalo všetko viditeľné a neviditeľné existovať. Jednoznačne zaujíma stanovisko sedemdňového biblického stvorenia a z tohto pohľadu interpretuje aj vedecké poznatky.

Z jednotlivých kapitol

Kniha Odmietnutie evolúcie sa vo svojich deviatich kapitolách venuje nasledovným oblastiam:

Prvá kapitola: Evolúcia a stvorenie, veda a náboženstvo, fakty a predsudky

Fakty nehovoria samy za seba, ale sú interpretované podľa nejakého svetonázoru. Interpretácia stvorenia podľa biblického svetonázoru vytvára vedecky presvedčivejšiu teóriu, než akú predkladajú evolucionisti.

Druhá kapitola: Variácia a prirodzený výber verzus evolúcia

Evolucionisti predpokladajú, že zmeny v organizmoch v konečnom dôsledku zvyšujú informačný obsah, takže jediná živá bunka (o ktorej tvrdia, že vznikla z neživých chemikálií) bola predchodcom všetkých foriem života. Kreacionisti veria, že jednotlivé druhy boli stvorené a že zmeny väčšinou odstraňujú informácie alebo ponechajú ich celkový objem nezmenený.

Tretia kapitola: Chýbajú prepojenia

Evolucionisti od čias Darwina predpokladali, že fosílny záznam preukáže mnohé prechodné formy, ktoré spájajú jeden druh organizmu s iným druhom. Fosílny záznam namiesto toho ukazuje, že sa živočíchy náhle objavujú plne sformované a ako oddelené druhy.

Štvrtá kapitola: Evolúcia vtákov?

Vtáky sú jedinečnými tvormi s krídlami a perím, ktoré bolo navrhnuté na lietanie, a so špeciálnymi pľúcami, ktoré sú úplne odlišné od pľúc akýchkoľvek plazov. Niektorí evolucionisti sú presvedčení, že vtáky sa vyvinuli z plachtiacich stromových plazov, pričom podľa iných sa vtáky vyvinuli z chodiacich dinosaurov. Každá skupina evolucionistov vyvracia tú druhú úplne presvedčivo.

Piata kapitola: Evolúcia veľrýb?

Veľryby sú cicavce určené pre život vo vode s mnohými jedinečnými črtami. Kniha Učenie o evolúcii tvrdí, že veľryby sa vyvinuli zo suchozemských zvierat, a prezentuje údajnú sériu prechodných foriem veľrýb. Pri detailnejšej analýze však žiadna z nich neobstojí.

Šiesta kapitola: Ľudia: obraz Boha alebo pokročilé ľudoopy?

Ľudia sa veľmi odlišujú od ľudoopov, hlavne inteligenciou a jazykom. Kniha Učenie o evolúcii prezentuje sériu lebiek údajných „ľudoopov“. Dôkazný materiál však ukazuje, že ľudia a australopitekorodé sú odlišné druhy.

Siedma kapitola: Astronómia

Kniha Učenie o evolúcii prezentuje známu teóriu veľkého tresku. Neposkytuje však uspokojivé evolučné vysvetlenie toho, ako mohol vzniknúť bez príčiny vesmír alebo ako sa sformovali hviezdy a slnečná sústava po takomto údajnom veľkom tresku.

Ôsma kapitola: Aká stará je Zem?

Kniha Učenie o evolúcii učí, že Zem je miliardy rokov stará, a poukazuje na fosílie a rádiometrické datovanie ako „dôkaz“. Existujú však dôkazy o tom, že mnohé horniny a fosílie boli vytvorené katastrofickými procesmi, čo je konzistentné s biblickou koncepciou zahrňujúcou globálnu potopu. 90% použitých metód naznačuje, že vek Zeme je oveľa mladší ako ten, čo presadzuje kniha Učenie o evolúcii.

Deviata kapitola: Je vysvetlenie dizajnu legitímne?

