Ako konjunkcia vyzerala znázorňujú obrázky, na ktorých je zobrazená poloha oboch planét v astronomickom programe e-Stellarium.

10.12.2020                         20.12.2020                      30.12.2020

Pri tejto príležitosti zaznelo v hlavných správach a v rôznych médiách, z vyjadrení viacerých fyzikov a astronómov, že „konjunkcia Jupitera a Saturnu by mohla byť vysvetlením pôvodu tzv. betlehemskej hviezdy, ktorá sa spomína v Matúšovom evanjeliu ako hviezda, ktorá sa po narodení Ježiša Krista zjavila nad jasličkami trom kráľom“.

Iní si myslia, že Betlehemskou hviezdou bola kométa. Kométy boli v histórii tradične spájané s dôležitými udalosťami, napríklad s narodením kráľov. Ďalší sa snažia vysvetliť Betlehemskú hviezdu ako výbuch supernovy.

Snaha vedcov vysvetľovať nadprirodzené javy, zázraky, z biblických dejín zapísané v Písme pomocou prírodných úkazov nie je nová. Pozrime sa ako obstojí toto tvrdenie o Betlehemskej hviezde vo svetle Písma.

Keď sa narodil Ježiš v Judskom Betleheme za dní kráľa Heródesa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema, aby sa poklonili narodenému „kráľovi Židov“, pretože sa im ukázala na východnej oblohe hviezda, ktorú rozpoznali ako znamenie jeho narodenia (Matúš 2:1–2). Od Heroda, ktorý si nechal poradiť od najvyšších kňazov, sa dozvedeli, že podľa proroctva (Micheáš) sa Kristus mal narodiť v Betleheme (v. 3–8). Mudrci sa teda pobrali do Betlehema. A tu nachádzame dôležitú informáciu o „východnej hviezde“: „A hľa, hviezda, ktorú boli videli na východe slnca, išla pred nimi, až prišla a zastala nad miestom, kde bolo dieťatko“ (v.9).

Hviezdy sa odpradávna používali pri námorných plavbách na navigáciu, na určenie polohy (zemepisnej šírky a dĺžky). Z hviezd však nebolo možné určiť polohu konkrétneho domu v rámci mesta. Musíme si uvedomiť, že hviezda, ktorá viedla mudrcov, ich „donavigovala“ (priviedla) až ku konkrétnej budove, v ktorej sa Ježiš so svojimi rodičmi nachádzal. A to nie je všetko. Hviezda, ktorú mudrci videli na východnej oblohe, kvôli ktorej prišli do Jeruzalema, „išla pred nimi“ a potom „zastala“ čím označila konkrétnu budovu v Betleheme. Tento opis nepasuje na žiaden prirodzený (prírodný) astronomický úkaz (jav). Teda nešlo ani o kométu či supernovu, nešlo ani o konjunkciu Jupitera a Saturnu. Išlo o Boží zázrak, o nadprirodzený svetelný úkaz.

Žiadne nebeské teleso či prirodzený svetelný úkaz nedokáže priviesť ľudí na konkrétne miesto ku konkrétnemu domu a dom označiť. Logickým záverom je, že Betlehemská hviezda sa nedá vysvetliť ako prirodzený prírodný úkaz. Nedá sa vysvetliť vedeckým spôsobom, vedou. Potom ostáva len jediné vysvetlenie, a to: Bolo to dočasné nadprirodzené svetlo. Boh použil nadprirodzené úkazy aj pri iných dôležitých udalostiach dejín Božieho ľudu. Boli na znamenie. V prípade putovania izraelského ľudu po púšti v období ich exodu z Egypta Boh viedol svoj ľud nadprirodzene, prostredníctvom ohňového a dymového stĺpu. V Skutkoch 9 je opísaná udalosť obrátenia apoštola Pavla na ceste do Damašku. Zrazu sa mu zjavilo nadprirodzené svetlo z neba a počul z neho hlas. (Skutky 9:3-4 a 7, 26:13-16).

