<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>blog.Solas.sk &#187; Osobnosti</title>
	<atom:link href="http://blog.solas.sk/rubriky/historia/osobnosti/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://blog.solas.sk</link>
	<description>blogy o živote v Kristu</description>
	<lastBuildDate>Mon, 10 Apr 2023 11:56:52 +0000</lastBuildDate>
	<language>en</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>http://wordpress.org/?v=3.0.4</generator>
		<item>
		<title>Ježiš Kristus – meno a titul</title>
		<link>http://blog.solas.sk/2020/12/25/jezis-kristus-%e2%80%93-meno-a-titul/</link>
		<comments>http://blog.solas.sk/2020/12/25/jezis-kristus-%e2%80%93-meno-a-titul/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 25 Dec 2020 09:57:08 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Peter Vajda</dc:creator>
				<category><![CDATA[Evanjelium]]></category>
		<category><![CDATA[Osobnosti]]></category>
		<category><![CDATA[Udalosti]]></category>
		<category><![CDATA[Z web stránky CMI]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.solas.sk/?p=1652</guid>
		<description><![CDATA[Pán Ježiš Kristus bol splodený zo Svätého Ducha a narodil sa žene panne menom Mária. Jeho meno vybral sám Boh a oznámil ho prostredníctvom anjela menom Gabriel (Lukáš 1:26–33): „a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazveš jeho meno Ježiš“ (v.31). Dôvod, pre ktorý vybral Boh svojmu jedinečnému synovi toto meno je nasledovný: [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><a rel="attachment wp-att-1664" href="http://blog.solas.sk/2020/12/25/jezis-kristus-%e2%80%93-meno-a-titul/meno-jhvh/"><img class="alignleft size-full wp-image-1664" title="meno JHVH" src="http://blog.solas.sk/wp-content/uploads/meno-JHVH.jpg" alt="" width="150" height="150" /></a>Pán Ježiš Kristus bol splodený zo Svätého Ducha a narodil sa žene panne menom Mária. Jeho meno vybral sám Boh a oznámil ho prostredníctvom anjela menom Gabriel (Lukáš 1:26–33): „a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazveš jeho meno Ježiš“ (v.31). Dôvod, pre ktorý vybral Boh svojmu jedinečnému synovi toto meno je nasledovný: „lebo to, čo je v nej (Márii) splodené, je zo Svätého Ducha; a porodí syna a nazveš jeho meno JEŽIŠ, lebo on zachráni svoj ľud od ich hriechov (Matúš 1:20–21). Teda meno Ježiš znamená Spasiteľ. <span id="more-1652"></span></p>
<p style="text-align: justify;">Jeho narodenie bolo naplnením starozákonného proroctva: „A to všetko sa stalo nato, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané od Pána skrze proroka, ktorý povedal: Hľa, panna počne a porodí syna, a nazvú jeho meno Immanuel, čo je preložené: S nami Boh“ (Matúš 1:22–23).</p>
<p style="text-align: justify;">
<p style="text-align: justify;">Meno Ježiš je slovenskou podobou (prekladom) mena Iesous (Ἰησοῦς, foneticky Jezus), ktoré je gréckou podobou (prekladom) hebrejského mena Ješua (Yeshua), ktoré je skratkou mena Jehošua (Yehoshua). Meno Ješua a jeho varianty Jozua a Jehošua sa vyskytujú v ztarozmluvnej dobe a týmto menom sú pomenovaní rôzni mužovia, Boží služobníci. Mojžiš premenoval Hozeáša (Hozeáš = Pomoc), syna Núnovho na meno Jozua (Jozua = „Hospodin je pomoc“, v anglickom preklade „Jehoshua“, foneticky Jehošua, skrátene Ješua – Numeri 13:16). Aj meno Ješua sa vyskytuje v starozákonných písmach (napr. 1 Kronická 24:11, 2 Kronická 31:15, Ezdráš 3:2, Nehemiáš 3:19).</p>
<p style="text-align: justify;">
<p style="text-align: justify;">Meno Jehošua je zloženina. Jeho prvá časť je odvodená od Božieho mena JHVH (יהוה), vyslovovaného ako  Jehova či Jahve. Jeho druhá časť je odvodená od hebrejského slovesa (foneticky „jaša“), ktoré znamená spasiť či zachrániť alebo vyslobodiť. Preto meno Ježiš znamená Spasiteľ od Boha (Boží spasiteľ).</p>
<p style="text-align: justify;">
<p style="text-align: justify;">Kristus nie je priezvisko (prímeno). Je to titul. Kristus je preklad gréckeho Christos (Χριστός), čo je gréckym prekladom hebrejského Mashiach (Mesiáš) a znamená „Ten pomazaný“. Takže Ježiš Kristus znamená „Ten pomazaný Boží spasiteľ“.</p>
<p style="text-align: justify;">
<p style="text-align: justify;">Ježiš je „synom človeka“, pretože sa narodil zo ženy. On je tým „semenom ženy“ (Genezis 3:15), ktoré bolo zasľúbené na spásu ľudstva krátko po páde človeka do hriechu. Ježiš je „syn Boží“, pretože nebol splodený semenom muža, ale Svätým Duchom: „A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží“ (Lukáš 1:35). Pán Ježiš je jedinečným a výnimočným ako synom človeka tak aj synom Božím, pretože v ňom jedinom jestvujú božská (Božia) a ľudská (človečenská) ontologická prirodzenosť spolu a naraz a v plnosti. On jediný sa vďaka tomu mohol stať Spasiteľom ľudí a druhým a posledným Adamom.</p>
<p style="text-align: justify;">
<p style="text-align: justify;">Blog je inšpirovaný pôvodným článkom Russella Grigga „Christmas-Why?“ („Prečo vianoce?“) v angličtine:</p>
<p style="text-align: justify;"><a href="https://creation.com/christmas-why" target="_blank">https://creation.com/christmas-why</a></p>
<p><a class="a2a_dd addtoany_share_save" href="http://www.addtoany.com/share_save#url=http%3A%2F%2Fblog.solas.sk%2F2020%2F12%2F25%2Fjezis-kristus-%25e2%2580%2593-meno-a-titul%2F&amp;title=Je%C5%BEi%C5%A1%20Kristus%20%E2%80%93%20meno%20a%20titul">Zdieľať</a> </p>]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.solas.sk/2020/12/25/jezis-kristus-%e2%80%93-meno-a-titul/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Jonathan Sarfati ODMIETNUTIE EVOLÚCIE</title>
		<link>http://blog.solas.sk/2019/05/28/jonathan-sarfati-odmietnutie-evolucie/</link>
		<comments>http://blog.solas.sk/2019/05/28/jonathan-sarfati-odmietnutie-evolucie/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 28 May 2019 11:52:34 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Drahoslav Vajda</dc:creator>
				<category><![CDATA[Dizajn]]></category>
		<category><![CDATA[Knihy]]></category>
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>
		<category><![CDATA[Osobnosti]]></category>
		<category><![CDATA[Stvorenie a veda]]></category>
		<category><![CDATA[Vedy exaktné]]></category>
		<category><![CDATA[Vedy o Zemi]]></category>
		<category><![CDATA[Vedy o živote]]></category>
		<category><![CDATA[evolúcia]]></category>
		<category><![CDATA[fosílie]]></category>
		<category><![CDATA[Genezis]]></category>
		<category><![CDATA[geológia]]></category>
		<category><![CDATA[inteligentný dizajn]]></category>
		<category><![CDATA[kreacionizmus]]></category>
		<category><![CDATA[Noachova potopa]]></category>
		<category><![CDATA[prírodný výber]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.solas.sk/?p=1560</guid>
		<description><![CDATA[Vo vydavateľstve SOLAS práve vyšla uvedená publikácia. Publikácia Odmietnutie evolúcie sa svojím obsahom vyjadruje k najzávažnejšej otázke ľudskej existencie: Kto sme, odkiaľ sme sa tu vzali a ako začalo všetko viditeľné a neviditeľné existovať. Jednoznačne zaujíma stanovisko sedemdňového biblického stvorenia a z tohto pohľadu interpretuje aj vedecké poznatky. Z jednotlivých kapitol Kniha Odmietnutie evolúcie sa vo [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><a rel="attachment wp-att-1566" href="http://blog.solas.sk/2019/05/28/jonathan-sarfati-odmietnutie-evolucie/evolucia_obalka_web_u-2/"><img class="alignleft size-medium wp-image-1566" title="evolucia_obalka_web_u" src="http://blog.solas.sk/wp-content/uploads/evolucia_obalka_web_u1-300x206.jpg" alt="" width="187" height="129" /></a>Vo vydavateľstve SOLAS práve vyšla uvedená publikácia.</p>
<p style="text-align: justify;">Publikácia <em>Odmietnutie evolúcie</em> sa svojím obsahom vyjadruje k najzávažnejšej otázke ľudskej existencie: <em>Kto sme, odkiaľ sme sa tu vzali a ako začalo všetko viditeľné a neviditeľné existovať. </em>Jednoznačne zaujíma stanovisko sedemdňového biblického stvorenia a z tohto pohľadu interpretuje aj vedecké poznatky.</p>
<p><span id="more-1560"></span></p>
<h4><strong>Z jednotlivých kapitol</strong></h4>
<p><span style="text-decoration: underline;"> </span></p>
<p>Kniha <em>Odmietnutie evolúcie</em> sa vo svojich deviatich kapitolách venuje nasledovným oblastiam:</p>
<p>Prvá kapitola: <em>Evolúcia a stvorenie, veda a náboženstvo, fakty a predsudky</em></p>
<p>Fakty nehovoria samy za seba, ale sú <em>interpretované </em>podľa nejakého svetonázoru. Interpretácia stvorenia podľa biblického svetonázoru vytvára vedecky presvedčivejšiu teóriu, než akú predkladajú evolucionisti.</p>
<p>Druhá kapitola: <em>Variácia a prirodzený výber verzus evolúcia</em></p>
<p>Evolucionisti predpokladajú, že zmeny v organizmoch v konečnom dôsledku zvyšujú informačný obsah, takže jediná živá bunka (o ktorej tvrdia, že vznikla z neživých chemikálií) bola predchodcom všetkých foriem života. Kreacionisti veria, že jednotlivé druhy boli stvorené a že zmeny väčšinou odstraňujú informácie alebo ponechajú ich celkový objem nezmenený.</p>
<p>Tretia kapitola: <em>Chýbajú prepojenia</em></p>
<p>Evolucionisti od čias Darwina predpokladali, že fosílny záznam preukáže mnohé prechodné formy, ktoré spájajú jeden druh organizmu s iným druhom. Fosílny záznam namiesto toho ukazuje, že sa živočíchy náhle objavujú plne sformované a ako oddelené druhy.</p>
<p>Štvrtá kapitola: <em>Evolúcia vtákov?</em></p>
<p>Vtáky sú jedinečnými tvormi s krídlami a perím, ktoré bolo navrhnuté na lietanie, a so špeciálnymi pľúcami, ktoré sú úplne odlišné od pľúc akýchkoľvek plazov. Niektorí evolucionisti sú presvedčení, že vtáky sa vyvinuli z plachtiacich stromových plazov, pričom podľa iných sa vtáky vyvinuli z chodiacich dinosaurov. Každá skupina evolucionistov vyvracia tú druhú úplne presvedčivo.</p>
<p>Piata kapitola: <em>Evolúcia veľrýb?</em></p>
<p>Veľryby sú cicavce určené pre život vo vode s mnohými jedinečnými črtami. Kniha <em>Učenie o evolúcii</em> tvrdí, že veľryby sa vyvinuli zo suchozemských zvierat, a prezentuje údajnú sériu prechodných foriem veľrýb. Pri detailnejšej analýze však žiadna z nich neobstojí.</p>
<p>Šiesta kapitola: <em>Ľudia: obraz Boha alebo pokročilé ľudoopy?</em></p>
