Moderní evolucionisti hľadajú odpovede v primitívnych „symboloch“, pomocou ktorých údajne začal ľudský jazyk u ľudoopov jednoduchým vrčaním a podobnými zvukmi. Zvieratá komunikujú mnohými spôsobmi vrátane zvukov – napr. pokriky v nebezpečenstve. Ako však naznačuje rozsiahly výskum, iba ľudia majú skutočný jazyk so syntaxou a gramatikou, ktorý sa bez námahy učíme ako deti. Preto je potrebné tento evolučný scenár vážne spochybniť.

Pôvodný článok (v angličtine) „Murray Adamthwaite: The languages of babel; sa nachádza na web stránke spoločnosti Creation Ministries International (CMI), Creation 42(1):52–55, January 2020, na adrese https://creation.com/tower-of-babel-languages. Preložené a uverejnené so súhlasom CMI. Do slovenčiny preložila Martina Mesárošová (Solas o. z.).

Slovenský preklad sa nachádza na drese http://casopis.solas.sk/vyucovanie/jazyky-babela

Zdieľať

Publikácia Odmietnutie evolúcie sa svojím obsahom vyjadruje k najzávažnejšej otázke ľudskej existencie: Kto sme, odkiaľ sme sa tu vzali a ako začalo všetko viditeľné a neviditeľné existovať. Jednoznačne zaujíma stanovisko sedemdňového biblického stvorenia a z tohto pohľadu interpretuje aj vedecké poznatky.

Z jednotlivých kapitol

Kniha Odmietnutie evolúcie sa vo svojich deviatich kapitolách venuje nasledovným oblastiam:

Prvá kapitola: Evolúcia a stvorenie, veda a náboženstvo, fakty a predsudky

Fakty nehovoria samy za seba, ale sú interpretované podľa nejakého svetonázoru. Interpretácia stvorenia podľa biblického svetonázoru vytvára vedecky presvedčivejšiu teóriu, než akú predkladajú evolucionisti.

Druhá kapitola: Variácia a prirodzený výber verzus evolúcia

Evolucionisti predpokladajú, že zmeny v organizmoch v konečnom dôsledku zvyšujú informačný obsah, takže jediná živá bunka (o ktorej tvrdia, že vznikla z neživých chemikálií) bola predchodcom všetkých foriem života. Kreacionisti veria, že jednotlivé druhy boli stvorené a že zmeny väčšinou odstraňujú informácie alebo ponechajú ich celkový objem nezmenený.

Tretia kapitola: Chýbajú prepojenia

Evolucionisti od čias Darwina predpokladali, že fosílny záznam preukáže mnohé prechodné formy, ktoré spájajú jeden druh organizmu s iným druhom. Fosílny záznam namiesto toho ukazuje, že sa živočíchy náhle objavujú plne sformované a ako oddelené druhy.

Štvrtá kapitola: Evolúcia vtákov?

Vtáky sú jedinečnými tvormi s krídlami a perím, ktoré bolo navrhnuté na lietanie, a so špeciálnymi pľúcami, ktoré sú úplne odlišné od pľúc akýchkoľvek plazov. Niektorí evolucionisti sú presvedčení, že vtáky sa vyvinuli z plachtiacich stromových plazov, pričom podľa iných sa vtáky vyvinuli z chodiacich dinosaurov. Každá skupina evolucionistov vyvracia tú druhú úplne presvedčivo.

Piata kapitola: Evolúcia veľrýb?

Veľryby sú cicavce určené pre život vo vode s mnohými jedinečnými črtami. Kniha Učenie o evolúcii tvrdí, že veľryby sa vyvinuli zo suchozemských zvierat, a prezentuje údajnú sériu prechodných foriem veľrýb. Pri detailnejšej analýze však žiadna z nich neobstojí.

Šiesta kapitola: Ľudia: obraz Boha alebo pokročilé ľudoopy?

Ľudia sa veľmi odlišujú od ľudoopov, hlavne inteligenciou a jazykom. Kniha Učenie o evolúcii prezentuje sériu lebiek údajných „ľudoopov“. Dôkazný materiál však ukazuje, že ľudia a australopitekorodé sú odlišné druhy.