A ešte poznámka k tým „trom kráľom“. V tradícii sa často hovorí o troch kráľoch. Písmo však nehovorí, že to boli králi a nehovorí, že boli traja. Boli to mudrci (mužovia zaoberajúci sa poznaním), doslovne „mágovia“ (ale nie mágovia v takom zmysle aký nám dnes toto slovo evokuje). Doniesli tri dary: zlato, kadivo a myrru. Zlato poukazuje na to, že narodený Kristus je kráľ. Kadivo poukazuje na jeho kňazstvo. Myrha sa používala na balzamovanie tiel zosnulých a teda bola znamením Kristovho utrpenia a smrti na kríži a pochovania.

Zdieľať

Toto výnimočné zatmenie Slnka zachytávajú vo svojich spisoch traja historici: Thallos, Flegón a Africanus. Všetky znamenia, ktoré sa udiali pri ukrižovaní, boli svojím charakterom nadprirodzené, boli to veľké Božie divy. Aj keď zatmenie Slnka poznáme aj ako prírodný úkaz (prirodzený jav), zatmenie, ku ktorému došlo počas ukrižovania, bolo nadprirodzené, zázračné, bol to Boží div.

Článok Slnko si ukrylo svoju tvár autora Petra Vajdu sa v plnom znení nachádza na adrese http://casopis.solas.sk/stvorenie-a-veda/slnko-si-ukrylo-svoju-tvar

Zdieľať

Moderní evolucionisti hľadajú odpovede v primitívnych „symboloch“, pomocou ktorých údajne začal ľudský jazyk u ľudoopov jednoduchým vrčaním a podobnými zvukmi. Zvieratá komunikujú mnohými spôsobmi vrátane zvukov – napr. pokriky v nebezpečenstve. Ako však naznačuje rozsiahly výskum, iba ľudia majú skutočný jazyk so syntaxou a gramatikou, ktorý sa bez námahy učíme ako deti. Preto je potrebné tento evolučný scenár vážne spochybniť.

Pôvodný článok (v angličtine) „Murray Adamthwaite: The languages of babel; sa nachádza na web stránke spoločnosti Creation Ministries International (CMI), Creation 42(1):52–55, January 2020, na adrese https://creation.com/tower-of-babel-languages. Preložené a uverejnené so súhlasom CMI. Do slovenčiny preložila Martina Mesárošová (Solas o. z.).

Slovenský preklad sa nachádza na drese http://casopis.solas.sk/vyucovanie/jazyky-babela

Zdieľať

Na prvom mieste je potrebné uviesť, že opis stvorenia v prvých kapitolách knihy Genezis nie je obrazný, ale je faktografický. Týka sa to aj rajskej záhrady. Krajina Éden a rajská záhrada skutočne existovali na konkrétnom zemepisnom mieste na našej planéte rovnako tak, ako existoval prvý ľudský pár (muž a žena), ktorý nemá žiadnych ľudských (ani evolučných) predkov, pretože ich Boh nadprirodzene stvoril a sám im vdýchol život a stali sa živou dušou. Opis rajskej záhrady je po zemepisnej stránke faktografický. Záhradu Hospodin Boh vysadil sám, v krajine Éden, na východe. Z Édenu vychádzala rieka, ktorá záhradu zavlažovala, a tam sa delila na štyri toky, na štyri rieky. Biblická opis uvádza mená riek, cez ktoré kraje/krajiny tiekli, a uvádza ďalšie detaily o týchto krajinách. Tieto opisné podrobnosti jasne poukazujú na to, že opis rajskej záhrady je zemepisne faktografický. Rajská záhrada reálne existovala vo svojom čase na konkrétnom zemepisnom mieste na Zemi.

Niektoré názvy, ktoré sú v tomto opise (Genezis kapitola 2) použité (rieka Eufrat, rieka Hidekel, krajina Asýria, krajina Kuš (Etiopia), krajina Chavila), sa vyskytujú aj neskôr v starozmluvnej ére. Rieka Eufrat figuruje v Božom zasľúbení ako hranica zeme zasľúbenej Izraelskému národu (Genezis 15:18). Rieka Hiddekel (dnes nazývaná Tigris) sa spomína v Danielovi (10:4). V opise rajskej záhrady rieka Hidekel tečie naproti Asýrii. Aj v čase Daniela rieka Hiddekel súvisí so zemepisnou lokalitou Asýrie. Niektorí ľudia sa preto domnievajú, že rajská záhrada sa nachádza v Mezopotámii (niekde poblíž rieky Eufrat), a že existuje možnosť, že by ju archeológovia mohli objaviť (vykopať). Aj my si môžeme klásť otázku čo sa stalo s rajskou záhradou a kde v zmysle súčasnej geografie sa nachádzala.