<p>Ľudia sa veľmi odlišujú od ľudoopov, hlavne inteligenciou a jazykom. Kniha <em>Učenie o evolúcii</em> prezentuje sériu lebiek údajných „ľudoopov“. Dôkazný materiál však ukazuje, že ľudia a australopitekorodé sú odlišné druhy.</p>
<p>Siedma kapitola:<em> Astronómia</em></p>
<p>Kniha <em>Učenie o evolúcii</em> prezentuje známu teóriu veľkého tresku. Neposkytuje však uspokojivé evolučné vysvetlenie toho, ako mohol vzniknúť bez príčiny vesmír alebo ako sa sformovali hviezdy a slnečná sústava po takomto údajnom veľkom tresku.</p>
<p>Ôsma kapitola: <em>Aká stará je Zem?</em></p>
<p>Kniha <em>Učenie o evolúcii</em> učí, že Zem je miliardy rokov stará, a poukazuje na fosílie a rádiometrické datovanie ako „dôkaz“. Existujú však dôkazy o tom, že mnohé horniny a fosílie boli vytvorené katastrofickými procesmi, čo je konzistentné s biblickou koncepciou zahrňujúcou globálnu potopu. 90% použitých metód naznačuje, že vek Zeme je oveľa mladší ako ten, čo presadzuje kniha <em>Učenie o evolúcii</em>.</p>
<p>Deviata kapitola: <em>Je vysvetlenie dizajnu legitímne?</em></p>
<p>Živé organizmy obsahujú množstvá komplexných, špecifických informácií, ktoré sú zakódované v DNA. Samotná DNA je najúčinnejší systém ukladania/vyhľadávania informácií vo vesmíre. Informácia, ktorú ukladá, je plánom pre všetky enzýmy (bielkoviny), ktoré sú potrebné pre život, a je tiež receptom na vybudovanie potrebných komplexných orgánov. Nakoniec je poukázané, že vysvetlenie dizajnu je legitímne a že jediný dôvod, prečo ho niektorí odmietajú, je <em>a priori</em> viera v materializmus.</p>
<p><span style="text-decoration: underline;"> </span></p>
<p>Preto existujú dobré dôvody brať biblickú správu stvorenia aj z pohľadu vedy úplne vážne, ako aj dôvody, prečo by mali študenti, ale aj všetci ostatní, počuť dôkazy pre odmietnutie evolúcie.</p>
<p><strong>Technické údaje o publikácii</strong>:</p>
<p>Formát A5 (na výšku); obálka štvorfarebná, povrchová úprava: lesklé lamino; počet strán čiernobieleho vnútra 144; väzba V4 (šitolepená).</p>
<p>Viac informácii na adrese: <a href="http://casopis.solas.sk/vyucovanie/j-sarfati-odmietnutie-evolucie" target="_blank">J. Sarfati <em>Odmietnutie evolúcie</em> </a>Na tejto adrese sú uvedené aj kontaktné údaje na o. z. Solas</p>
<p><span style="text-decoration: underline;"> </span></p>
<p><span style="text-decoration: underline;"> </span></p>
<p><a class="a2a_dd addtoany_share_save" href="http://www.addtoany.com/share_save#url=http%3A%2F%2Fblog.solas.sk%2F2019%2F05%2F28%2Fjonathan-sarfati-odmietnutie-evolucie%2F&amp;title=Jonathan%20Sarfati%20ODMIETNUTIE%20EVOL%C3%9ACIE">Zdieľať</a> </p>]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.solas.sk/2019/05/28/jonathan-sarfati-odmietnutie-evolucie/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Prof. James Tour: O pôvode života</title>
		<link>http://blog.solas.sk/2018/01/29/prof-james-tour-o-povode-zivota/</link>
		<comments>http://blog.solas.sk/2018/01/29/prof-james-tour-o-povode-zivota/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 29 Jan 2018 11:42:41 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Peter Vajda</dc:creator>
				<category><![CDATA[Evanjelium]]></category>
		<category><![CDATA[Osobnosti]]></category>
		<category><![CDATA[Vedy exaktné]]></category>
		<category><![CDATA[Video]]></category>
		<category><![CDATA[Boh]]></category>
		<category><![CDATA[Ježiš Kristus]]></category>
		<category><![CDATA[kreacionizmus]]></category>
		<category><![CDATA[veda]]></category>
		<category><![CDATA[vesmír]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.solas.sk/?p=1487</guid>
		<description><![CDATA[Významný americký chemik, ktorý patrí medzi 10 najcitovanejších vedcov sveta, opublikoval 590 vedeckých prác a má vyše 100 patentov, Prof.Dr. James Tour z Rice University v Texase sa k otázke pôvodu života vyjadruje nasledovne: „Existencia života si vyžaduje uhľohydráty, aminokyseliny, lipidy a bielkoviny (proteíny)… Biológovia sa nazdávajú, že existujú dobre známe prebiotické molekulárne mechanizmy ich [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><a rel="attachment wp-att-1488" href="http://blog.solas.sk/2018/01/29/prof-james-tour-o-povode-zivota/james-tour-b/"><img class="alignleft size-medium wp-image-1488" title="James Tour - b" src="http://blog.solas.sk/wp-content/uploads/James-Tour-b-300x211.jpg" alt="" width="201" height="126" /></a>Významný americký chemik, ktorý patrí medzi 10 najcitovanejších vedcov sveta, opublikoval 590 vedeckých prác a má vyše 100 patentov, Prof.Dr. James Tour z Rice University v Texase sa k otázke pôvodu života vyjadruje nasledovne: „Existencia života si vyžaduje uhľohydráty, aminokyseliny, lipidy a bielkoviny (proteíny)… Biológovia sa nazdávajú, že existujú dobre známe prebiotické molekulárne mechanizmy ich syntetizovania“ To však je hrubé nedorozumenie, tvrdí Dr. Tour.<span id="more-1487"></span> „Zvážme syntetizovanie napríklad polysacharidov: Syntetickí chemici nemajú spôsob ako ich syntetizovať, biológovia o tom nemajú ani poňatie“. Prof. Tour ďalej hovorí: Ak je niekto, kto by mal rozumieť tomu, ako vznikol život z chemikálií, tak by som to mal byť ja, pretože sa profesionálne venujem tomu, že chemicky syntetizujem molekuly. Dr. Tour odhaľuje aj holú pravdu o evolúcii z molekúl na prvú formu života. Hovorí o tom, ako v rozhovoroch v kuloároch s odborníkmi, vrátane akademikov Národnej akadémie USA a vrátane nositeľov Nobelovej ceny, keď sa ich pýta, či oni rozumejú tomu, ako sa syntetizovali molekuly na prvú formu života, dostáva odpoveď, že nie. Problém je v tom, že verejne sa k tomu nepriznávajú. A tak verejnosť, nielen laická, ale aj odborná, vrátane biológov, žije pod nadobudnutým dojmom, že život vznikol samovoľnými (spontánnymi) neriadenými procesmi chemickej syntézy. Dr. Tour hovorí o tom, ako kladie otázku svojim kolegom: Ako vznikne DNA bez bunkovej membrány, a ako vznikne bunková membrána bez DNA? A odpoveď, ktorú dostáva je: Nemáme ani poňatia. Následne si James kladie otázku: Ako je to možné, že v kuloároch si to ako chemici povieme potichu a potajme úprimne a otvorene, ale smerom k verejnosti sa o tom nehovorí? Dr. Tour ďalej poukazuje na to, že vedci evolúcii veria, ale nevedia ako sa to stalo, nevedia akými mechanizmami (procesmi) mala evolúcia prebehnúť.</p>
<p style="text-align: justify;">
<p style="text-align: justify;">Prof Tour sa otvorene hlási k viere, že život je stvorený Bohom Stvoriteľom.</p>
<p style="text-align: justify;">
<p style="text-align: justify;">zdroj (video v angličtine, 7 min): <a href=" https://www.youtube.com/watch?v=lO6Dv7V_jUY" target="_blank">https://www.youtube.com/watch?v=lO6Dv7V_jUY</a></p>
<p style="text-align: justify;">
<p style="text-align: justify;">
<p style="text-align: justify;">
<p><a class="a2a_dd addtoany_share_save" href="http://www.addtoany.com/share_save#url=http%3A%2F%2Fblog.solas.sk%2F2018%2F01%2F29%2Fprof-james-tour-o-povode-zivota%2F&amp;title=Prof.%20James%20Tour%3A%20O%20p%C3%B4vode%20%C5%BEivota">Zdieľať</a> </p>]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.solas.sk/2018/01/29/prof-james-tour-o-povode-zivota/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Prof. James Tour, vedec s biblickou vierou</title>
		<link>http://blog.solas.sk/2018/01/29/prof-james-tour-vedec-s-biblickou-vierou/</link>
		<comments>http://blog.solas.sk/2018/01/29/prof-james-tour-vedec-s-biblickou-vierou/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 29 Jan 2018 11:26:48 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Peter Vajda</dc:creator>
				<category><![CDATA[Audio]]></category>
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>
		<category><![CDATA[Osobnosti]]></category>
		<category><![CDATA[Stvorenie a veda]]></category>
		<category><![CDATA[Veda všeobecne]]></category>
		<category><![CDATA[Vedy exaktné]]></category>
		<category><![CDATA[Video]]></category>
		<category><![CDATA[Boh]]></category>
		<category><![CDATA[Ježiš Kristus]]></category>
		<category><![CDATA[kreacionizmus]]></category>
		<category><![CDATA[veda]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.solas.sk/?p=1471</guid>
		<description><![CDATA[Prof James Tour je celosvetovo renomovaný významný chemik pracujúci v oblasti molekulárnej nanotechnológie. Jeho kariéru odštartoval objav ako chemicky syntetizovať jednu molekulu, ktorá má vlastnosť prepínača, vďaka čomu má obrovské využitie v molekulárnej elektronike. V súčasnosti je na pozícii profesora na Rice University v Texase (USA), má profesúru z chémie, profesúru z výpočtovej vedy (computer [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><a rel="attachment wp-att-1475" href="http://blog.solas.sk/2018/01/29/prof-james-tour-vedec-s-biblickou-vierou/james-tour-a/"><img class="alignleft size-medium wp-image-1475" title="James Tour - a" src="http://blog.solas.sk/wp-content/uploads/James-Tour-a-245x300.jpg" alt="" width="129" height="157" /></a>Prof James Tour je celosvetovo renomovaný významný chemik pracujúci v oblasti molekulárnej nanotechnológie. Jeho kariéru odštartoval objav ako chemicky syntetizovať jednu molekulu, ktorá má vlastnosť prepínača, vďaka čomu má obrovské využitie v molekulárnej elektronike. V súčasnosti je na pozícii profesora na Rice University v Texase (USA), má profesúru z chémie, profesúru z výpočtovej vedy (computer science) a profesúru z chemického inžinierstva a materiálovej vedy. Jeho výskum v oblasti nanotechnológií sa zameriava na molekulárne mikropočítače.<span id="more-1471"></span> Venuje sa aj takým veciam ako sú nano-autá a nanočastice pre využitie v medicíne, aby bola liečba dopravená adresne ku chorým bunkám, obzvlášť v prípade rakoviny. Dr. Tour sa verejne a nekompromisne hlási k viere v Boha Stvoriteľa a odmieta evolúciu.</p>
<p style="text-align: justify;">V tomto videu (v angličtine, 11 min) nájdete nielen jeho prácu a to čo dosiahol, ale aj osobné svedectvo o jeho obrátení: <a href="https://www.youtube.com/watch?v=pR4QhNFTtyw " target="_blank">https://www.youtube.com/watch?v=pR4QhNFTtyw</a></p>
<p style="text-align: justify;">Jeho profesný profil sa nachádza tu: <a href="https://www.jmtour.com/" target="_blank">https://www.jmtour.com/</a></p>