Siedma kapitola: Astronómia

Kniha Učenie o evolúcii prezentuje známu teóriu veľkého tresku. Neposkytuje však uspokojivé evolučné vysvetlenie toho, ako mohol vzniknúť bez príčiny vesmír alebo ako sa sformovali hviezdy a slnečná sústava po takomto údajnom veľkom tresku.

Ôsma kapitola: Aká stará je Zem?

Kniha Učenie o evolúcii učí, že Zem je miliardy rokov stará, a poukazuje na fosílie a rádiometrické datovanie ako „dôkaz“. Existujú však dôkazy o tom, že mnohé horniny a fosílie boli vytvorené katastrofickými procesmi, čo je konzistentné s biblickou koncepciou zahrňujúcou globálnu potopu. 90% použitých metód naznačuje, že vek Zeme je oveľa mladší ako ten, čo presadzuje kniha Učenie o evolúcii.

Deviata kapitola: Je vysvetlenie dizajnu legitímne?

Živé organizmy obsahujú množstvá komplexných, špecifických informácií, ktoré sú zakódované v DNA. Samotná DNA je najúčinnejší systém ukladania/vyhľadávania informácií vo vesmíre. Informácia, ktorú ukladá, je plánom pre všetky enzýmy (bielkoviny), ktoré sú potrebné pre život, a je tiež receptom na vybudovanie potrebných komplexných orgánov. Nakoniec je poukázané, že vysvetlenie dizajnu je legitímne a že jediný dôvod, prečo ho niektorí odmietajú, je a priori viera v materializmus.

Preto existujú dobré dôvody brať biblickú správu stvorenia aj z pohľadu vedy úplne vážne, ako aj dôvody, prečo by mali študenti, ale aj všetci ostatní, počuť dôkazy pre odmietnutie evolúcie.

Technické údaje o publikácii:

Formát A5 (na výšku); obálka štvorfarebná, povrchová úprava: lesklé lamino; počet strán čiernobieleho vnútra 144; väzba V4 (šitolepená).

Viac informácii na adrese: J. Sarfati Odmietnutie evolúcie Na tejto adrese sú uvedené aj kontaktné údaje na o. z. Solas

Zdieľať

Na prvom mieste je potrebné uviesť, že opis stvorenia v prvých kapitolách knihy Genezis nie je obrazný, ale je faktografický. Týka sa to aj rajskej záhrady. Krajina Éden a rajská záhrada skutočne existovali na konkrétnom zemepisnom mieste na našej planéte rovnako tak, ako existoval prvý ľudský pár (muž a žena), ktorý nemá žiadnych ľudských (ani evolučných) predkov, pretože ich Boh nadprirodzene stvoril a sám im vdýchol život a stali sa živou dušou. Opis rajskej záhrady je po zemepisnej stránke faktografický. Záhradu Hospodin Boh vysadil sám, v krajine Éden, na východe. Z Édenu vychádzala rieka, ktorá záhradu zavlažovala, a tam sa delila na štyri toky, na štyri rieky. Biblická opis uvádza mená riek, cez ktoré kraje/krajiny tiekli, a uvádza ďalšie detaily o týchto krajinách. Tieto opisné podrobnosti jasne poukazujú na to, že opis rajskej záhrady je zemepisne faktografický. Rajská záhrada reálne existovala vo svojom čase na konkrétnom zemepisnom mieste na Zemi.

Niektoré názvy, ktoré sú v tomto opise (Genezis kapitola 2) použité (rieka Eufrat, rieka Hidekel, krajina Asýria, krajina Kuš (Etiopia), krajina Chavila), sa vyskytujú aj neskôr v starozmluvnej ére. Rieka Eufrat figuruje v Božom zasľúbení ako hranica zeme zasľúbenej Izraelskému národu (Genezis 15:18). Rieka Hiddekel (dnes nazývaná Tigris) sa spomína v Danielovi (10:4). V opise rajskej záhrady rieka Hidekel tečie naproti Asýrii. Aj v čase Daniela rieka Hiddekel súvisí so zemepisnou lokalitou Asýrie. Niektorí ľudia sa preto domnievajú, že rajská záhrada sa nachádza v Mezopotámii (niekde poblíž rieky Eufrat), a že existuje možnosť, že by ju archeológovia mohli objaviť (vykopať). Aj my si môžeme klásť otázku čo sa stalo s rajskou záhradou a kde v zmysle súčasnej geografie sa nachádzala.