Odpoveď na túto otázku je pomerne jednoduchá a priama. Rajská záhrada bola zničená najneskôr vodami Noachovskej potopy. Noachovská potopa bola globálna katastrofická udalosť takých rozmerov, že celý vtedajší svet (svet do potopy) zahynul. Bola sprevádzaná takou mohutnou eróziou, uložením sedimentov a katastrofickou tektonikou litosferických dosiek, že zo sveta pred potopou doslova neostal kameň na kameni. Erózia a ukladanie sedimentov sa udialo globálne v škálach niekoľkých vertikálnych kilometrov. Tektonika počas potopy zmenila tvar súše (kontinentu) výsledkom čoho bolo celkové globálne pre-usporiadanie súše (kontinentov) a teda úplné prepracovanie zemepisnej podoby zemského povrchu. Z tohto dôvodu po rajskej záhrade neostala ani stopa a z pohľadu súčasného zemepisu nie je možné hovoriť o jej polohe/lokalite.

A čo s rovnakosťou či podobnosťou zemepisných názvov sveta spred potopy a sveta po potope? Nie je to nič zvláštne. V biblii nachádzame opakovanie sa mena alebo veľkú podobnosť mien aj u ľudí. Podobne je to aj so zemepisnými názvami. Koniec koncov poznáme to aj v modernej histórii. Keď sa novousadlíci usadili v „novej zemi“ (v Amerike), často dávali miestam/mestám rovnaké pomenovanie ako na starom kontinente, možno z nostalgie. Dnes nájdeme v USA Paríž, Madrid a mnohé iné názvy európskych miest. Svet po potope osídlili „novousadlíci“ pochádzajúci zo štyroch manželských párov z Noachovho korábu. Niektoré zemepisné názvy sa mohli zachovať ústnou tradíciou a nanovo použiť vo svete po potope. A je tu aj druhá stránka v súvislosti s názvami – niektoré sú generické. Takto máme na juhu Slovenska Nové Zámky, a Nové Zámky (New Castle) sú aj vo Veľkej Británii. Generické zemepisné názvy vznikajú spontánne (intuitívne) a nepotrebujú prepojenie na historického predchodcu.

Zdroj: článok „Where was Eden?“

https://creation.com/where-was-eden

Zdieľať

Paleontológovia (odborníci zaoberajúci sa fosíliami (skamenelinami)) tradične považujú čas (dlhé časové obdobia) za podstatnú zložku pri tvorbe fosílií. Nové svetlo na tvorbu fosílií vrhá výskumná práca1,2 troch vedcov publikovaná v medzinárodnom vedeckom časopise „Palaeontology“. Ich práca naznačuje, že fosíliu je možné vytvoriť za jediný deň.

Tafonómia je vedná disciplína zoberajúca sa tvorbou fosílií, presnejšie fyzikálnymi a chemickými procesmi, ktoré spôsobujú rozklad či fosilizáciu. Tafonomisti rozpoznali, že kľúčovými prísadami pri tvorbe fosílií sú tlak a teplota. Tlak i teplota stúpajú vo vrstvách sedimentov s hĺbkou. Tafonomisti skúmajú fosilizačné procesy experimentálne v laboratóriu. Robia to pomocou vkladania organického materiálu do utesnených kapsúl, kde je tento materiál vystavený tlaku a zvýšenej teplote. Nová štúdia tento postup vylepšila tým, že organický materiál je najprv ponorený do ílu a stlačený na tabličku (doštičku, tabuľku). Táto ílovitá tablička je potom vložená do kapsuly a vystavená zvýšenej teplote a zvýšenému tlaku. Týmto spôsobom je možné pripraviť skutočné fosílie v priebehu rádovo dní. Kľúčovým v tomto procese je práve to, že skôr než organický materiál zreje v dôsledku zvýšeného tlaku a teploty, je stlačený/zhutnený v sedimente. Prvotné stlačenie organického materiálu v sedimente je tým, čo zabráni rozkladu organického materiálu pri jeho zretí pri zvýšenej teplote a tlaku. Rozklad organickej vzorky zabraňuje jej fosilizácii. Ak sa materiál rozkladá, fosília nevzniká.