<p><a class="a2a_dd addtoany_share_save" href="http://www.addtoany.com/share_save#url=http%3A%2F%2Fblog.solas.sk%2F2018%2F01%2F29%2Fprof-james-tour-vedec-s-biblickou-vierou%2F&amp;title=Prof.%20James%20Tour%2C%20vedec%20s%20biblickou%20vierou">Zdieľať</a> </p>]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.solas.sk/2018/01/29/prof-james-tour-vedec-s-biblickou-vierou/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Týka sa autorita Písma iba duchovnej oblasti?</title>
		<link>http://blog.solas.sk/2016/11/30/tyka-sa-autorita-pisma-iba-duchovnej-oblasti/</link>
		<comments>http://blog.solas.sk/2016/11/30/tyka-sa-autorita-pisma-iba-duchovnej-oblasti/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 30 Nov 2016 17:26:44 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Martina Mesarosova</dc:creator>
				<category><![CDATA[Biblia o stvorení]]></category>
		<category><![CDATA[Evanjelium]]></category>
		<category><![CDATA[História]]></category>
		<category><![CDATA[Náboženstvo]]></category>
		<category><![CDATA[Osobnosti]]></category>
		<category><![CDATA[Spasenie]]></category>
		<category><![CDATA[Udalosti]]></category>
		<category><![CDATA[Z web stránky CMI]]></category>
		<category><![CDATA[Biblia]]></category>
		<category><![CDATA[Ježiš Kristus]]></category>
		<category><![CDATA[náboženstvo]]></category>
		<category><![CDATA[Noachova potopa]]></category>
		<category><![CDATA[vzkriesenie]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.solas.sk/?p=1230</guid>
		<description><![CDATA[Je Biblia dôveryhodná historická kniha? Alebo je to len zbierka morálnych ponaučení? Pýta sa Lita Cosner vo svojom článku Is the authority of Scripture only about spiritual things? Ak sú udalosti popísané v Biblii založené na skutočnej a pravdivej histórii, potom aj duchovné učenie musí byť skutočné a pravdivé. Ak Biblia popisuje reálnú históriu ľudstva, [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><a rel="attachment wp-att-1232" href="http://blog.solas.sk/2016/11/30/tyka-sa-autorita-pisma-iba-duchovnej-oblasti/lita-cosner-autorita-pisma-_-blog/"><img class="alignleft size-full wp-image-1232" title="Lita Cosner Autorita Pisma _ blog" src="http://blog.solas.sk/wp-content/uploads/Lita-Cosner-Autorita-Pisma-_-blog.jpg" alt="" width="247" height="130" /></a>Je Biblia dôveryhodná historická kniha? Alebo je to len zbierka morálnych ponaučení? Pýta sa Lita Cosner vo svojom článku <em>Is the authority of Scripture only about spiritual things?</em></p>
<p style="text-align: justify;">Ak sú udalosti popísané v Biblii založené na skutočnej a pravdivej histórii, potom aj duchovné učenie musí byť skutočné a pravdivé. Ak Biblia popisuje reálnú históriu ľudstva, potom je zrejmé, že potreba odpustenia a prijatia zvesti evanjelia je záväzná pre každého človeka&#8230;</p>
<p style="text-align: justify;"><span id="more-1230"></span>Pôvodný článok v angličtine sa nachádza na adrese <a href="http://creation.com/authority-scripture" target="_blank">http://creation.com/authority-scripture</a></p>
<p>Jeho slovenský preklad <em>Týka sa autorita Písma iba duchovnej oblasti?</em> v plnom znení je na adrese <a href="http://casopis.solas.sk/vyucovanie/tyka-sa-autorita-pisma-iba-duchovnej-oblasti" target="_blank">http://casopis.solas.sk/vyucovanie/tyka-sa-autorita-pisma-iba-duchovnej-oblasti</a></p>
<p><a class="a2a_dd addtoany_share_save" href="http://www.addtoany.com/share_save#url=http%3A%2F%2Fblog.solas.sk%2F2016%2F11%2F30%2Ftyka-sa-autorita-pisma-iba-duchovnej-oblasti%2F&amp;title=T%C3%BDka%20sa%20autorita%20P%C3%ADsma%20iba%20duchovnej%20oblasti%3F">Zdieľať</a> </p>]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.solas.sk/2016/11/30/tyka-sa-autorita-pisma-iba-duchovnej-oblasti/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>16 Noachovych vnukov</title>
		<link>http://blog.solas.sk/2016/02/12/16-noachovych-vnukov/</link>
		<comments>http://blog.solas.sk/2016/02/12/16-noachovych-vnukov/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 12 Feb 2016 10:35:13 +0000</pubDate>
		<dc:creator>administrator</dc:creator>
				<category><![CDATA[História]]></category>
		<category><![CDATA[Osobnosti]]></category>
		<category><![CDATA[Vedy o živote]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.solas.sk/?p=735</guid>
		<description><![CDATA[Sekulárna história podáva veľa dôkazov poukazujúcich na to, že tí, ktorí prežili Noachovu potopu boli skutočnými historickými osobami. Noachovi synovia (Sem, Cham a Jafet) znova zaľudnili Zem a z nich pochádzajú všetci ľudia po Noachovej potope. Ich mená sú nezmazateľne zapísané v histórii ľudstva. O tomto je rovnomenný príspevok autorov Harolda Hunta a Russella Grigga [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><a rel="attachment wp-att-741" href="http://blog.solas.sk/2016/02/12/16-noachovych-vnukov/olympus-digital-camera/"><img class="alignleft size-medium wp-image-741" title="OLYMPUS DIGITAL CAMERA" src="http://blog.solas.sk/wp-content/uploads/6272818_fontana-300x225.jpg" alt="" width="184" height="137" /></a>Sekulárna história podáva veľa dôkazov poukazujúcich na to, že tí, ktorí prežili Noachovu potopu boli skutočnými historickými osobami. Noachovi synovia (Sem, Cham a Jafet) znova zaľudnili Zem a z nich pochádzajú všetci ľudia po Noachovej potope. Ich mená sú nezmazateľne zapísané v histórii ľudstva.</p>
<p>O tomto je rovnomenný príspevok autorov Harolda Hunta a Russella Grigga umiestnený na web stránke <em>Creation Ministries International</em>. Citovaný článok v slovenskom preklade Jariera Wannousa sa nachádza na adrese:<a href="http://creation.com/the-sixteen-grandsons-of-noah-slovak" target="_blank"> 16 Noachovych vnukov</a></p>
<p><a class="a2a_dd addtoany_share_save" href="http://www.addtoany.com/share_save#url=http%3A%2F%2Fblog.solas.sk%2F2016%2F02%2F12%2F16-noachovych-vnukov%2F&amp;title=16%20Noachovych%20vnukov">Zdieľať</a> </p>]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.solas.sk/2016/02/12/16-noachovych-vnukov/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Bol Darwin plagiátor?</title>
		<link>http://blog.solas.sk/2016/02/04/bol-darwin-plagiator/</link>
		<comments>http://blog.solas.sk/2016/02/04/bol-darwin-plagiator/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 04 Feb 2016 19:47:42 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Drahoslav Vajda</dc:creator>
				<category><![CDATA[Osobnosti]]></category>
		<category><![CDATA[Veda všeobecne]]></category>
		<category><![CDATA[Vedy o živote]]></category>
		<category><![CDATA[Video]]></category>
		<category><![CDATA[biológia]]></category>
		<category><![CDATA[evolúcia]]></category>
		<category><![CDATA[kreacionizmus]]></category>
		<category><![CDATA[prírodný výber]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.solas.sk/?p=685</guid>
		<description><![CDATA[Dnes, keď ľudia počujú slovo evolúcia, väčšina z nich si ho spojí s menom Charlesa Darwina. Mnohými je považovaný za veľkého vedca, ktorý jedinečným spôsobom zmenil svet vedy. Charles Darwin je spájaný s evolúciou, ale skutočne je to jeho originálna myšlienka? Túto otázku si kladú a riešia moderátori Creation Magazine LIVE! v 28 minútovom videu [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><a rel="attachment wp-att-690" href="http://blog.solas.sk/2016/02/04/bol-darwin-plagiator/fangrad_smith-2/"><img class="alignleft size-thumbnail wp-image-690" title="Fangrad_Smith" src="http://blog.solas.sk/wp-content/uploads/Fangrad_Smith1-150x150.jpg" alt="" width="144" height="149" /></a>Dnes, keď ľudia počujú slovo evolúcia, väčšina z nich si ho spojí s menom Charlesa Darwina. Mnohými je považovaný za veľkého vedca, ktorý jedinečným spôsobom zmenil svet vedy. Charles Darwin je spájaný s evolúciou, ale skutočne je to jeho originálna myšlienka?</p>
<p>Túto otázku si kladú a riešia moderátori <em>Creation Magazine LIVE!</em> v 28 minútovom videu (v angličtine). Video si môžete pozrieť na adrese <a href="https://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&amp;v=8exMvi23OzI" target="_blank">Bol Darwin plagiátor?</a></p>
<p><a class="a2a_dd addtoany_share_save" href="http://www.addtoany.com/share_save#url=http%3A%2F%2Fblog.solas.sk%2F2016%2F02%2F04%2Fbol-darwin-plagiator%2F&amp;title=Bol%20Darwin%20plagi%C3%A1tor%3F">Zdieľať</a> </p>]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.solas.sk/2016/02/04/bol-darwin-plagiator/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Evolučný naturalizmus: staroveká myšlienka</title>
		<link>http://blog.solas.sk/2016/01/12/evolucny-naturalizmus-staroveka-myslienka/</link>
		<comments>http://blog.solas.sk/2016/01/12/evolucny-naturalizmus-staroveka-myslienka/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 12 Jan 2016 07:25:06 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Drahoslav Vajda</dc:creator>
				<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>
		<category><![CDATA[Osobnosti]]></category>
		<category><![CDATA[Vedy o živote]]></category>
		<category><![CDATA[Časopis SOLAS]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.solas.sk/?p=657</guid>
		<description><![CDATA[Prvenstvo myšlienky prírodného výberu ako motoru evolúcie sa prisudzuje Darwinovi. Existujú však indície a práce, podľa ktorých tomu tak nebolo. Napr. v článku Jerry Bergmana Evolutionary naturalism: an ancient idea (v angličtine) na adrese: http://creation.com/evolutionary-naturalism-an-ancient-idea sa uvádza, že Alfred Russell Wallace poslal v r. 1858 Darwinovi kópiu svojho článku v ktorom popisuje svoj nezávislý objav fungovania evolúcie prírodným výberom (his [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;">P<a rel="attachment wp-att-680" href="http://blog.solas.sk/2016/01/12/evolucny-naturalizmus-staroveka-myslienka/darwin/"><img class="alignleft size-full wp-image-680" title="darwin" src="http://blog.solas.sk/wp-content/uploads/darwin.jpg" alt="" width="109" height="165" /></a>rvenstvo myšlienky prírodného výberu ako motoru evolúcie sa prisudzuje Darwinovi. Existujú však indície a práce, podľa ktorých tomu tak nebolo. Napr. v článku Jerry Bergmana <em>Evolutionary naturalism: an ancient</em> <em>idea </em>(v angličtine) na adrese: <a href="http://creation.com/evolutionary-naturalism-an-ancient-idea" target="_blank">http://creation.com/evolutionary-naturalism-an-ancient-idea</a> sa uvádza, že Alfred Russell Wallace poslal v r. 1858 Darwinovi kópiu svojho článku v ktorom popisuje svoj nezávislý objav fungovania evolúcie prírodným výberom (his independently developed theory of evolution by natural selection).</p>
