Trpasličia planéta Ceres plná prekvapení

Trpasličia planéta¹⁾ je vesmírne teleso, ktoré obieha okolo Slnka, má dostatočnú hmotnosť na to, aby jeho gravitácia ustálila tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne guľového tvaru), ale nie dostatočnú na to, aby vyčistilo okolie svojej dráhy. Zároveň nesmie byť ani satelitom (mesiacom) inej planéty. Takúto definíciu trpasličej planéty schválila Medzinárodná astronomická únia (IAU) na svojom zasadnutí v Prahe v roku 2006, kedy bolo aj Pluto preklasifikované z planéty na trpasličiu planétu.

Ceres sa nachádza v Pásme asteroidov²⁾ (Pásmo planétok, Hlavné pásmo), čiže v oblasti našej slnečnej sústavy medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter. Nachádza sa tu množstvo nepravidelných telies nazývaných asteroidy alebo planétky. Viac ako polovica hmoty Pásma planétok je obsiahnutá v štyroch najväčších objektoch: Ceres, Vesta, Pallas a Hygiea. Všetky tieto telesá majú stredný priemer viac ako 400 km. Ceres s priemerom 950 km je jedinou trpasličou planétou v Pásme planétok.

Ceres preskúmala vesmírna misia spoločnosti NASA so sondou Dawn³⁾ („Úsvit“).  Sonda štartovala v roku 2007 a ku Ceresu priletela v roku 2015 po tom, ako predtým navštívila Vestu. Údaje zo sondy šokovali mnohých vedcov. Ceres vykazuje jasné známky toho, že je geologicky veľmi aktívny⁴⁾. Jeho povrch je výsledkom kryovulkanizmu⁵⁾. Kryovulkanizmus vytvoril pravdepodobne svetlé škvrny v kráteri Occator a stojí aj za zrodom hory Ahuna Mons, najvyššieho vrchu asteroidu (trpasličej planéty) Ceres.

Kryovulkanizmus je zvláštny druh sopečnej činnosti, pri ktorej dochádza k výronu chladnej hmoty na povrch vesmírneho telesa. Na mesiaci Titán sa predpokladá, že sopky chrlia metán. Na mesiaci Triton sopky chrlia tekutý dusík. Na mesiacoch Európa a Enceladus ide pravdepodobne o zmes vody a ľadu. Pre vznik kryovulkanizmu je potrebné vnútri telesa generovať teplo, ktoré následne roztaví či nataví ľadovú kôru telesa.

Ceres je však malé teleso o veľkosti len 1.3 % hmotnosti nášho Mesiaca. Preto planetárnych vedcov udivuje, že je aktívny a že na ňom funguje kryovulkanizmus⁶⁾. Sonda Dawn odfotila veľmi svetlé oblasti, kde je z útrob Ceresu vyvrhované veľké množstvo bahna⁷⁾. Záhadou pre sekulárnych a evolučných vedcov zostáva, ako môže byť Ceres rovnako starý ako zvyšok slnečnej sústavy (miliardy rokov) a pri jeho veľkosti ešte „horúci“ a aktívny. Takto malé teleso malo už dávno vychladnúť a ostať geologicky pasívnym.

Ceres je príliš ďaleko od iných planét, a preto slapové trenie nemôže byť zdrojom jeho vnútorného tepla. Je príliš malý na to, aby rádioaktívny rozpad mohol generovať jeho teplo počas miliárd rokov. Sekulárni vedci veria, že planetárne telesá našej slnečnej sústavy vznikli ako pôvodne roztavené a postupne ochladli. Ceres teda podľa evolučnej schémy mal už veľmi dávno vychladnúť a stať sa neaktívnym. Ceres do evolučnej schémy nezapadá. Zapadá lepšie do schémy mladého stvoreného vesmíru.

1) https://en.wikipedia.org/wiki/Dwarf_planet

2) https://en.wikipedia.org/wiki/Asteroid_belt

3) https://en.wikipedia.org/wiki/Dawn_(spacecraft)

4) https://skyandtelescope.org/astronomy-news/dawn-probes-cryovolcanism-on-ceres/

5) https://cs.wikipedia.org/wiki/Kryovulkanismus

6) Jonathan O’Brien: Ceres Surprises. Creation 41(3):45, July 2019, https://creation.com/ceres-surprises

7) Wenz, J., Volcanoes of mud erupt from dwarf planet Ceres; astronomy.com, 17 September 2018

Zdieľať

– dôsledky pre hypotézu Veľkého tresku

Laická verejnosť žije pod dojmom, že evolúcia vesmíru opísaná ako Veľký tresk je faktom alebo vedecky dokázanou teóriou. Sú o tom presvedčení aj mnohí vedci. Dokonca viacerí teológovia sú na tom rovnako, a preto obhajujú nezmyselný vnútorne rozporuplný pokus o harmonizovanie biblického zjavenia a evolučnej hypotézy založenej na Veľkom tresku.