Tento laboratórny výskum má dôsledky pre porozumenie tvorby fosílií v prírode. Pre tvorbu fosílií je potrebné veľké prvotné (iniciačné) množstvo sedimentu, aby vznikol dostatočný tlak pre prvotnú kompakciu (zhutnenie) organického materiálu, aby sa tento materiál vydal na cestu fosilizácie a nie na cestu rozkladu, ktorý nevedie k vytvoreniu fosílie. Tvorba fosílií si teda vyžaduje rýchle pochovanie a veľké množstvo sedimentu. Takéto podmienky sú oveľa prirodzenejšie a pravdepodobnejšie v prípade globálnej katastrofickej Noachovskej potopy než v prípade stoviek miliónov rokov uniformitarianskej geologickej histórie našej planéty. Globálny fosílny záznam a delikátnosť zachovalých fosílií predstavujú mocné empirické svedectvo o pravdivosti biblickej výpovede o dejinách našej planéty.

Zdroj: článok „Fossils in a day?“

https://creation.com/fossils-in-a-day

Odkazy:

Saitta, E.T. et al. 2018, Sediment-encased maturation: A novel method for simulating diagenesis in organic fossil preservation, Palaeontology, pp. 1–16, (25 July 2018)

Starr, M., 2018, Researchers have discovered how to make proper fossils—in a day; sciencealert.com, (27 July 2018).

Zdieľať

Zdieľať

Pýta sa Dr. Jonathan Sarfati, Ph.D., austrálsky fyzikálny chemik a kreacionista a pokračuje: Koniec koncov, Ježiš povedal Nikodémovi: „Ak som vám povedal zemské veci a neveríte, ako potom, ak vám poviem nebeské, uveríte?!“ (Ján 3:12).

Takže, ak knihe Genezis nemožno veriť čo sa týka zemských vecí, akými sú vek Zeme, postupnosť stvorenia alebo potopa, ktorá pokryla zem, tak prečo by sme jej mali veriť, čo sa týka nebeských vecí, akou je napríklad, kto je Stvoriteľ? A v prípade, že Genezis 1 je napísaná len na to, aby nám povedala, že Boh je stvoriteľ, tak prečo sa jednoducho nezastavíme už pri verši 1, kde je uvedené všetko potrebné k tomuto tvrdeniu?

Pôvodný článok Johnathan Sarfati (v angličtine) sa nachádza na adrese

http://creation.com/genesis-bible-authors-believe-it-to-be-history

Slovenský preklad článku v plnom znení je umiestnený na adrese

http://casopis.solas.sk/vyucovanie/autori-biblie-veria-ze-ide-o-historiu

Zdieľať

Astronómia/astrofyzika dnes všeobecne prijíma predpoklad, že červený spektrálny posun znamená rozpínanie vesmírneho priestoru. Za tohto predpokladu sú teda kvazary veľmi ďaleko, pričom ale ich svietivosť, vezmúc do úvahy ich predpokladanú vzdialenosť, je extrémna až nevysvetliteľná. Kvazary predstavujú viacero problémov pre štandardný model Veľkého tresku. Dnes je z astronomických pozorovaní známa veľká variabilita ich svietivosti, prebiehajúca časovo v obdobiach rádovo 10 rokov. Aká je súvislosť medzi týmto pozorovaním a evolučnými predstavami vysvetľuje experimentálny fyzik a kozmológ John Hartnett (CMI) v článku (v angličtine): „Changing-look quasars: how do they fit into a biblical creationist model?“