<p><a class="a2a_dd addtoany_share_save" href="http://www.addtoany.com/share_save#url=http%3A%2F%2Fblog.solas.sk%2F2016%2F01%2F12%2Fevolucny-naturalizmus-staroveka-myslienka%2F&amp;title=Evolu%C4%8Dn%C3%BD%20naturalizmus%3A%20starovek%C3%A1%20my%C5%A1lienka">Zdieľať</a> </p>]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.solas.sk/2016/01/12/evolucny-naturalizmus-staroveka-myslienka/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Jozef Roháček</title>
		<link>http://blog.solas.sk/2011/04/07/jozef-rohacek/</link>
		<comments>http://blog.solas.sk/2011/04/07/jozef-rohacek/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 07 Apr 2011 16:49:10 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Ľudovít Višnyi senior</dc:creator>
				<category><![CDATA[Osobnosti]]></category>
		<category><![CDATA[kreacionizmus]]></category>
		<category><![CDATA[stvorenie]]></category>
		<category><![CDATA[viera]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.solas.sk/?p=75</guid>
		<description><![CDATA[Je pozoruhodné, že profesor Jozef Roháček, ako prvý slovenský prekladateľ Biblie, bol pred 70 rokmi aj prvým slovenským &#8220;kreacionistom&#8221;. V roku 1936 vydal (ako III. zväzok knižnice spolku Modrého Kríža &#8220;Svetlo&#8221;, Bratislava, Grosslingova 48) 99-stranovú filozoficko-náboženskú knižôčku s názvom &#8220;Evolucionizmus vo svetle pravdy&#8221; s podtitulom &#8220;Čo má každý vzdelaný človek vedieť o evolucionizme&#8220;. J O [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;">Je pozoruhodné, že profesor Jozef Roháček, ako prvý slovenský prekladateľ Biblie, bol pred 70 rokmi aj prvým slovenským &#8220;kreacionistom&#8221;. V roku 1936 vydal (ako III. zväzok knižnice spolku Modrého Kríža &#8220;Svetlo&#8221;, Bratislava, Grosslingova 48) 99-stranovú filozoficko-náboženskú knižôčku s názvom &#8220;<em>Evolucionizmus vo svetle pravdy</em>&#8221; s podtitulom &#8220;<em>Čo má každý vzdelaný človek vedieť o evolucionizme</em>&#8220;.<span id="more-75"></span><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>J O Z E F     R O H Á Č E K &#8211; prekladateľ Biblie a kreacionista</strong></p>
<p style="text-align: justify;">1.   Ú  V O  D</p>
<p style="text-align: justify;"><a title="Vezmi a čítaj!" rel="attachment wp-att-206" href="http://blog.solas.sk/2011/04/07/jozef-rohacek/vezmi-a-citaj/"><img class="alignleft size-thumbnail wp-image-206" style="margin: 5px;" title="Vezmi a čítaj!" src="http://blog.solas.sk/wp-content/uploads/Vezmi-a-čítaj-150x99.jpg" alt="" width="150" height="99" /></a>V živote každého národa hrá významnú úlohu prvý preklad Biblie do spisovného jazyka. Naši vierozvestcovia Cyril a Metód síce  priniesli do Veľkomoravskej ríše prvé fragmenty Biblie v zrozumiteľnom slovanskom jazyku  už v  ranom stredoveku, ale cez celý ďalší stredovek  mala k dispozícii Písmo Sväté u nás  iba obmezená vrstva vzdelancov (v podobe latinskej Vulgaty). V tej dobe sa Biblia ani nedala rozmnožovať iba ručným prepisovaním.</p>
<p style="text-align: justify;">Obdobie reformácie koncom stredoveku a  začiatkom novoveku znamenalo revolúciu  pri prekladaní Biblie do živých národných jazykov Európy. Mocným impulzom k tomu sa stal taktiež vynález kníhtlače. Naši protestantskí predkovia sa snažili zaradiť Čechov aj Slovákov do radu kultúrnych národov aj tým, že vynakladali maximálne úsilie o čo najrýchlejšie preloženie Biblie do ľuďom zrozumiteľného jazyka.</p>
<p style="text-align: justify;">A tak ani nie 100 rokov po vystúpení Luthera  bol u nás vydaný prvý český preklad známej  Kralickej Biblie, ktorá od roku 1613 (ako aj vo všetkých ďalších vydaniach) znamenite poslúžila Božím slovom českej aj slovenskej protestantskej  verejnosti   a to vyše ďalších 400 rokov,  až do zániku Rakúsko-Uhorska.</p>
<p style="text-align: justify;">2. PRVÝ  SLOVENSKÝ PROTESTANTSKÝ PREKLADATEĽ  BIBLIE</p>
<p style="text-align: justify;">Až po vzniku samostatného Československa v r. 1918  prejavila sa potreba prekladu Biblie  aj do spisovnej slovenčiny. Túto úlohu si vytkol za cieľ už v roku 1925 oduševnený a  vzdelaný  slovenský evanjelický farár  Jozef Roháček (1877 – 1962), ktorý  (s podporou  hnutia  „Modrý kríž“ Kristíny Royovej na Myjave) vydal prvýkrát v slovenčine dva fragmenty Biblie už v roku 1926  (Markovo evangelium a Žalmy).</p>
<p style="text-align: justify;">Potom sa pustil do prekladu celej Biblie z pôvodných jazykov. Tejto práci  venoval 9 rokov života tak, že v roku 1935 mohli evanjelické Cirkevné listy oznámiť: Preklad je už hotový. Prvé vydanie Roháčkovej Biblie vyšlo v roku 1936 nákladom 20 000 exemplárov, ktorý sa minul tak rýchlo, že hneď v nasledujúcom roku 1937 vyšlo 2. Vydanie – dotlač 10 000 exemplárov. Tretie vydanie vydala už Biblická spoločnosť na tenkom papieri v Prahe v roku 1942 nákladom 120 000 exemplárov. Ďalšie  revidované  vydanie vyšlo v Kutnej Hore v roku 1951.</p>
<p style="text-align: justify;">Slovenská evanjelická cirkev od začiatku neuznávala Roháčkovu prácu a ani iniciatívu hnutia   „Modrý kríž“. Preto neskoršie vlastnými silami vyhotovila iný (druhý) slovenský preklad Biblie, ktorý je aj dnes na internete ECAV spolu aj so slovenskou evanjelickou Konkordanciou.</p>
<p style="text-align: justify;">3.  ROHÁČEK &#8211; PRVÝ  SLOVENSKÝ   KREACIONISTA</p>
<p style="text-align: justify;">Je pozoruhodné, že Roháček ako prvý slovenský prekladateľ Biblie pred 70 rokmi bol súčasne aj prvým  slovenským „kreacionistom “ v modernom slova zmysle, pretože už v roku 1936 vydal  (ako III. zväzok knižnice spolku Modrého Kríža „Svetlo“ v Bratislave. Grosslingova 48) 99-stranovú filozoficko-náboženskú knižôčku s  názvom: EVOLUCIONIZMUS  VO  SVETLE  PRAVDY   s   podtitulom    „Čo má každý vzdelaný človek  vedieť  o  evolucionizme“.</p>
<p style="text-align: justify;">Z tejto útlej knižôčky, ktorej jeden exemplár  som objavil  v príručnej knižnici môjho svokra,  (bývalého  evanjelického farára), žiari  kresťanské  rozhorčenie nad opovážlivosťou evolucionistov pri negovaní kresťanských zásad. Hoci v texte knihy nikde slovo „kreacionizmus“  sa nepoužíva, v niektorých jej odstavcoch už v roku 1936 prebleskujú  mnohé zásadné „kreacionistické“ postoje, vykryštalizované v zahraničí až o 50 rokov  neskoršie.</p>
<p style="text-align: justify;">Pre ilustráciu uvádzam v ďalšom zo spomenutej knihy vybrané  autentické  doslovné  citáty, ktoré som našiel ako príklad  charakteristických myšlienok Roháčkovej práce (včítane zastaralého literárneho štýlu aj pravopisu). Kvôli  prehľadnosti  je na začiatku každého nasledujúceho odstavca  uvedené v zátvorke najprv najprv číslo stránky citovaného textu, za  ktorým  sú  (na rozdiel od ostatného nezošikmeného písma)  šikmou kurzívou doslovne  uvedené vety  sledovaného obsahu. Jako zostaviteľ tohoto výberu, zdôraznil som niektoré výrazy aj  tučnejšími  šikmými písmenami.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 3) Z „Úvodu“  knihy  vyberám: Je nesporné, že dnes (1936!) má evolucionizmus vlyv na všetky obory vedy a tým aj na celý náš súkromný aj verejný život. Najmä však opanoval mysle učeného vzdelaného a polovzdelaného sveta…. Ale bolo iba málo tých, ktorí sa nebáli pravdy, hoci bola nepríjemná a pozreli evolucionizmu smele do očí, a ešte menej bolo tých, ktorí by boli vzali pero do ruky a bez bázne odkryli jeho slabiny…. Mne ide v tejto krátkej štúdii o to, aby som pomohol súdnemu čitatelovi na správnu cestu, a tou potom nech pokračuje sám, až prijde k úplnému svetlu a v tom svetle nech najde život.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 5) Evolucionizmus je na špekulatívnej filozofii založený svetonázor, alebo tiež, je to špekulatívny filozofický systém prírodný. A ešte nebolo nikdy nijakého filozofického systému, ktorý by bol založený na takom empirizme, na toľkých faktách, na toľkých exaktných poznatkoch vedeckých, na koľkých je zdanlivo založený a vybudovaný evolucionizmus.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 5) Roháček  začína popisovať krátke dejiny evolucionizmu počnúc  gréckym starovekom  (Herakleitos, Anaximandros ) a prichádza k Spinozovi ( 17. storočie), podľa učenia ktorého „aj sám Boh dosiahne svoju dokonalost až po dosiahmutí istých cieľov“.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 7) Spinoza patrí do radu tých, ktorí pripravovali pôdu Kantovi (18.storočie),     ktorý potom dopomohol evolucionizmu k netušenému vzletu. Roháček potom stručne popisuje a odsudzuje aj Kant-Laplaceovu nebulárnu teóriu vesmíru  (rovnako materialistickú, akou je dnes evolucionistami uznávaná hypotéza „Veľkého tresku“) a pokračuje:</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 10) Táto Kantova kosmologia bola prirodzene iba introitom, úvodom a prípravou k jeho anthropologii, lebo veď okolo tej sa všetko  točí. Už aj on dáva vzniknúť a vyvinúť sa človekovi z nejakého opičieho človeka,  keď hovorí, že potom po mnohých epochách „si asi nejaký orang-utang alebo nejaký šimpanz vytvoríl ústroje, ktoré mu slúžily na to, aby mohol chodiť, hmatať  predmety, a aby mohol hovoriť, ktorého to tvora, (takto vlastne zvieraťa) najvnútornejšie  nútro obsahovalo ústroj na upotrebovanie rozumu, a ktorý sa poznenáhla vyvinul společenskou kultúrou.“To musel byť naozaj zázračný orang-utang, ktorý si sám vytvoril orgány, ktoré  ho  tak  nesmierne  povýšily  nad  všetko  stvorenstvo na zemi. Ďalej vysvetľuje, že po vzore Kantovom:</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 11) …aj skutočne mnohí kráčali po ňom. Jedným z najpoprednejších prírodovedcov bol  Charles Darwin. Podľa  jeho evolučnej  teorie, jako to už i  Kant učil,  človek  sa  vyvinul z tvora, ktorý bol pôvodne bez reči, intelektu, rozumu, nemal  povedomia,  sebavedomia  a  svedomia, ba nebolo u neho ani inštinktu, čo všetko sa vyvinulo u neho postupne behom nesmierne dlhej doby……………. Kant nezná osobného …….Boha, jeho ethika je založená na autonomizme, totiž že cieľom mravného chovania sa človeka je sám človek.