Živé organizmy obsahujú množstvá komplexných, špecifických informácií, ktoré sú zakódované v DNA. Samotná DNA je najúčinnejší systém ukladania/vyhľadávania informácií vo vesmíre. Informácia, ktorú ukladá, je plánom pre všetky enzýmy (bielkoviny), ktoré sú potrebné pre život, a je tiež receptom na vybudovanie potrebných komplexných orgánov. Nakoniec je poukázané, že vysvetlenie dizajnu je legitímne a že jediný dôvod, prečo ho niektorí odmietajú, je a priori viera v materializmus.

Preto existujú dobré dôvody brať biblickú správu stvorenia aj z pohľadu vedy úplne vážne, ako aj dôvody, prečo by mali študenti, ale aj všetci ostatní, počuť dôkazy pre odmietnutie evolúcie.

Technické údaje o publikácii:

Formát A5 (na výšku); obálka štvorfarebná, povrchová úprava: lesklé lamino; počet strán čiernobieleho vnútra 144; väzba V4 (šitolepená).

Viac informácii na adrese: J. Sarfati Odmietnutie evolúcie Na tejto adrese sú uvedené aj kontaktné údaje na o. z. Solas

Zdieľať

Pôvod života vedie výskumníkov ako sú Paul Davies a Stuart Kauffman k pripusteniu, že žiadne doteraz známe prírodné procesy nemôžu vytvoriť život z neživej hmoty. Richards Dawkins je pevne presvedčený, že akonáhle bude vytvorený prvý život, Darwinova teória vysvetlí, ako sa toto celé mohlo vyvinúť až k ľuďom. Všetky snahy v DTE poukazujú na smerovanie nie k vede, ale k svetonázoru, ktorý vylučuje Boha z ľudského myslenia – to znamená k filozofickému naturalizmu – náuke, že všetko, vrátane pôvodu vesmíru a života možno vysvetliť celkom a úplne prírodnými procesmi.

Pred širokou verejnosťou však je rozsah problémov GTE utajený – v populárnych vedeckých programoch je sekulárny pohľad na svet takmer vždy pokútne predkladaný ako fakt. V rovnakom čase, biblickým kreacionistickým vedcom nikdy nie je daná reálna možnosť predstaviť alternatívny pohľad. Napríklad v štátom dotovaných školách vo Veľkej Británii nariadenie vlády zakazuje prezentovať výučbu o Inteligentnom Dizajne alebo Kreácii, ktoré sú podložené dôkazmi.

Článok v slovenčine s textom v plnom znení je zverejnený na adrese: Kreacionistický  príbeh ateistov

Linka na pôvodný článok v angličtine:  The atheists’ creation story

Zdieľať

Príspevkom k tejto téme je kniha „Božie stopy v Stvorení?“, s podtitulom „Kritická analýza argumentu dizajnu v biológii“, ktorej autorom je Dr. Reinhard Junker z nemeckej spoločnosti Wort und Wissen (Slovo a poznanie). Ukazuje v nej, že súčasná diskusia o dizajne a stvorení má svoje hlavné odôvodnenie tam, kde to pôvodne nikto nečakal: v stále rastúcom poznaní o stavbe a štruktúre živých organizmov. Ich zložitá účelová organizovanosť vedie k úvahám o stvoriteľskej činnosti. Autor sa vysporiadal s radom predsudkov a poloprávd o význame dizajnu v biológii a ukazuje, že predpoklad o stvorení nebráni vedeckému skúmaniu, ale ho umožňuje a podporuje.

Reinhard Junker, Spuren Gottes in der Schöpfung? Eine kritische Analyse von Design-Argumenten in der Biologie, SCM Hänssler, Holzgerlingen 2010, 174 str.

Zdieľať

Fínsky teológ Erkki V. R. Kojonen prispel do tejto diskusie dizertáciou pod názvom Intelligent Desing – A Theologikal and Philosophical Analysis (Inteligentný dizajn – Teologická a filozofická analýza, Helsinky 2014, 338 str.), ktorá má povahu konštruktívno-kritickej analýzy. Autor v tejto práci preukazuje vedeckú povahu ID a zdôrazňuje, že tento koncept v žiadnom prípade nemá ašpiráciu dokazovať Boha. Na druhej strane ukazuje, že hodnovernosť princípu tohto konceptu v biológii je možné podoprieť nielen empiricky, ale aj argumentmi z filozofickej a teologickej oblasti.