Teória (v skutočnosti je to len nedokázaná hypotéza) Veľkého tresku má v súčasnosti vedúce postavenie v kozmogónii (kozmogónia sa zaoberá pôvodom vesmíru). Súčasťou Veľkého tresku je premena energie na hmotu. Podľa štandardných zákonov časticovej fyziky pri tejto premene vzniká rovnaké množstvo hmoty a antihmoty. Avšak náš vesmír sa skladá prevažne z hmoty, pričom častice antihmoty sú v minimálnom množstve a majú len krátke trvanie. Vznikajú napríklad pri experimentoch s vysoko-energetickými zrážkami. Ako teda mohol vzniknúť vo Veľkom tresku vesmír zložený z hmoty pričom rovnaké množstvo antihmoty v ňom chýba?

Zástancovia Veľkého tresku to vysvetľujú nasledovne. Väčšina hmoty bola pohltená antihmotou, čím vznikli fotóny kozmického reliktného žiarenia (mikrovlnné žiarenie kozmického pozadia). Na každý protón pripadá miliarda takýchto fotónov. Usudzujú teda, že v mladom vesmíre (blízko počiatku) existovali spolu miliarda a jeden protón a miliarda antiprotónov, takže prežil iba jeden protón.

Avšak na to, aby mohla vzniknúť takáto mierna nerovnováha, musela by vo vesmíre existovať asymetria. Preto sa výskumníci z CERNu vo Švajčiarsku snažia nájsť nerovnováhu medzi protónmi a antiprotónmi. Má k tomu napomôcť aj nový experiment, v ktorom dokážu merať magnetický moment antiprotónu s presnosťou 350 krát väčšou než doteraz. Výsledkom tohto experimentu je, že antiprotón má rovnaký (len opačný) magnetický moment ako protón. Dôsledkom je, že neexistuje asymetria, ktorá by bola dostatočná na vysvetlenie prečo máme vo vesmíre hmotu zatiaľ čo antihmota chýba.

Toto experimentálne (empirické) zistenie (vedecký poznatok) je natoľko závažné a má také zničujúce dôsledky pre hypotézu Veľkého tresku, že vedec, ktorý viedol tento experimentálny tím, Kristián Smorra, povedal:

„Všetky naše pozorovania nachádzajú úplnú symetriu medzi hmotou a antihmotou, kvôli čomu by náš vesmír vlastne nemal existovať“ ¹⁾. Inak povedané, ak mal vesmír vzniknúť Veľkým treskom, tak nevznikol, nemohol.

Z tohto by sa mali poučiť tí kresťanskí apologeti, ktorí zosobášili knihu Genezis s ateistickou kozmologickou hypotézou Veľkého tresku. A kresťania by si mali uvedomiť, že nepotrebujú robiť kompromisy medzi biblickou vierou a svetskými filozofickými predstavami, ktoré sa tak či tak len prijímajú vierou, avšak nie sú založené na Pravde zjavenej v Písme.

Odkaz :

1)      Smorra, C., cited in Osborne, H., “The universe should not actually exist”, CERN scientists discover, newsweek.com, 25 October 2017

Zdroj (podľa ktorého bol blog spracovaný): Jonathan Sarfati: „Big bang universe should not actually exist: Antimatter still missing!“, CMI web: https://creation.com/antimatter-missing

Zdieľať

Zdroj: https://creation.com/higgs-boson-top-quark

Zdieľať

Astronómia/astrofyzika dnes všeobecne prijíma predpoklad, že červený spektrálny posun znamená rozpínanie vesmírneho priestoru. Za tohto predpokladu sú teda kvazary veľmi ďaleko, pričom ale ich svietivosť, vezmúc do úvahy ich predpokladanú vzdialenosť, je extrémna až nevysvetliteľná. Kvazary predstavujú viacero problémov pre štandardný model Veľkého tresku. Dnes je z astronomických pozorovaní známa veľká variabilita ich svietivosti, prebiehajúca časovo v obdobiach rádovo 10 rokov. Aká je súvislosť medzi týmto pozorovaním a evolučnými predstavami vysvetľuje experimentálny fyzik a kozmológ John Hartnett (CMI) v článku (v angličtine): „Changing-look quasars: how do they fit into a biblical creationist model?“