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 14) Je to prirodzená vec, …že každý mysliaci,  intelligentný človek,  ktorý sa nepostavil na pevný základ zjavenia Božieho, jako nám je podané v Genezis 1-3, zaplával alebo zapláva už či potichu a či verejne do krajného evolucionizm….Názor, že počnúc od buňky vyviňoval sa druh z druhu, postupne, a to vždy z nižšieho vyšší, a tak až po človeka, podopiera sa najviac tým, že vraj sa nachádzajú druhy prechodu.  V skutočnosti však sú tie tak zvané prechodné druhy, nakoľko sa (vôbec) nejaké nachádzajú (vyskytujú), sú zvláštnymi (neprechodými) druhmi alebo sú abnormitami….</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 23) Vzdelaný pohan už či v pohanskom či kresťanskom rúchu rieši svoj náboženský problém filozoficky, lebo filozófia jako taká nie je fakticky ničím iným jako náboženstvom vzdelaných pohanov. Pod pohanom rozumiem tu každého, kto neprijal za normu svojho života zjavené Božie slovo……. Prostému pohanovi postačí, alebo musí postačiť, jeho nejasné, ani rozumom ani citom neodôvodnené náboženstvo …preto, že nepoznal  zjavenej pravdy Božej. No, nech je už akokoľvek, náboženský problém musia si  riešiť aj oni. Trojica otázok: <em>Odkiaľ som, načo som, kam spejem?</em></p>
<p style="text-align: justify;">(str. 25) Človekovi, ktorý poznal Boha a prijal zjavenú pravdu Božiu, je to jasné. Stručná odpoveď na to je Rim. 11,36: „Z Neho a skrze Neho  a pre Neho je všetko“.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 24) Pri tomto je hodno poznamenať ešte i to, že popri rečenom hlavnom probléme filozofie  jesto aj vedľajší problém: „Čo je dobré a čo je zlé?“ „Kde sa vzalo na svete zlo?“ Feuerbach vo svojom „Das Wesen des Christentums“ hovorí, že“Dobré je, čo mi zodpovedá ( čo mi je príjemné ), zlé, čo mi nezodpovedá ( čo mi je nepríjemné )“…Kresťan má vec rozriešenú:…. Dobré je, čo zodpovedá prikázaniam Božím. Lepšej definície nikto nikdy nenajde.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 26) A preto ani dnes sa nevyhne kresťan, aby voči rôznym vedeckým alebo aj filozofickým smerom nezaujal určitého stanoviska…Tento krik ľudskej duše …po zodpovedaní otázky: “Odkiaľ som, načo som, a kam spejem?“ nám hovorí toľko, že “náboženský cit“, alebo nech by sme to už akokoľvek ináč pomenovali, je akousi dispozíciou duše, ktorú sám Bôh vložil do nej a ktorá má základ v akomsi smysle duše, ktorý dal Bôh človeku do vena, a s takým smyslom mu dal hneď i príslušný adäkvát, jasnú odpoveď v Genezis 1,1: „Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem“ a tiež tam 1,26: „A Bôh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boha ho stvoril“. Lepšej odpovedi nikto nikdy nedal a nedá.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 28) Myšlienka na živého a a osobného, do všetkých vecí zasahujúceho a spravedlivého Boha je neznesiteľná pre nekajúcne vzdelaného a najmä filozoficky vzdelaného človeka, a radšej bude pantheistom, atheistom alebo neviem čím, len aby sa vyhnul myšlienke na takého Boha.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 30) Zrovna tak protivný je prirodzenému človekovi biblický pojem „hriech“&#8230; Ba dokonce vznikla nová theoria (Rousseau), podľa ktorej je vlastne každý človek vo svojom základe dobrý, a že len zlým okolím stáva sa zlým, a tedy je vlastne nie jeho vinou, že je taký, jaký je: ale je to vinou iných!</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 33) Evolucionistický svetonázor najlepšie zodpovedá atheisticky orientovanému vzdelancovi, lebo mu poskytuje isté ubezpečenie, že sa zakladá na vedeckých poznatkoch a že sa tedy nemusí báť strachu ktorým dýcha zjavené náboženstvo.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 34) Evolucionizmus, ako sme sa presvedčili, je za danej dispozície človeka taký potrebný, že keby ho nebolo, musel by ho niekto vymyslieť.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 46) Poneváč je evolucionizmus práve pre vzdelaných a učených ľudí nevyhnutne potrebný (vnucovaný), je zrejmé, že musí mať vliv i na jednotlivé obory vedy. A tedy v evolucionizme leží umienenosť a preto aj tvrdohlavosť, a pri takej svojej povahe, jako sa to ináče nedá myslieť, upravuje aj vedecké bádanie v nepravom smere a robí ho komplikovaným…To, čo je vo vede správne, bude v súlade i so zjavenou pravdou Božou, Bibliou. To, čo sa s ňou neshoduje, keby sa to hneď videlo byť akokoľvek vedeckým, prv alebo neskoršie sa dokáže byť nesprávnym a mylným.</p>
<p style="text-align: justify;">Takto sa prejavuje  markantný  „kreacionistický“  pohľad Roháčka na evolucionizmus.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 50) Roháček síce  nedefinuje  kalendárne  (24-hodinové) dni stvorenia, ale sa vyjadruje takto: ….utvorenie týchto diel Božích nebolo okamžité, ale že Bôh asi dal veciam čas, aby dozrely, vyvinuly sa, hoci to nevieme určite a sotva tu i budeme môcť vedieť, či On naozaj potrebuje čas na to, aby niečo stvoril. Keď On je všemohúci, mohol to všetko stvoriť aj v okamihu. Ale či sa to tak ľúbilo Jeho múdrosti, to je iná vec. Ináče je daremné hádať sa o tom. Proste nevieme, a iste tu ani vedieť nebudeme.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 51) Potom Roháček uvádza  tabuľku 5 známych dlhých geologických období podľa evolučnej predstavy  geológov s poznámkou: „ Som presvedčený, že utriedenie jednotlivých geologických dôb sa bude musieť vo všeličom zmeniť, a to v smysle GENEZIS 1. …Je to sice ponižujíce pre hrdého ducha tak „kultúrneho“ človeka, ale niet inej pomoci.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 60-61) Podľa evolucionistickej theorie je dnešný človek dokonalejší, geniálnejší, jako bol človek pred niekoľko tisíc roky. Prizrime na veci. Zastaňme pred Pyramidami v Gizeh a uvedomme si, že to bolo asi pred 5000 roky. Dnešný  odborník stojí pred ohromnou stavbou s otvorenými  ústami od údivu a s užasnutými zraky a pýta sa, jako to bolo možné postaviť takú budovu v takých okolnostiach? A to má byť človek, ktorý stál vývojom  bližšie opici jako terajší kultúrny človek!</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 77-78) Tu spomenieme len niektoré nezvratné stĺpy, na ktorých spočíva viera tých, ktorí sa držia zjavenej pravdy Božej, Biblie.</p>
<p style="text-align: justify;">1.	Pôvodná vzájomná shoda medzi ľudskou dušou a medzi svätým zákonom Božím. Na pr. v Dekalogu, v  desať Božích prikázaniach, sú tak dokonale zahrnuté všetky mravné dispozície duše človeka, že absolútne nie je možné nič pridať ku tým desiatim ako ani od nich odňať bez toho, aby sa prv alebo neskoršie nenarušil mravný život človeka, a zrušenie ktoréhokoľvek z týchto prikázaní vedie neodvratne k pohanstvu, ta, v čom evolucionisti vidia a hľadajú pračloveka.</p>
<p style="text-align: justify;">2.	Zasľúbenia, dané Izraelovi, vzhľadom na jeho pomer k Bohu tak i vzhľadom na Spasiteľa sveta Krista.</p>
<p style="text-align: justify;">3.	Celý charakter Starého i Nového Zákona a ich história. Nech mi je tu povolené poukázať len na to, že sa tam hovorí o všetkých oboroch vedy, na pr. o medicíne, geografii,  astronomii, geologii atď. a všetky údaje sú tam vedeckejšie nad všetku vedu, a to, prosím, bolo napísané, keď všetci mimobiblickí spisovatelia dopúšťali sa chyby za chybou, nesprávnosti za nesprávnosťou. Vezmite do ruky ktorúkoľvek vedeckú knihu z tých čias, hoci aj nejakú grécku, a Gréci boli svojho času najvzdelanejším národom na svete, a uvidíte, jako sa tam hemží chybami, ale v celom Starom Zákone nenajdeš jednej jedinej veci, ktorá by nezodpovedala pravde a skutočnosti.</p>
<p style="text-align: justify;">4.	Vyslyšanie modlitieb, ktoré každého času zažíva kresťan, pri čom pravda treba abstrahovať poveru a autosuggestiu pakresťanov.</p>
<p style="text-align: justify;">5.	Iné rôzne, každodenné skúsenosti pravého kresťana. O mravnej úrovni Biblie, ktorá prevyšuje všetky mravné zásady všetkých filozofov a všetkých náboženských systémov, ani nehovoriť.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 80-81) Theologia pustila z ruky svoju jedinú a najúčinnejšiu zbraň a svoju sviecu: Bibliu. Lebo veď jako málo najdeš dneská mužov theologov, ktorí povedla bez obalu: Bôh stvoril človeka zo zeme a dajúc mu zo svojho Ducha obdaril ho nesmrtelnou dušou! Stvoril ho dobrého, jako je aj pôvodne každé dielo Božie dobré, stvoril ho bezhriešneho, dokonalého, postavil ho na skúšku, jakou musí prejsť každá rozumom obdarená bytosť, ktorá je povolaná mať účasť na sláve Božej, v ktorej to skúške človek neobstál, zhrešil prestúpiac Božie sväté prikázanie, hoci bolo také nepatrné, čím pravda iba ťažší bol jeho hriech. Tým sa porušila celá jeho príroda jeho telo i rozum. Odtiaľ pošlo všetko to neopísateľné zlo na svete… Theolog, ktorý to povie smele a bez obalu… a predovšetkým ktorý tomu verí, je dnes (1936!) bielou vranou. A ešte v stupňovanejšej forme to platí o tom, ktorý má smelosť povedať, že princip zla viaže sa na bytosť, osobu, vysokú intelligenciu, ktorú voláme slovom Božím Had, Satan, Diabol, Nepriateľ……..Ale prirodzene, keď niekto poprie osobného Boha a povie, že človek sa vyvinul z nejakej opice a sám si vymyslel boha, vtedy je staromódnym i pojem satana i anjela, čomu sa pravda sám diabol najviacej teší, a taký človek má popri tom z toho i to, že je v úplnej tme ohľadom princípu dobra a zla…Lebo, ó, človeče, ani teba ani mňa neuspokojí to, keď niekto povie: „To sa tak stalo samo od seba“.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 85) A blázonstvom je za vrchol poznania  považovať  a učiť to, čo nie je pravda, čo nie je skutočnosťou…….Ale tak sa to dnes učí  na  stredných školách, a  preto  prirodzene  je to smerodajné pre mnohých, najmä školených ľudí………Mohlo by sa namietať, že do toho theologickej vede nič. Ale to je omyl. S  takou prípravou prichádza naša mládež na štátne i cirkevné školy za učiteľov, a čo je najsmutnejšie, theologická veda a tak i výchova theologického dorastu sa tomuto  svetonázoru  prispôsobňuje.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 93) Všetky tie veci a tá tma sú nevyhnutným následkom evolucionistického svetonázoru, ktorý pôsobí chaos v každej  vede a tak i v theologii.</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 98)  Posledná veta  Roháčkovho textu je: Centrom všetkého theologického štúdia musí byť Sv. Písmo, Biblia, lebo  ona je jediná, ktorá robí kresťanstvo kresťanstvom. Komu ona nie je svetlom  a vodcom, ten sa stáva pohanom.</p>