Hnutie ID, podľa autora, vyjadruje postoj, že veda a viera nie sú v žiadnom konflikte, ale naopak, že sa navzájom podporujú. Prístup bez predsudkov vedie k záveru, že z povahy prírody je na ideu inteligentného tvorcu možné oprávnene usudzovať v zmysle známeho biblického verša: „Lebo jeho, len zmyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo, aby [ľudia] boli bez výhovorky.“ (Rímskym 1:20).

O dôkladnosti práce fínskeho autora svedčí aj to, že samotná bibliografia má rozsah 38 strán. To dáva dobrú predstavu o rozsahu diskusie o téme ID vo svete a je sama o sebe rozsiahlym zdrojom ďalších informácií.

Štúdia je voľne dostupná on-line (v angličtine) na adrese http://tinyurl.com/q8efral . Rozsiahla recenzia (v nemčine, 5 strán) je k dispozícii na adrese http://www.wort-und-wissen.de/info/rezens/b52.pdf

Zdieľať

Prof. John Hartnett, Ph.D.

Zdieľať

V dňoch 27. – 29. 8. 2010 sa uskutočnila

2. konferencia „Stvorenie a súčasná veda, Žilina 2010“.

V tomto 3. mimoriadnom čísle časopisu Solas uverejňujeme

v textovej forme podstatné časti väčšiny prednášok,

ktoré odzneli na tejto konferencii.

Cez stvorené veci (vesmír, Zem, rastlinná a živočíšna ríša), ako hovorí Písmo (Rímskym 1:19), Boh zjavuje sám seba. Pozorovaním stvorenstva človek nielen že môže, ale aj má prísť k poznaniu, že existuje Boh Stvoriteľ, a môže a má spoznať Jeho moc a božstvo (Rímskym 1:20). Objasňovanie podstaty vedy a podstaty viery a ich vzájomného vzťahu je stále dôležité a aktuálne ako pre ľudí mimo cirkev, tak aj pre spasených ľudí v rámci cirkvi. Konferencie pod názvom „Stvorenie a súčasná veda“, ktoré spolu organizujú občianske združenia Solas a Temelios, sú venované práve poznávaniu Božej stvoriteľskej moci a Jeho diela prostredníctvom vedeckého skúmania materiálneho sveta.

Cieľom, prečo sa otázkam vzťahu viery a vedy na týchto konferenciách a na stránkach časopisu Solas venujeme, nie je samotné intelektuálne poznanie alebo číra akademická debata, ale to, aby Bohu bola vzdaná taká sláva, aká mu skutočne patrí, a aby autorita Božieho slova a neomylnosť, inšpirovanosť, dostatočnosť a objektívna historickosť Písma bola pevne zakorenená v srdciach veriacich. Čítajte celý článok.

Zdieľať

Aj toto je príklad úžasného tvorivého plánu, pretože takéto oko sa nedá vysvetliť postupným pozvoľným evolučným vývojom na základe náhodných mutácií a prirodzeného výberu. Takéto oči svedčia o múdrom Stvoriteľovi.

Zdroj (a obrázky):

http://creation.com/four-eyed-spookfish-mirror-eyes

http://creation.com/the-fish-with-four-eyes-anableps

Zdieľať

Samotný názov konferencie budí pozornosť,  pretože sa v ňom vyskytujú dve, svojim obsahom a významom, proti sebe stojace slová. Darwinovo meno sa  spája s náhodným vznikom života a slovo dizajn vyvoláva predstavu plánu, projektu a tvorivej inteligencie.

V mysliach ľudí je Darwin spojený s učením o vzniku života procesmi náhody, mutácií a prírodného výberu; teda vzniku života prirodzenými cestami len pôsobením prírodných zákonov v priebehu dlhých (rádove až miliardy rokov)  časových období. Teda táto konferencia bola udalosť  skutočne neobvyklá.