http://creation.com/changing-look-quasars

Výpoveď kvazarov v otázke „evolúcia verzus stvorenie“ je však oveľa relevantnejšia a týka sa samotnej podstaty červeného spektrálneho posunu a jeho interpretácie ako vzdialenosti a rýchlosti rozpínania sa vesmírneho priestoru s prepojením (dôsledkami) na predstavu a o vzniku vesmíru vo Veľkom tresku. Dlhoročné astronomické pozorovania Haltona Arpa, ktoré opublikoval v dvoch knihách: „Quasars, Redshifts and Controversies“ (Interstellar Media, Cambridge University Press, Berkeley, 1987) a „Seeing Red, Redshifts, Cosmology and Academic Science“ (Apeiron, Montreal, 1998), poukazujú na to, že vesmír samotný sa snaží vypovedať o úplne inom scenári než je jeho vznik pomocou Veľkého tresku. Tieto astronomické pozorovania poukazujú na to, že nové galaxie a kvazary sa rodia z aktívnych galaktických jadier veľkých eliptických galaxií, pričom kvazary prechádzajú vývojom, v ktorom sa postupne menia na galaxie, pričom sa ich červený posun mení skokovo („kvantovo“) cez presne dané diskrétne hodnoty, čo poukazuje na intrinsický (kvazarom vlastný) pôvod a podstatu veľkej časti (zložky) červeného posunu. Pozorovania ponúkajú aj ďalšie indície, podľa ktorých kvazary a galaxie ko-existujú v porovnateľných vzdialenostiach a pritom majú výrazne rozdielne červené posuny. Tieto pozorovania a indície ponúkajú radikálne iný obraz o vesmíre, jeho charaktere, a hlavne jeho pôvode. Viac na túto tému v článku Johna Hartnetta (v angličtine): „The heavens declare a different story!“

http://creation.com/the-heavens-declare-a-different-story

Na túto tému prof. Hartnett  hovoril aj na konferencii Stvorenie a súčasná veda, Žilina 2010. Jeho prednášky sú  v textovej forme publikované v 3. mimoriadnom čísle časoposu Solas, máj 2011 a sú verejne dostupné na adrese

http://casopis.solas.sk/images/stories/solas/casonline/text/solas_m03.pdf

a v audio formáte sú verejne dostupné na adrese

http://solas.sk/konferencie/audio-zaznam-prednasok-z-konferencie-stvorenie-a-sucasna-veda-2010

Zdieľať

Austrálsky fyzik Prof. John G. Hartnett v rovnomennom článku (v angličtine) opisuje tento experiment.

Popisuje jeho realizáciu, uvádza výsledky.

Dáva ho do vzťahu s biblickým svetonázorom a kozmologickou predstavou vzniku vesmíru procesom Veľkého tresku (Big-Bang).

Prof. Hartnett zrozumiteľným spôsobom opisuje objav gravitačných vĺn dvoma nezávislými laboratóriami dňa 14. 9. 2015. Výsledky experimentu boli publikované v časopise Physical Review Letters 11. februára 2016.

Výsledky experimentu potvrdili existenciu gravitačných vĺn predpovedaných Eisteinovou všeobecnou teóriou relativity v roku 1916.

Existencia gravitačných vĺn, ani platnosť všeobecnej teórie relativity, nijakým spôsobom nepredstavujú dôkaz potvrdzujúci kozmologickú hypotézu vzniku vesmíru Veľkým treskom.

Článok, ktorý je zrozumiteľný aj pre neodborníkov v teórii relativity, si môžete prečítať v angličtine na adrese:

What impact does the detection of gravitation waves have on biblical creation?

“Som fyzik”, hovorí o sebe Prof. John G. Hartnett, Ph.D. v predhovore ku svojim prednáškam na 2. konferencii Stvorenie a súčasná fyzika, Žilina 2010.

Viac o jeho profile sa môžete dočítať na linke:

Som fyzik

Svedectvo profesora Hartnetta o jeho uverení a obrátení si môte prečítať na linke:

Osobné svedectvo.

Audiozáznam jeho prednášok (tlmočených do slovenčiny) je na linke:

Prof. John G. Hartnett – prednášky

Zdieľať

O tomto je rovnomenný článok v slovenčine: Svetlo hviezd, čas a nová fyzika a 41 minútové DVD video (v angličtine) na ktoré 2 minútovú upútavku si môžete vypočuť na adrese:

Starlight Time & New Physics

Zdieľať

Po konferencii,  dňa 31. augusta v SAV Bratislava predniesol prednášku na tému Kozmológia a svetonázor.

O svojom pobyte na Slovensku informuje on sám v článku Australian physics professor at Slovak creation conference (v angličtine, klikni na prepojenie).