<p style="text-align: justify;">4.   D O S L O V</p>
<p style="text-align: justify;">(str. 99)   Táto práca bola pôvodne určená za dissertačnú prácu pre Husovu univerzitu. Profesor Hromádka, ktorý ju posúdil, žiadal nejaké zmeny a povedal, aby som to napísal tak, aby to prinútilo čitateľa zamietnuť svoj evolucionistický svetonázor a prijať pravdu……Takej práce nemôže nikto napísať, aby každého, kto blúdi, presvedčila o jeho blude a prinútila prijať pravdu. I  táto moja práca môže mať len ten cieľ, aby pohla človeka premýšľať a hľadať pravdu, a keď bude chcieť, aby ju prijal……Nikto na svete nehovoril tak, ako sám Veľvodca spasenia, Ježiš. Jeho argumenty boly najdokonalejšie a najúčinnejšie, ale toho, kto mal umienené zostať pri svojej nepravde, nepresvedčil ani On.</p>
<p style="text-align: left;">16.11.2006. <em>Výber textu a komentár zostavil</em>:  Ľudovít  Višnyi senior.</p>
<p style="text-align: left;">(<em>Poznámka administrátora</em>: Text neprešiel jazykovou korektúrou)</p>
<p style="text-align: right;">
<div id="_mcePaste" style="position: absolute; left: -10000px; top: 0px; width: 1px; height: 1px; overflow: hidden;"><!--[if gte mso 9]><xml> <o:OfficeDocumentSettings> <o:TargetScreenSize>800&#215;600</o:TargetScreenSize> </o:OfficeDocumentSettings> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <w:WordDocument> <w:View>Normal</w:View> <w:Zoom>0</w:Zoom> <w:TrackMoves /> <w:TrackFormatting /> <w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone> <w:PunctuationKerning /> <w:ValidateAgainstSchemas /> <w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid> <w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent> <w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText> <w:DoNotPromoteQF /> <w:LidThemeOther>SK</w:LidThemeOther> <w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian> <w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript> <w:Compatibility> <w:BreakWrappedTables /> <w:SnapToGridInCell /> <w:WrapTextWithPunct /> <w:UseAsianBreakRules /> <w:DontGrowAutofit /> <w:SplitPgBreakAndParaMark /> <w:EnableOpenTypeKerning /> <w:DontFlipMirrorIndents /> <w:OverrideTableStyleHps /> </w:Compatibility> <w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel> <m:mathPr> <m:mathFont m:val="Cambria Math" /> <m:brkBin m:val="before" /> <m:brkBinSub m:val="&#45;-" /> <m:smallFrac m:val="off" /> <m:dispDef /> <m:lMargin m:val="0" /> <m:rMargin m:val="0" /> <m:defJc m:val="centerGroup" /> <m:wrapIndent m:val="1440" /> <m:intLim m:val="subSup" /> <m:naryLim m:val="undOvr" /> </m:mathPr></w:WordDocument> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"   DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"   LatentStyleCount="267"> <w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="0" Name="Default Paragraph Font" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid" /> <w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light List" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"    UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography" /> <w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading" /> </w:LatentStyles> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]> <mce:style><!   /* Style Definitions */  table.MsoNormalTable 	{mso-style-name:"Normálna tabuľka"; 	mso-tstyle-rowband-size:0; 	mso-tstyle-colband-size:0; 	mso-style-noshow:yes; 	mso-style-priority:99; 	mso-style-parent:""; 	mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; 	mso-para-margin:0cm; 	mso-para-margin-bottom:.0001pt; 	mso-pagination:widow-orphan; 	font-size:10.0pt; 	font-family:"Times New Roman","serif";} --> <!--[endif]--></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: center;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: center;"><span style="font-size: 16pt;" lang="CS">J O Z E F<span> </span>R O H Á Č E K</span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: center;"><span lang="CS">prekladateľ Biblie a kreacionista</span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: center;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: center;"><span lang="CS">1.<span> </span>Ú<span> </span>V O<span> </span>D</span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="CS">V živote každého národa hrá významnú úlohu prvý preklad Biblie do spisovného jazyka. Naši vierozvestcovia Cyril a Metód síce<span> </span>priniesli do Ve</span><span>ľ</span><span lang="CS">komoravskej ríše prvé fragmenty Biblie v zrozumiteľnom slovanskom jazyku <span> </span>už v  ranom stredoveku, ale cez celý ďalší stredovek<span> </span>mala k dispozícii Písmo </span><span>Sväté </span><span lang="CS">u nás<span> </span>iba obmezená vrstva vzdelancov (v podobe latinskej Vulgaty). V tej dobe sa Biblia ani nedala rozmnožovať iba ručným prepisovaním.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="CS">Obdobie reformácie koncom stredoveku a<span> </span>začiatkom novoveku znamenalo revolúciu<span> </span>pri prekladaní Biblie do živých národných jazykov Európy. Mocným impulzom k tomu sa stal taktiež vynález kníhtlače. Naši protestantskí predkovia sa snažili zaradiť Čechov aj Slovákov do radu kultúrnych národov aj tým, že vynakladali maximálne úsilie o čo najrýchlejšie preloženie Biblie do ľuďom zrozumiteľného jazyka.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="CS">A tak ani nie 100 rokov po vystúpení Luthera<span> </span>bol u nás vydaný prvý český preklad známej<span> </span>Kralickej Biblie, ktorá od roku 1613 (ako aj vo všetkých ďalších vydaniach) znamenite poslúžila Božím slovom českej aj slovenskej protestantskej<span> </span>verejnosti<span> </span>a to vyše ďalších 400 rokov,<span> </span>až do zániku Rakúsko-Uhorska.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 39.6pt; text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 39.6pt; text-align: center;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 39.6pt; text-align: center;"><em><span style="font-size: 14pt;" lang="CS">2. PRVÝ<span> </span>SLOVENSKÝ PROTESTANTSKÝ PREKLADATEĽ <span> </span>BIBLIE</span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">Až po vzniku samostatného Československa v r. 1918<span> </span>prejavila sa potreba prekladu Biblie<span> </span>aj do spisovnej slovenčiny. Túto úlohu si vytkol za cieľ už v roku 1925 oduševnený a<span> </span>vzdelaný<span> </span>slovenský evanjelický farár<span> </span>Jozef Roháček (1877 – 1962), ktorý<span> </span>(s podporou<span> </span>hnutia<span> </span>„Modrý kríž“ Kristíny Royovej na Myjave) vydal prvýkrát v slovenčine dva fragmenty Biblie už v roku 1926<span> </span>(Markovo evangelium a Žalmy).</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">Potom sa pustil do prekladu celej Biblie z pôvodných jazykov. Tejto práci<span> </span>venoval 9 rokov života tak, že v roku 1935 mohli evanjelické Cirkevné listy oznámiť: Preklad je už hotový. Prvé vydanie Roháčkovej Biblie vyšlo v roku 1936 nákladom 20 000 exemplárov, ktorý sa minul tak rýchlo, že hneď v nasledujúcom roku 1937 vyšlo 2. Vydanie – dotlač 10 000 exemplárov. Tretie vydanie vydala už Biblická spoločnosť na tenkom papieri v Prahe v roku 1942 nákladom 120 000 exemplárov. Ďalšie<span> </span>revidované<span> </span>vydanie vyšlo v Kutnej Hore v roku 1951.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">Slovenská evanjelická cirkev od začiatku neuznávala Roháčkovu prácu a ani iniciatívu hnutia<span> </span>„Modrý kríž“. Preto neskoršie vlastnými silami vyhotovila iný (druhý) slovenský preklad Biblie, ktorý je aj dnes na internete ECAV spolu aj so slovenskou evanjelickou Konkordanciou.</span><em><span style="font-size: 14pt;" lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: center;"><em><span style="font-size: 14pt;" lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: center;"><em><span style="font-size: 14pt;" lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: center;"><em><span lang="CS">3.<span> </span>ROHÁČEK &#8211; PRVÝ<span> </span>SLOVENSKÝ<span> </span>KREACIONISTA</span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: center;"><span lang="CS"><span> </span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">Je pozoruhodné, že Roháček ako <strong><em>prvý slovenský prekladate</em></strong></span><strong><em><span>ľ Biblie </span></em></strong><span lang="CS">pred 70 rokmi bol súčasne aj <strong><em>prvým<span> </span>slovenským „kreacionistom “ v modernom slova zmysle</em></strong>, pretože už v roku 1936 vydal </span><span><span> </span>(</span><span lang="CS">ako III. zväzok knižnice spolku Modrého Kríža „Svetlo“ v Bratislave. Grosslingova 48) 99-stranovú filozoficko-náboženskú knižôčku s  názvom: <em>EVOLUCIONIZMUS<span> </span>VO<span> </span>SVETLE<span> </span>PRAVDY </em><span> </span>s <span> </span>podtitulom<span> </span><em><span> </span>„Čo má každý vzdelaný človek<span> </span>vedieť<span> </span>o<span> </span>evolucionizme“. </em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">Z tejto útlej knižôčky, ktorej jeden exemplár<span> </span>som objavil<span> </span>v príručnej knižnici môjho svokra,<span> </span>(bývalého<span> </span>evanjelického farára</span><span>)</span><span lang="CS">, žiari<span> </span>kresťanské<span> </span>rozhorčenie nad opovážlivosťou evolucionistov pri negovaní kresťanských zásad. <em>Hoci v texte knihy nikde slovo „kreacionizmus“<span> </span>sa nepoužíva, v niektorých jej odstavcoch už v roku 1936 prebleskujú<span> </span>mnohé zásadné „kreacionistické“ postoje, vykryštalizované v zahraničí až o 50 rokov<span> </span>neskoršie.