Konferencie sa vo vedeckých kruhoch organizujú obvykle vtedy, keď sa vedci z určitej vednej oblasti chcú navzájom informovať o výsledkoch svojho bádania alebo aj vtedy, keď sa príslušná vedná disciplína dostala do bodu, kedy teoretické predpoklady príslušnej vedeckej teórie sú spochybňované a samotná teória nie je v zhode s pozorovaním a experimentálnymi faktami, resp. príslušná teória nie je schopná vysvetliť pozorované skutočnosti (javy, fakty). Spomínaná konferencia “Darwin a dizajn” sa uskutočnila z oboch spomínaných dôvodov. O čo teda vlastne ide?

Použitie technológií, ktoré boli známe predovšetkým v oblasti fyziky a materiálového inžinierstva (elektrónový mikroskop, rontgenová štruktúrna analýza, nukleárna magnetická rezonancia), na živé organizmy viedli v druhej polovici 20. storočia k novým objavom v oblasti molekulárnej biológie. Tieto technológie umožnili vstúpiť do vnútra živých buniek a to, čo tam biochemici objavili ich priviedlo k úžasu. Objavili tam zložité informačné molekuly a dokonalé mechanizmy, ako napr. molekuly DNA, RNA, bakteriálny bičík (dokonalý elektromotor) a mnoho ďalších dovtedy neznámych molekulárnych strojov.

To, čo biochemici v bunke objavili, im spôsobilo šok. Druhý šok utrpeli vtedy, keď sa pokúšali vysvetliť vznik a fungovanie týchto zložitých biologických mechanizmov z hľadiska Darwinovho učenia. Uvedomili si, že sa to nedá! Prišli k záveru, že to, čo sa v bunke nachádza, nemohlo vzniknúť cestou náhody, mutácií a prírodného výberu ani cez eventuálne dlhé časové obdobia. Objavili tam plán, projekt – dizajn. Uvedomili si, že tieto bunečné stroje, molekulárne mechanizmy, nesú viditeľné znaky projektu, plánu, teda tvorivej inteligencie.

Dnes sa bezpečne vie, že život sa odohráva na úrovni molekúl. Na nižšej úrovni, teda na úrovni jednotlivých atómov alebo elementárnych častíc, život nie je pozorovaný. To bezpečne vieme z chémie a fyziky elementárnych častíc.

Veda, vedecké myslenie v posledných približne piatich desaťročiach je postavené pred fakty, ktoré z doterajších predpokladov nevie vysvetliť. Doteraz sa vo vede predpokladalo, že existuje hmota a energia. Život, živé organizmy, biologické systémy nesú však neklamné znaky prítomnosti tretej veličiny a tou je informácia. O informácii je v súčasnosti dobre známe, že nevzniká v hmote (!), ale že je hmote transcendentná, nadradená. Ukazuje sa, že súčasná veda a vedecké myslenie nutne musí predefinovať svoje východiskové predpoklady, predmet výskumu a metodologické postupy.

Vedu môžeme definovať rôznym spôsobom. Jeden z nich je napríklad ten, že pod vedou rozumieme hľadanie pravdy. Pod vedou bežne rozumieme činnosť spojenú s pozorovaním obklopujúceho nás materiálneho sveta a zovšeobecnením týchto pozorovaní vo forme tvrdení. Pod vedeckými teóriami rozumieme súbor tvrdení, ktoré sa dajú opakovanými pokusmi a pozorovaniami patričným spôsobom potvrdiť.  Teda, že experimenty a pozorovania, na základe ktorých tieto tvrdenia boli vyslovené, sa dajú zopakovať.

V tomto našom materiálnom svete však existujú  udalosti, ktoré sa odohrali raz a viackrát sa už nezopakovali. Takou udalosťou je aj vznik vesmíru a vznik života. Tieto udalosti nemôžeme podrobiť pozorovaniu a už vôbec nie opakovanému pozorovaniu, lebo deň. kedy sa odohrali je už dávno za nami, už je minulosťou a to minulosťou neopakovateľnou.