Odpoveď na túto otázku je pomerne jednoduchá a priama. Rajská záhrada bola zničená najneskôr vodami Noachovskej potopy. Noachovská potopa bola globálna katastrofická udalosť takých rozmerov, že celý vtedajší svet (svet do potopy) zahynul. Bola sprevádzaná takou mohutnou eróziou, uložením sedimentov a katastrofickou tektonikou litosferických dosiek, že zo sveta pred potopou doslova neostal kameň na kameni. Erózia a ukladanie sedimentov sa udialo globálne v škálach niekoľkých vertikálnych kilometrov. Tektonika počas potopy zmenila tvar súše (kontinentu) výsledkom čoho bolo celkové globálne pre-usporiadanie súše (kontinentov) a teda úplné prepracovanie zemepisnej podoby zemského povrchu. Z tohto dôvodu po rajskej záhrade neostala ani stopa a z pohľadu súčasného zemepisu nie je možné hovoriť o jej polohe/lokalite.

A čo s rovnakosťou či podobnosťou zemepisných názvov sveta spred potopy a sveta po potope? Nie je to nič zvláštne. V biblii nachádzame opakovanie sa mena alebo veľkú podobnosť mien aj u ľudí. Podobne je to aj so zemepisnými názvami. Koniec koncov poznáme to aj v modernej histórii. Keď sa novousadlíci usadili v „novej zemi“ (v Amerike), často dávali miestam/mestám rovnaké pomenovanie ako na starom kontinente, možno z nostalgie. Dnes nájdeme v USA Paríž, Madrid a mnohé iné názvy európskych miest. Svet po potope osídlili „novousadlíci“ pochádzajúci zo štyroch manželských párov z Noachovho korábu. Niektoré zemepisné názvy sa mohli zachovať ústnou tradíciou a nanovo použiť vo svete po potope. A je tu aj druhá stránka v súvislosti s názvami – niektoré sú generické. Takto máme na juhu Slovenska Nové Zámky, a Nové Zámky (New Castle) sú aj vo Veľkej Británii. Generické zemepisné názvy vznikajú spontánne (intuitívne) a nepotrebujú prepojenie na historického predchodcu.

Zdroj: článok „Where was Eden?“

https://creation.com/where-was-eden

Zdieľať

Paleontológovia (odborníci zaoberajúci sa fosíliami (skamenelinami)) tradične považujú čas (dlhé časové obdobia) za podstatnú zložku pri tvorbe fosílií. Nové svetlo na tvorbu fosílií vrhá výskumná práca1,2 troch vedcov publikovaná v medzinárodnom vedeckom časopise „Palaeontology“. Ich práca naznačuje, že fosíliu je možné vytvoriť za jediný deň.

Tafonómia je vedná disciplína zoberajúca sa tvorbou fosílií, presnejšie fyzikálnymi a chemickými procesmi, ktoré spôsobujú rozklad či fosilizáciu. Tafonomisti rozpoznali, že kľúčovými prísadami pri tvorbe fosílií sú tlak a teplota. Tlak i teplota stúpajú vo vrstvách sedimentov s hĺbkou. Tafonomisti skúmajú fosilizačné procesy experimentálne v laboratóriu. Robia to pomocou vkladania organického materiálu do utesnených kapsúl, kde je tento materiál vystavený tlaku a zvýšenej teplote. Nová štúdia tento postup vylepšila tým, že organický materiál je najprv ponorený do ílu a stlačený na tabličku (doštičku, tabuľku). Táto ílovitá tablička je potom vložená do kapsuly a vystavená zvýšenej teplote a zvýšenému tlaku. Týmto spôsobom je možné pripraviť skutočné fosílie v priebehu rádovo dní. Kľúčovým v tomto procese je práve to, že skôr než organický materiál zreje v dôsledku zvýšeného tlaku a teploty, je stlačený/zhutnený v sedimente. Prvotné stlačenie organického materiálu v sedimente je tým, čo zabráni rozkladu organického materiálu pri jeho zretí pri zvýšenej teplote a tlaku. Rozklad organickej vzorky zabraňuje jej fosilizácii. Ak sa materiál rozkladá, fosília nevzniká.