Prednášky, ktoré predniesol na konferencii v Žiline,

si môžete v slovenskom preklade vypočuť na adrese Prof. J. Hartnett – audio .

Zdieľať

Fínsky teológ Erkki V. R. Kojonen prispel do tejto diskusie dizertáciou pod názvom Intelligent Desing – A Theologikal and Philosophical Analysis (Inteligentný dizajn – Teologická a filozofická analýza, Helsinky 2014, 338 str.), ktorá má povahu konštruktívno-kritickej analýzy. Autor v tejto práci preukazuje vedeckú povahu ID a zdôrazňuje, že tento koncept v žiadnom prípade nemá ašpiráciu dokazovať Boha. Na druhej strane ukazuje, že hodnovernosť princípu tohto konceptu v biológii je možné podoprieť nielen empiricky, ale aj argumentmi z filozofickej a teologickej oblasti.

Hnutie ID, podľa autora, vyjadruje postoj, že veda a viera nie sú v žiadnom konflikte, ale naopak, že sa navzájom podporujú. Prístup bez predsudkov vedie k záveru, že z povahy prírody je na ideu inteligentného tvorcu možné oprávnene usudzovať v zmysle známeho biblického verša: „Lebo jeho, len zmyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo, aby [ľudia] boli bez výhovorky.“ (Rímskym 1:20).

O dôkladnosti práce fínskeho autora svedčí aj to, že samotná bibliografia má rozsah 38 strán. To dáva dobrú predstavu o rozsahu diskusie o téme ID vo svete a je sama o sebe rozsiahlym zdrojom ďalších informácií.

Štúdia je voľne dostupná on-line (v angličtine) na adrese http://tinyurl.com/q8efral . Rozsiahla recenzia (v nemčine, 5 strán) je k dispozícii na adrese http://www.wort-und-wissen.de/info/rezens/b52.pdf

Zdieľať

Táto analýza je založená na pomere ťažkej a bežnej vody, alebo inak: na pomere izotopov deuteronómia a vodíka v láve Baffinovho ostrova v Kanade, ktorá má údajne reprezentovať podmienky pri formovaní sa Zeme. Tieto poznatky teda spochybňujú existujúcu hypotézu o tom, že Zem pri svojom formovaní sa nemala vodu, a za pôvod vody Zem vďačí asteroidom, meteoritom a kométam, ktoré ju na Zem dopravili až neskôr pri svojich zrážkach so Zemou. Podľa tejto novej hypotézy je to naopak: voda na Zemi údajne pochádza z vodu obsahujúceho prachu hmloviny našej slnečnej sústavy, z ktorej sa sformovali planéty.

Už či tak, či onak, aj staršia hypotéza o preprave vody na Zem kométami a asteroidmi, aj novšia hypotéza o pôvode vody z prachu planetárnej hmloviny, obe sú postavené na veľkom počte predpokladov, ktoré sa nedajú empiricky overiť, a nakoniec sa prijímajú len vierou.

Tento článok ma zaujal svojím bannerom: „Zem mala vodu od svojho počiatku“ To je veľká pravda. Zem bola stvorená ako vesmírne teleso z vody (Genezis 1). A naviac:

„… i zem, ktorá z vody a vodou stojí vedno, slovom Božím“ (2. Petra 3:5)

Pôvodný článok (v angličtine) sa nachádza na adrese:

https://eos.org/articles/earths-water-came-from-space-dust-during-planetary-formation

Zdieľať

Nedávno zašli astrofyzici ešte o krok ďalej a prišli s hypotézou, ktorou sa snažia vysvetliť gravitačné účinky štyroch kolidujúcich galaxií v klastri Abell 3827, že častice  temnej hmoty navzájom interagujú a tým sa spomaľujú. Hypoteticky predpokladaná Interakcia častíc temnej hmoty povolala k existencii ďalšiu hypotézu o existencii takzvaných temných fotónov, ktoré by túto interakciu sprostredkovali.

Takýmto spôsobom prichádzajú na svet nové a nové „temné“ hypotézy, ktoré neboli potvrdené experimentálnou fyzikou, a ich jediný účel je zachrániť nezachrániteľnú hypotézu Veľkého tresku ako mechanizmu neriadeného spontánneho prírodného vzniku vesmíru a celého známeho sveta.

Celý článok (v angličtine) nájdete na:

http://creation.com/dark-photons

Profil Prof. Johna Hartnetta sa nachádza na adrese

http://creationwiki.org/John_Hartnett (v angličtine)

alebo

http://casopis.solas.sk/zivotopisy/o-autoroch-clankov (v slovenčine)

(24. august 2015)

Zdieľať