Silná stránka vedeckého prístupu ku skúmaniu neživej prírody spočíva v jeho schopnosti javy vysvetľovať a predpovedať na základe pozorovaných a opakovaných dejov pomocou známych prírodných zákonov.

Pretože jedinečné udalosti nemohol pozorovať žiaden ľudský pozorovateľ, nebol pri tom žiaden človek, vznik vesmíru a života musia byť skúmané inak (pokiaľ chceme zostať na pôde vedy). Veda pri skúmaní týchto jedinečných udalostí musí zmeniť metodologický postup. Vzhľadom k tomu, že teórie o vzniku života nie je možné overiť pozorovaním, nemôže veda poskytnúť žiadne empirické informácie o vzniku života. Môže len navrhnúť prijateľné varianty rekonštrukcie udalostí, ktoré viedli k sformovaniu života na Zemi. Hodnota týchto špekulatívnych scenárov je daná tým, či následne poskytujú vysvetlenie pozorovaných faktov, resp. či pozorované fakty zapadajú do daného scenára.

Prirodzené vysvetlenia vzniku života sú skutočne špekulatívne. Takým bol aj scenár, ktorý navrhol Darwin. Ním navrhovaný scenár patrí do oblasti snahy o takéto prirodzené vysvetlenie pomocou náhody, prírodného výberu, mutácií a dlhých časových období. Darwin a ani jeho súčasníci nepoznali elektrónový mikroskop a nevedeli nič z toho, čo sa koncom 20. storočia vedelo o živej bunke a o tom, čo sa v nej nachádza. Vedci 19. storočia si bunku predstavovali ako niečo úplne jednoduché, niečo ako maličký kúsok želatiny. Dnes ľudstvo vie neporovnateľne viac o bunke, o živote, o mechanizmoch zabezpečujúcich fungovanie bunky, o molekulách, na úrovni ktorých sa odohráva a jestvuje život.

Darwin si zašpekuloval. Predložil svoj scenár života. Dnes výsledky vedy ukázali, že jeho scenár neposkytuje prijateľné vysvetlenie života a rozmanitosti jeho foriem. Darwinovo učenie nie je schopné vysvetliť fakty pozorované v biochémii, v oblasti molekulárnej biológie. Pretože nie je schopné uspokojivo vysvetliť pozorované javy, tento scenár je neprijateľný. Darwinovo učenie vo svetle súčasných objavov  je z vedeckého hľadiska  nefunkčné a odchádza zo scény. Hľadá sa iné riešenie, hľadá sa iné vysvetlenie vzniku života. O tom bola aj spomínaná konferencia 22. – 23. 10. 2005 v Prahe.

Darwinovo učenie o evolúcii ovplyvnilo myslenie celého ľudstva. Prítomnosť je ale taká, že ľudstvo ako celok stojí zoči-voči novým poznatkom, ktoré toto učenie nepotvrdzujú. Vedci pri skúmaní vzniku života nachádzajú a rozpoznávajú stopy a znaky tvorivej inteligencie a plánu a nie náhody a prírodného výberu, ako to v 19. storočí predložil  Darwin. Preto sa hovorí o inteligentom projekte (v angličtine Inteligent Design) ako o vedeckej metóde, v ktorej sa počíta s tým, že život, živé organizmy boli naplánované (naprojektované) a informácia, ktorá bola k tomu potrebná nevznikla sama od seba v samotnej hmote.

Darwinovo učenie mnohí prijímali s nadšením a nádejou, že sa snáď raz nájde dôkaz, ktorý ho potvrdí. Nestalo sa tak. Toto učenie nie je schopné objasniť a vysvetliť celý rad  faktov objavených v biochémii (a špeciálne mechanizmov nachádzajúcich sa v bunke).

A ty si, Pane, v počiatkoch založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia

Židom 1:10.