Tento laboratórny výskum má dôsledky pre porozumenie tvorby fosílií v prírode. Pre tvorbu fosílií je potrebné veľké prvotné (iniciačné) množstvo sedimentu, aby vznikol dostatočný tlak pre prvotnú kompakciu (zhutnenie) organického materiálu, aby sa tento materiál vydal na cestu fosilizácie a nie na cestu rozkladu, ktorý nevedie k vytvoreniu fosílie. Tvorba fosílií si teda vyžaduje rýchle pochovanie a veľké množstvo sedimentu. Takéto podmienky sú oveľa prirodzenejšie a pravdepodobnejšie v prípade globálnej katastrofickej Noachovskej potopy než v prípade stoviek miliónov rokov uniformitarianskej geologickej histórie našej planéty. Globálny fosílny záznam a delikátnosť zachovalých fosílií predstavujú mocné empirické svedectvo o pravdivosti biblickej výpovede o dejinách našej planéty.

Zdroj: článok „Fossils in a day?“

https://creation.com/fossils-in-a-day

Odkazy:

Saitta, E.T. et al. 2018, Sediment-encased maturation: A novel method for simulating diagenesis in organic fossil preservation, Palaeontology, pp. 1–16, (25 July 2018)

Starr, M., 2018, Researchers have discovered how to make proper fossils—in a day; sciencealert.com, (27 July 2018).

Zdieľať

Pre materialistov je prítomnosť systémov kódovaných informácií v živých organizmoch nerozlúštiteľnou záhadou. Biblickí kreacionisti to samozrejme vidia ako ďalší príklad toho, ako veda podporuje vieru v Stvoriteľa, Boha Biblie. Evolučné scenáre, ako mohli symbolické jazyky vzniknúť prírodným procesom, sa musia pokúsiť vysvetliť ich pôvod bez existencie mysle. Ale je to dostatočne podložené tým, čo vedecky (na základe pozorovania, experimentov) vieme o kódovaných informáciách? Pýta sa vo svojom článku  Myseľ nad hmotou Calvin Smith a pokračuje:

DNA, „jazyk života“, je najsofistikovanejší jazykový systém, aký sme kedy videli. Je to najúčinnejší, najkompaktnejší a najuniverzálnejší doteraz objavený komunikačný nástroj, a prebiehajúci vedecký výskum v ňom naďalej odhaľuje hlbšie a hlbšie úrovne informačného obsahu. Kreacionisti veria, že najsofistikovanejší kód musí pochádzať z najsofistikovanejšej mysle, ktorú si vieme predstaviť: od Boha. Odvolávanie sa na možnosť, že najprv sa vyvinul „jednoduchší kód“ a z neho časom komplikovanejší, padá hneď na viacerých úrovniach (a nikto zatiaľ nič také nepozoroval, takže ide o presvedčenie založené na viere), ale zatiaľ je aj tak predmetom sporov. Kódy, nech sú akokoľvek jednoduché, boli vždy pozorované ako produkt mysle.

Pôvodný článok: Calvin Smith Mind over matter sa nachádza na adrese http://creation.com/mind-over-matter

Plné znenie článku v slovenčine je na adrese Myseľ nad hmotou

Zdieľať

Čím viac vieme o DNA, tým to má moderný darvinizmus ťažšie

Don Batten: Evolutionary dilemma

The more we know about DNA, the tougher things get for modern Darwinism

Pri príležitosti 60. výročia objavu štruktúry DNA Dr. Philip Ball napísal článok, ktorý uverejnil časopis Nature.

Píše v ňom, že „nevieme úplne pochopiť, ako pracuje evolúcia na molekulárnej úrovni.“ Ball mal na mysli pokrok v chápaní toho, ako DNA funguje pri vytváraní živých organizmov. Stará predstava o DNA zahŕňajúca gény, ktoré sú jednoduchými reťazcami „písmen“, z ktorých každý tvorí kópiu RNA a následne proteín, je veľmi zjednodušujúca – a to až do tej miery, že je zavádzajúca, povedal.