</em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">Pre ilustráciu uvádzam v ďalšom <em>zo spomenutej knihy vybrané <strong><span> </span>autentické</strong></em><strong><span> </span><em>doslovné</em></strong> <strong><span> </span><em>citáty,</em></strong><em> </em>ktoré som našiel ako príklad<span> </span>charakteristických myšlienok Roháčkovej práce<em> </em>(<strong><em>včítane zastaralého literárneho štýlu aj pravopisu</em></strong>)<em>.</em> Kvôli<span> </span>prehľadnosti<span> </span>je <span style="text-decoration: underline;">na začiatku každého nasledujúceho odstavca<span> </span>uvedené v zátvorke najprv najprv číslo stránky citovaného textu</span>, za<span> </span>ktorým<span> </span>sú<span> </span>(na rozdiel od ostatného nezošikmeného písma) <em><span> </span><span style="text-decoration: underline;">šikmou</span> kurzívou doslovne</em> <em><span> </span>uvedené vety<span> </span>sledovaného obsahu.</em> Jako zostaviteľ tohoto výberu, zdôraznil som niektoré výrazy aj<span> </span>tučnejšími<span> </span>šikmými písmenami.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 3) Z „Úvodu“<span> </span>knihy<span> </span>vyberám: <em>Je nesporné, že <strong>dnes </strong></em><strong>(1936!) <em>má evolucionizmus vlyv na</em></strong><em> <strong>všetky obory vedy</strong> a tým aj na celý náš súkromný aj verejný život. Najmä však <strong>opanoval</strong> <strong>mysle učeného vzdelaného a polovzdelaného sveta</strong>……………&#8230;Ale bolo iba málo tých, ktorí sa nebáli pravdy, hoci bola nepríjemná a pozreli evolucionizmu smele do očí, a ešte menej bolo tých, ktorí by boli vzali pero do ruky a bez bázne odkryli jeho slabiny…………&#8230;.<strong>Mne ide</strong> <strong>v tejto krátkej štúdii o to, aby som pomohol súdnemu čitatelovi na správnu cestu</strong>, a tou potom nech pokračuje sám, až prijde k úplnému svetlu a v tom svetle nech najde život.</em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 5) <strong><em>Evolucionizmus je na špekulatívnej filozofii založený svetonázor</em></strong><em>, alebo tiež, je to špekulatívny filozofický systém prírodný. A ešte nebolo nikdy nijakého filozofického systému, ktorý by bol založený na takom empirizme, na toľkých faktách, na toľkých exaktných poznatkoch vedeckých, na koľkých je zdanlivo založený a vybudovaný evolucionizmus</em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 5) Roháček<span> </span>začína popisovať krátke dejiny evolucionizmu počnúc<span> </span>gréckym starovekom<span> </span>(<strong>Herakleitos, Anaximandros ) </strong>a prichádza k <strong>Spinozovi </strong>( 17. storočie), podľa učenia ktorého „aj sám Boh dosiahne svoju dokonalost až po dosiahmutí istých cieľov“.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 7) <em>Spinoza patrí do radu tých, ktorí pripravovali pôdu <strong>Kantovi </strong></em></span><strong><em><span style="font-size: 13pt;" lang="CS">(18.storočie),</span><span lang="CS"><span> </span></span></em></strong><em><span lang="CS"><span> </span>ktorý potom dopomohol evolucionizmu k netušenému vzletu. </span></em><span lang="CS">Roháček potom stručne popisuje a odsudzuje aj Kant-Laplaceovu nebulárnu teóriu vesmíru<span> </span>(rovnako materialistickú, akou je dnes evolucionistami uznávaná hypotéza „Veľkého tresku“)<em> </em>a pokračuje:</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 10) <em>Táto Kantova kosmologia bola prirodzene iba introitom, úvodom a prípravou k jeho anthropologii, lebo veď okolo tej sa všetko<span> </span>točí. <strong>Už aj on dáva vzniknúť a vyvinúť sa človekovi z nejakého opičieho človeka, </strong><span> </span>keď hovorí, že potom po mnohých epochách „si asi nejaký orang-utang alebo nejaký šimpanz vytvoríl ústroje, ktoré mu slúžily na to, aby mohol chodiť, hmatať<span> </span>predmety, a aby mohol hovoriť, ktorého to tvora, (takto vlastne zvieraťa) najvnútornejšie<span> </span>nútro obsahovalo ústroj na upotrebovanie rozumu, a ktorý sa poznenáhla vyvinul společenskou kultúrou.“<strong>To musel by</strong></em></span><strong><em><span>ť</span><span lang="CS"> naozaj zázračný orang-utang, ktorý si sám vytvoril orgány, ktoré<span> </span>ho<span> </span>tak<span> </span>nesmierne<span> </span>povýšily<span> </span>nad<span> </span>všetko<span> </span>stvorenstvo na zemi.</span></em></strong><em><span lang="CS"> </span></em><span lang="CS">Ďalej vysvetľuje, že po vzore Kantovom:</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 11) …<em>aj skutočne mnohí kráčali po ňom</em>. <em>Jedným z najpoprednejších prírodovedcov bol<span> </span><strong>Charles Darwin</strong>. <strong>Podľa<span> </span>jeho evolučnej<span> </span>teorie,</strong> jako to už<strong> i<span> </span>Kant učil,<span> </span>človek<span> </span>sa<span> </span>vyvinul</strong> <strong>z tvora, ktorý bol pôvodne bez reči, intelektu, rozumu, nemal<span> </span>povedomia,<span> </span>sebavedomia<span> </span>a<span> </span>svedomia, ba nebolo u neho ani inštinktu, čo všetko sa vyvinulo u neho postupne behom nesmierne dlhej doby</strong>……………. Kant nezná osobného …….Boha, jeho ethika je založená na autonomizme, totiž že cieľom mravného chovania sa človeka je sám človek.</em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 14) <em>Je to prirodzená vec</em>, …<em>že <strong>každý mysliaci, </strong></em><strong><span> </span><em>intelligentný človek,</em> <em><span> </span>ktorý sa</em></strong><em> <strong>nepostavil na pevný základ zjavenia Božieho,</strong> jako nám je podané v Genezis 1-3, <strong>zaplával alebo zapláva už či potichu a či verejne do krajného evolucionizm</strong>….Názor, že počnúc od buňky vyviňoval sa druh z druhu, postupne, a to vždy z nižšieho vyšší, a tak až po človeka, podopiera sa najviac tým, <strong>že vraj sa nachádzajú druhy prechodu.<span> </span>V skutočnosti však </strong>sú tie<strong> tak zvané prechodné druhy, </strong>nakoľko sa</em> (vôbec)<em> nejaké nachádzajú</em> (vyskytujú)<em>, <strong>sú zvláštnymi</strong></em></span><strong><span lang="CS"> </span></strong><span>(neprechodými)</span><em><span lang="CS"> druhmi alebo sú <strong>abnormitami</strong>….</span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 23) <em>Vzdelaný pohan už či v pohanskom či kresťanskom rúchu rieši svoj náboženský problém filozoficky, lebo<strong> filozófia jako taká nie je fakticky ničím iným jako náboženstvom vzdelaných pohanov. Pod pohanom rozumiem tu každého, kto neprijal za normu svojho života zjavené Božie slovo…</strong>…. Prostému pohanovi postačí, alebo musí postačiť, jeho nejasné, ani rozumom ani citom neodôvodnené náboženstvo …preto, že nepoznal<span> </span>zjavenej pravdy Božej. No, nech je už akokoľvek<strong>, náboženský problém musia si<span> </span>riešiť aj oni. Trojica otázok: Odkiaľ som, načo som, kam spejem?</strong></em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 25) <strong><em>Človekovi, ktorý poznal Boha</em></strong><em> a prijal zjavenú pravdu Božiu, <strong>je to jasné.</strong> Stručná odpoveď na to je Rim. 11,36: <strong>„Z Neho a skrze Neho<span> </span>a pre Neho je všetko“.</strong></em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 24) <em>Pri tomto je hodno poznamenať ešte i to, že popri rečenom hlavnom probléme filozofie<span> </span>jesto aj vedľajší problém: <strong>„Čo je dobré a čo je zlé?“ </strong>„Kde sa vzalo na svete zlo?“ Feuerbach vo svojom „Das Wesen des Christentums“ hovorí, že<strong>“Dobré je, čo mi zodpovedá ( čo mi je príjemné ), zlé, čo mi nezodpovedá ( čo mi je nepríjemné )“…</strong>……Kresťan má vec rozriešenú:….. <strong>Dobré je, čo zodpovedá prikázaniam Božím</strong>. Lepšej definície nikto nikdy nenajde.</em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 26)<em> A preto ani dnes sa nevyhne kresťan, aby voči rôznym vedeckým alebo aj filozofickým smerom nezaujal určitého stanoviska…<strong>Tento krik ľudskej duše</strong> …po zodpovedaní otázky: “Odkiaľ som, načo som, a kam spejem?“ nám hovorí toľko, že “náboženský cit“, alebo nech by sme to už akokoľvek ináč pomenovali, <strong>je akousi dispozíciou</strong> <strong>duše, ktorú sám Bôh vložil do nej</strong> a ktorá má základ v akomsi smysle duše, ktorý dal Bôh človeku do vena, a s takým smyslom mu dal hneď i príslušný adäkvát, jasnú odpoveď v Genezis 1,1: „<strong>Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem“</strong> a tiež tam 1,26: „A Bôh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boha ho stvoril“. <strong>Lepšej odpovedi nikto nikdy nedal a nedá.</strong></em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 28)<em> <strong>Myšlienka na živého a a osobného</strong>, do všetkých vecí zasahujúceho a spravedlivého <strong>Boha</strong> <strong>je neznesiteľná</strong> <strong>pre nekajúcne</strong> vzdelaného a najmä filozoficky <strong>vzdelaného</strong> <strong>človeka,</strong> a radšej bude pantheistom, atheistom alebo neviem čím, len aby sa vyhnul myšlienke na takého Boha.</em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 30) <em>Zrovna tak <strong>protivný je prirodzenému človekovi biblický pojem „hriech“&#8230; </strong>Ba dokonce vznikla nová theoria (Rousseau), podľa ktorej je vlastne každý človek vo svojom základe dobrý, a že len zlým okolím stáva sa zlým, a tedy je vlastne nie jeho vinou, že je taký, jaký je: ale je to vinou iných!.</em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 33) <strong><em><span style="text-decoration: underline;">Evolucionistický svetonázor najlepšie zodpovedá atheisticky orientovanému vzdelancovi, lebo mu poskytuje isté ubezpečenie, že sa zakladá na vedeckých poznatkoch a že sa tedy nemusí báť strachu ktorým dýcha zjavené náboženstvo</span></em></strong><em>.</em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 34) <strong><em>Evolucionizmus</em></strong><em>, ako sme sa presvedčili, je za danej dispozície človeka taký potrebný, že <strong>keby ho nebolo, musel by ho niekto vymyslieť</strong>.