Zdieľať

Keď ľudia začali prijímať vedecký pohľad na svet, viera v zásah vyššej inteligencie upadla. Väčšina vzdelaných ľudí od polovice 19. storočia považuje  inteligentný dizajn  v prírode za zastaralý názor. Podľa všeobecne prijímaného darvinovského postoja živé bytosti nie sú výsledkom žiadneho zámeru alebo plánu. Podľa slov evolucionistu Richarda Dawkinsa, profesora z Oxfordu, živé bytosti sú len „komplikované veci, ktoré sa iba navonok javia ako vytvorené za nejakým účelom“.

Ale to bola veda včerajška! Väčšina vedeckých objavov 20. storočia dramaticky zmenila pohľad na inteligentný dizajn. Dnes sa o ňom opäť začína priaznivo hovoriť. Objavy vo fyzike, astronómii, biochémii, v informatike pripravujú cestu pre inteligentný dizajn a „Dizajnéra“, aj keď sa dnes ešte málo ľudí  odvažuje vo svojej vedeckej práci uvažovať v týchto pojmoch.

Každý „zákon“, ktorý popisuje vzájomne previazané a komplikované štruktúry, tak ako ich nachádzame v biológii, poukazuje na určitý druh inteligencie  rovnako, ako je tomu v kozmológii a vo fyzike.  Elegantné a prepracované matematické zákony vo fyzike a „presné naladenie vesmíru“ poukazujú na inteligenciu, ktorá stojí za týmito zákonmi.

Vznik hnutia Inteligentného dizajnu

Keď Charles Darwin v roku 1859 vydal svoju knihu „O pôvode druhov“, bol presvedčený, že budúcnosť jednoznačne potvrdí jeho „objav“ – totižto, že všetko živé na tomto svete vzniklo pôsobením prirodzeného evolučného procesu. Oponenti síce nesúhlasili, ale pretože nemali poruke presvedčivé presné argumenty, diskusia sa viedla v podstate len na úrovni špekulatívnych a filozofických úvah. Výsledkom toho všetkého bolo, že sa evolučné učenie (darvinizmus) približne na sto rokov presadilo  ako jediný možný výklad  živej prírody.

V roku 1953 však došlo k objavu, ktorý bol na pražskej konferencii (viď v ďalšom texte) označený ako „vzácna chvíľa v dejinách vedy“: v jadrách živých buniek bol objavený genetický kód, uložený v štruktúre molekuly DNA. Ďalšie objavy v oblasti molekulárnej biológie rýchlo pribúdali. Diskusia o evolučnom učení bola prenesená na exaktnú rovinu skúmania javov, na úroveň molekúl. Oponenti darvinizmu začali tušiť a jasne si uvedomovať, že „kde je kód (informácia), tam je aj inteligencia“.

Spoločnosť Public Broadcastig System v USA odvysielala v roku 2001 sedemdielny televízny seriál s názvom Evolúcia, v ktorom moderátor programu vyslovil záver, že „všetky známe vedecké dôkazy podporujú darvinovskú evolúciu,“ ako aj „prakticky každý uznávaný vedec na svete“.[1] Reakciou na tento seriál bolo stretnutie asi stovky významných a fundovaných amerických vedcov rôznych odborov – biológov, chemikov, zoológov, fyzikov, antropológov, molekulárnych biológov, astrofyzikov a iných vedcov. Všetci chceli, aby svet počul ich nesúhlas s takým tvrdením, aké odznelo v spomínanom televíznom seriáli. Svoj nesúhlas uverejnili v celonárodnom časopise The Weekly Standard 1. októbra 2001 v dvojstránkovom ozname pod názvom: „Vedecký nesúhlas s darvinizmom“. Ich vyhlásenie bolo priame a rázne. Stálo v ňom: „Odmietame tvrdenia, že by náhodné mutácie a prírodný výber boli schopné vysvetliť komplexnosť foriem života“.