Pôvodný článok Dona Battena (v angličtine) sa nachádza na adrese

http://creation.com/evolutionary-dilemma

Slovenský preklad článku v plnom znení je umiestnený na adrese

http://casopis.solas.sk/stvorenie-a-veda/dilema-evolucie

Zdieľať

Pokusy prísť s teóriou evolúcie peria sa ukázali ako úplne nedostatočné a viedli len k špekuláciám. Väčšina evolucionistov predpokladá, že perie sa vyvinulo zo šupín plazov a veľa špekulácií sa točí okolo toho, ako k tomu mohlo dôjsť.

Článok v slovenčine s textom v plnom znení je zverejnený na adrese:

Perie – evolučná záhada

Linka na pôvodný článok v angličtine:

http://creation.com/feathers-evolutionary-enigma

Pozri aj súvisiaci článok: Svedectvo fotonických štruktúr a štrukturálnych farieb

Zdieľať

Pôvod života vedie výskumníkov ako sú Paul Davies a Stuart Kauffman k pripusteniu, že žiadne doteraz známe prírodné procesy nemôžu vytvoriť život z neživej hmoty. Richards Dawkins je pevne presvedčený, že akonáhle bude vytvorený prvý život, Darwinova teória vysvetlí, ako sa toto celé mohlo vyvinúť až k ľuďom. Všetky snahy v DTE poukazujú na smerovanie nie k vede, ale k svetonázoru, ktorý vylučuje Boha z ľudského myslenia – to znamená k filozofickému naturalizmu – náuke, že všetko, vrátane pôvodu vesmíru a života možno vysvetliť celkom a úplne prírodnými procesmi.

Pred širokou verejnosťou však je rozsah problémov GTE utajený – v populárnych vedeckých programoch je sekulárny pohľad na svet takmer vždy pokútne predkladaný ako fakt. V rovnakom čase, biblickým kreacionistickým vedcom nikdy nie je daná reálna možnosť predstaviť alternatívny pohľad. Napríklad v štátom dotovaných školách vo Veľkej Británii nariadenie vlády zakazuje prezentovať výučbu o Inteligentnom Dizajne alebo Kreácii, ktoré sú podložené dôkazmi.

Článok v slovenčine s textom v plnom znení je zverejnený na adrese: Kreacionistický  príbeh ateistov

Linka na pôvodný článok v angličtine:  The atheists’ creation story

Zdieľať

Príspevkom k tejto téme je kniha „Božie stopy v Stvorení?“, s podtitulom „Kritická analýza argumentu dizajnu v biológii“, ktorej autorom je Dr. Reinhard Junker z nemeckej spoločnosti Wort und Wissen (Slovo a poznanie). Ukazuje v nej, že súčasná diskusia o dizajne a stvorení má svoje hlavné odôvodnenie tam, kde to pôvodne nikto nečakal: v stále rastúcom poznaní o stavbe a štruktúre živých organizmov. Ich zložitá účelová organizovanosť vedie k úvahám o stvoriteľskej činnosti. Autor sa vysporiadal s radom predsudkov a poloprávd o význame dizajnu v biológii a ukazuje, že predpoklad o stvorení nebráni vedeckému skúmaniu, ale ho umožňuje a podporuje.

Reinhard Junker, Spuren Gottes in der Schöpfung? Eine kritische Analyse von Design-Argumenten in der Biologie, SCM Hänssler, Holzgerlingen 2010, 174 str.

Zdieľať

Zväzok s titulom Genezis, stvorenie a evolúcia s podtitulom Príspevky k výkladu a významu prvej knihy Biblie obsahuje texty šiestich autorov k tejto téme. Jedená sa o teologicky fundované výklady, že (a prečo) odpovedá povahe vecí, aby sme sa držali historickej vernosti biblických textov. Každý iný prístup by neodpovedal ich skutečnému obsahu, zo zásadnými dôsledkami pre naše chápanie Boha a člověka.

Editorom zväzku je Dr. Reinhard Junker, známy predstavitel spoločnosti Wort und Wissen (Slovo a poznanie), ktorá k otázkam pôvodu a stvorenia zastáva jasné biblické stanovisko.

Reinhard Junker (Hg.), Genesis, Schöpfung und Evolution, Beiträge zur Auslegung und Bedeutung des ersten Buches der Bibel, SCM Hänssler, Holzgerligen 2015. 254 strán.

Zdieľať