http://creation.com/changing-look-quasars

Výpoveď kvazarov v otázke „evolúcia verzus stvorenie“ je však oveľa relevantnejšia a týka sa samotnej podstaty červeného spektrálneho posunu a jeho interpretácie ako vzdialenosti a rýchlosti rozpínania sa vesmírneho priestoru s prepojením (dôsledkami) na predstavu a o vzniku vesmíru vo Veľkom tresku. Dlhoročné astronomické pozorovania Haltona Arpa, ktoré opublikoval v dvoch knihách: „Quasars, Redshifts and Controversies“ (Interstellar Media, Cambridge University Press, Berkeley, 1987) a „Seeing Red, Redshifts, Cosmology and Academic Science“ (Apeiron, Montreal, 1998), poukazujú na to, že vesmír samotný sa snaží vypovedať o úplne inom scenári než je jeho vznik pomocou Veľkého tresku. Tieto astronomické pozorovania poukazujú na to, že nové galaxie a kvazary sa rodia z aktívnych galaktických jadier veľkých eliptických galaxií, pričom kvazary prechádzajú vývojom, v ktorom sa postupne menia na galaxie, pričom sa ich červený posun mení skokovo („kvantovo“) cez presne dané diskrétne hodnoty, čo poukazuje na intrinsický (kvazarom vlastný) pôvod a podstatu veľkej časti (zložky) červeného posunu. Pozorovania ponúkajú aj ďalšie indície, podľa ktorých kvazary a galaxie ko-existujú v porovnateľných vzdialenostiach a pritom majú výrazne rozdielne červené posuny. Tieto pozorovania a indície ponúkajú radikálne iný obraz o vesmíre, jeho charaktere, a hlavne jeho pôvode. Viac na túto tému v článku Johna Hartnetta (v angličtine): „The heavens declare a different story!“

http://creation.com/the-heavens-declare-a-different-story

Na túto tému prof. Hartnett  hovoril aj na konferencii Stvorenie a súčasná veda, Žilina 2010. Jeho prednášky sú  v textovej forme publikované v 3. mimoriadnom čísle časoposu Solas, máj 2011 a sú verejne dostupné na adrese

http://casopis.solas.sk/images/stories/solas/casonline/text/solas_m03.pdf

a v audio formáte sú verejne dostupné na adrese

http://solas.sk/konferencie/audio-zaznam-prednasok-z-konferencie-stvorenie-a-sucasna-veda-2010

Zdieľať

Peter Vajda

Zmluva zasľúbení

V publikácii sa autor sústreďuje na udalosti okolo Abraháma, na Božie konanie s Abrahámom a skúmanie zasľúbení, ktoré dostal. V strede pozornosti je zmluva, ktorú s ním Boh uzavrel. Toto všetko je nesmierne dôležité pre naše porozumenie Božej milosti a Božieho plánu spásy človeka.

Publikácia je užitočná a cenná pre každého, kto chce porozumieť Božiemu plánu spasenia z milosti, jeho napĺňaniu v histórii ľudstva a formovaniu Božieho ľudu.

Publikácia je nepredajná. Bola bezplatne distribuovaná ako príloha časopisu Solas číslo 34, jar 2017 všetkým odberateľom. Formát A5, 40 str.

Dátum distribúcie: 7. marec 2017.

Publikácia s textom v plnom znení (full text) vo formáte pdf sa nachádza na linke ” Zmluva zasľúbení“.

Prihláste sa na bezplatný odber časopisu Solas.

Zdieľať

Ak sú udalosti popísané v Biblii založené na skutočnej a pravdivej histórii, potom aj duchovné učenie musí byť skutočné a pravdivé. Ak Biblia popisuje reálnú históriu ľudstva, potom je zrejmé, že potreba odpustenia a prijatia zvesti evanjelia je záväzná pre každého človeka…

Pôvodný článok v angličtine sa nachádza na adrese http://creation.com/authority-scripture

Jeho slovenský preklad Týka sa autorita Písma iba duchovnej oblasti? v plnom znení je na adrese http://casopis.solas.sk/vyucovanie/tyka-sa-autorita-pisma-iba-duchovnej-oblasti

Zdieľať