Na vznik hnutia Inteligentného dizajnu (ID) mali dôležitý vplyv dve  publikácie, ktoré vyšli okolo roku 1985. Prvou bola publikácia austrálskeho molekulárneho biológa Michaela Dantona: “Evolution – A Theory in Crisis“ (Evolúcia – teória v kríze), v ktorej podrobil darvinizmus tvrdej kritike so záverom, že sa jedná o „mytológiu (mýtus) 20. storočia“.

Druhou bola publikácia trojice amerických autorov (vedcov z rôznych odborov)  Charlesa B. Thaxtona, Waltera L. Bradleyho, Rogera L. Olsena „Tajomstvo vzniku života“, v ktorej podrobili kritike chemickú evolúciu, ktorá, podľa evolučných predstáv, mala predchádzať biologickej evolúcii.

Ďalšou kľúčovou publikáciou v tomto smere sa stala kniha amerického biochemika Michaela Beheho  „Darvinova čierna skrinka“, ktorá ukázala nemožnosť spontánneho vzniku zložitých biochemických štruktúr a mechanizmov cestou prirodzeného výberu. Behe pre tieto zložité mechanizmy zaviedol pojem „nezredukovateľnej zložitosti“.

Tak vzniklo tzv. Hnutie inteligentného dizajnu (angl. „Intelligent Designe“ – ID), voľné združenie vedcov, ktorí darvinizmus odmietli a zaujali postoj, že zložitosť živých organizmov nie je možné vysvetliť samovoľnými (spontánnymi, neriadenými) prírodnými procesmi, ale že je výsledkom riadených procesov, ktoré majú povahu inteligentného dizajnu. Podstatným prvkom pritom bolo a je, že tento záver nevyplynul z filozofických ani z teologických úvah, ale bol výsledkom čisto sekulárnej vedeckej analýzy  získaných faktov. Inteligentný dizajn je súčasne aj nový vedecký model (paradigma) a aj názov pre hnutie vedcov.

V ďalšom o ID vyberáme z vyjadrenia amerického biológa a geofyzika Stephena C. Meyera, ktoré poskytol časopisu Život víry.

„Teória inteligentného dizajnu je založená na vedeckých dôkazoch – na objave miniatúrnych bunečných strojov, na objave zložitých obvodov v bunkách, na objave kódu, informácie uloženej v DNA a v RNA a tiež na systéme odovzdávania informácií v bunke.  Myšlienka „dizajnu“ je založená na týchto objavoch a tiež na vedomostiach, čo je k vytvoreniu takýchto systémov potrebné – na našej skúsenosti, že len inteligencia môže vytvoriť takéto zložité jednotky. Predpokladať vplyv nejakej inteligencie je úplne prirodzené. Našou kľúčovou myšlienkou je, že vznik života nebol neriadeným procesom. Takže, na rozdiel od tvrdenia v médiách, nejde o teóriu založenú na náboženstve, ale na vede. … Východiskovým bodom pre ID sú  zmienené vedecké dôkazy. ID sa snaží zložité systémy v bunke vysvetliť  poukazovaním na štruktúru sveta, ktorá stojí na pravidle príčiny a následku. O tejto štruktúre  vieme, že len inteligentný činiteľ môže   vytvoriť informáciu. Pretože v bunke nachádzame informáciu, poukazuje to na skutočnosť, že tu hrá rolu nejaká inteligencia. Cieľom ID je vysvetlenie pôvodu informácie v DNA “.

Hnutie inteligentného dizajnu (ID) sa vo východnej Európe predstavilo po prvýkrát na konferencii v Prahe v dňoch 22.-23. 10. 2OO5. Konferencia, organizovaná v angličtine, mala názov „Darwin and design. A Challenge for the 21^th Century Science“ (Darwin a inteligentný dizajn. Výzva pre vedu 21. storočia). Táto konferencia, prvá svojho druhu v postkomunistickom bloku, znamenala pre východnú Európu významný krok. Hnutie inteligentného dizajnu (ID) sa na nej predstavilo ako presvedčivé kompetentné fórum schopné  dávať nové zásadné podnety pre dôležitú oblasť vedy a života.

Zdieľať