</em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 46) <strong><em>Poneváč je evolucionizmus práve pre vzdelaných a učených ľudí nevyhnutne potrebný </em></strong>(vnucovaný)<em>,<strong> je zrejmé, že musí mať vliv i na jednotlivé obory vedy</strong>. A tedy v evolucionizme leží umienenosť a preto aj tvrdohlavosť, a pri takej svojej povahe, jako sa to ináče nedá myslieť, <strong>upravuje aj vedecké bádanie v nepravom smere</strong> a robí ho komplikovaným…<strong>To, čo je vo vede správne, bude v súlade i so zjavenou pravdou Božou, Bibliou.<span style="text-decoration: underline;"> To, čo sa s ňou neshoduje, keby sa to hneď videlo byť akokoľvek vedeckým, prv alebo neskoršie sa dokáže byť nesprávnym a mylným.</span></strong></em><span> </span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><strong><em><span style="text-decoration: underline;"><span lang="CS"><span style="text-decoration: none;"> </span></span></span></em></strong></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS"><span> </span>Takto sa prejavuje<span> </span>markantný<span> </span>„kreacionistický“<span> </span>pohľad Roháčka na evolucionizmus. </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 50) Roháček síce<span> </span>nedefinuje<span> </span>kalendárne <span> </span>(24-hodinové) dni stvorenia, ale sa vyjadruje takto: ….<strong><em>utvorenie týchto diel Božích nebolo okamžité</em></strong><em>, ale že Bôh asi dal veciam čas</em>, <em>aby dozrely, vyvinuly sa, hoci <strong>to nevieme určite </strong>a sotva tu i budeme môcť vedieť, či On naozaj<strong> </strong>potrebuje čas na to, aby niečo stvoril.<strong> <span style="text-decoration: underline;">Keď On je všemohúci, mohol to všetko stvoriť aj</span></strong><span style="text-decoration: underline;"> <strong>v okamihu</strong>.</span> Ale či sa to tak ľúbilo Jeho múdrosti</em>,<em> to je iná vec. Ináče je daremné hádať sa o tom. Proste nevieme, a iste tu ani vedieť nebudeme.</em> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 51) Potom Roháček uvádza<span> </span>tabuľku 5 známych dlhých geologických období podľa evolučnej predstavy<span> </span>geológov s poznámkou<strong>: <em>„ Som presvedčený, že utriedenie jednotlivých geologických dôb sa bude musieť vo všeličom zmeniť, a to v smysle GENEZIS 1.</em></strong><em> …Je to sice ponižujíce pre hrdého ducha tak „kultúrneho“ človeka, ale niet inej pomoci.</em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 60-61) <strong><em>Podľa evolucionistickej theorie je dnešný človek dokonalejší, geniálnejší, jako bol človek pred niekoľko tisíc roky. </em></strong><em>Prizrime na veci. Zastaňme pred Pyramidami v Gizeh a uvedomme si, že <strong>to bolo asi pred 5000 roky. </strong>Dnešný<span> </span>odborník stojí pred ohromnou stavbou s otvorenými<span> </span>ústami od údivu a s užasnutými zraky a pýta sa, <strong>jako to bolo možné</strong> postaviť takú budovu v takých okolnostiach? <strong>A to má byť človek, ktorý stál vývojom<span> </span>bližšie opici jako terajší kultúrny človek! </strong></em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 77-78)<em> Tu spomenieme len niektoré <strong><span style="text-decoration: underline;">nezvratné stĺpy, na ktorých spočíva viera</span></strong> tých, ktorí sa držia zjavenej pravdy Božej, Biblie.</em></span></p>
<ol style="margin-top: 0cm;" type="1">
<li class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS">Pôvodná vzájomná shoda medzi ľudskou dušou a medzi svätým zákonom      Božím. Na pr. v Dekalogu, <strong>v       desať Božích prikázaniach, sú tak dokonale</strong> <strong>zahrnuté všetky</strong> <strong>mravné      dispozície duše človeka,</strong> <strong>že      absolútne nie je možné nič pridať</strong> ku tým desiatim ako ani od nich      odňať bez toho, aby sa prv alebo neskoršie nenarušil mravný život človeka,      a zrušenie ktoréhokoľvek z týchto prikázaní vedie neodvratne      k pohanstvu, ta, v čom evolucionisti vidia a hľadajú pračloveka.</span></em></li>
<li class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><strong><em><span lang="CS">Zasľúbenia,</span></em></strong><em><span lang="CS"> dané Izraelovi, vzhľadom      na jeho pomer k Bohu tak i <strong>vzhľadom      na</strong> <strong>Spasiteľa sveta Krista.</strong></span></em></li>
<li class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><strong><em><span lang="CS">Celý charakter Starého i      Nového Zákona a ich história.</span></em></strong><em><span lang="CS"> Nech mi je tu povolené poukázať len na to, že <strong>sa tam hovorí o všetkých oboroch vedy,      na pr. o medicíne, geografii,<span> </span>astronomii, geologii atď.</strong> a všetky údaje sú tam vedeckejšie nad      všetku vedu, a to, prosím, bolo napísané, keď všetci mimobiblickí      spisovatelia dopúšťali sa chyby za chybou, nesprávnosti za nesprávnosťou.      Vezmite do ruky ktorúkoľvek vedeckú knihu z tých čias, hoci aj nejakú      grécku, a Gréci boli svojho času najvzdelanejším národom na svete, a uvidíte,      jako sa tam hemží chybami, ale <strong>v celom      Starom Zákone nenajdeš jednej jedinej veci, ktorá by nezodpovedala pravde      a skutočnosti.</strong></span></em></li>
<li class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><strong><em><span lang="CS">Vyslyšanie modlitieb,      ktoré každého času zažíva kresťan</span></em></strong><em><span lang="CS">, pri čom pravda treba abstrahovať poveru a      autosuggestiu pakresťanov.</span></em></li>
<li class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><strong><em><span lang="CS">Iné rôzne, každodenné      skúsenosti pravého kresťana. </span></em></strong><em><span lang="CS">O mravnej úrovni Biblie, ktorá prevyšuje všetky      mravné zásady všetkých filozofov a všetkých náboženských systémov, ani      nehovoriť.</span></em></li>
</ol>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><strong><em><span lang="CS"> </span></em></strong></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 80-81) <em>Theologia pustila z ruky svoju jedinú a najúčinnejšiu zbraň a svoju sviecu: Bibliu. Lebo veď <strong>jako málo najdeš dneská mužov theologov, ktorí povedla bez obalu: Bôh stvoril človeka zo zeme a dajúc mu zo svojho Ducha obdaril ho nesmrtelnou dušou</strong>! Stvoril ho dobrého, jako je aj pôvodne každé dielo Božie dobré, <strong>stvoril ho bezhriešneho</strong>, <strong>dokonalého, postavil ho na skúšku</strong>, jakou musí prejsť každá rozumom obdarená bytosť, ktorá je povolaná mať účasť na sláve Božej, v ktorej to skúške <strong>človek neobstál, zhrešil</strong> prestúpiac Božie sväté prikázanie, hoci bolo také nepatrné, čím pravda iba ťažší bol jeho hriech. <strong>Tým sa</strong> <strong>porušila celá jeho príroda jeho telo i rozum</strong>. <strong>Odtiaľ pošlo všetko to neopísateľné zlo na svete… Theolog,</strong> ktorý to povie smele a bez obalu… a predovšetkým <strong>ktorý tomu verí, je dnes </strong></em>(1936!)<strong><em> bielou vranou.</em></strong><em> A ešte v stupňovanejšej forme to platí o tom, <strong>ktorý má smelosť</strong> <strong>povedať, že princip zla viaže sa na bytosť, osobu, vysokú intelligenciu</strong>, <strong>ktorú voláme</strong> slovom Božím Had, <strong>Satan, Diabol,</strong> Nepriateľ……..Ale prirodzene, <strong>keď niekto poprie osobného Boha a povie, že človek sa vyvinul z nejakej opice a sám si vymyslel boha, vtedy je staromódnym i pojem satana i anjela, čomu sa pravda sám diabol najviacej teší, </strong>a taký človek má popri tom z toho i to, že je v úplnej tme ohľadom princípu dobra a zla…Lebo, ó, človeče, ani teba ani mňa neuspokojí to, <strong>keď niekto povie: „To sa tak stalo samo od seba“.</strong></em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><strong><em><span lang="CS"> </span></em></strong></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 85) <strong><em>A blázonstvom je</em></strong><em> za vrchol poznania<span> </span>považovať<span> </span>a <strong>učiť to, čo nie je pravda, čo nie</strong> je skutočnosťou…….<strong>Ale tak sa to dnes učí<span> </span>na<span> </span>stredných školách</strong>, a<span> </span>preto<span> </span>prirodzene<span> </span>je to </em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS">smerodajné pre mnohých, najmä školených ľudí………Mohlo by sa namietať, že do toho theologickej vede nič. Ale to je omyl. <strong>S  takou prípravou prichádza naša mládež na štátne i cirkevné školy za učiteľov, a čo je najsmutnejšie, theologická veda a tak i výchova theologického dorastu sa tomuto<span> </span>svetonázoru<span> </span>prispôsobňuje.</strong></span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 93) <em>Všetky tie <strong>veci a tá tma sú nevyhnutným následkom evolucionistického svetonázoru,</strong> ktorý pôsobí chaos v každej<span> </span>vede a tak i v theologii.</em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 98)<span> </span>Posledná veta<span> </span>Roháčkovho textu je: <strong><em>Centrom všetkého theologického štúdia musí</em></strong><em> <strong>byť Sv. Písmo, Biblia</strong>, lebo<span> </span>ona je jediná, ktorá robí kresťanstvo kresťanstvom. Komu ona nie je svetlom<span> </span>a vodcom, ten sa stáva pohanom.</em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><em><span lang="CS"> </span></em></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: center;"><span lang="CS"><span> </span>4.<span> </span><strong><em>D O S L O V</em></strong> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS">(str. 99)<span> </span><strong><em>Táto práca bola pôvodne určená za dissertačnú prácu pre Husovu univerzitu.</em></strong><em> Profesor Hromádka, ktorý ju posúdil, žiadal nejaké zmeny a povedal, aby som to napísal tak, aby to prinútilo čitateľa zamietnuť svoj evolucionistický svetonázor a prijať pravdu……<strong>Takej práce nemôže nikto napísať,</strong> <strong>aby</strong> <strong>každého</strong>, kto blúdi, presvedčila o jeho blude a <strong>prinútila prijať pravdu.</strong> I<span> </span>táto <strong>moja práca môže mať len ten cieľ, aby pohla človeka premýšľať a hľadať pravdu,</strong> a keď bude chcieť, aby ju prijal……Nikto na svete nehovoril tak, ako sám Veľvodca spasenia, Ježiš. Jeho argumenty boly najdokonalejšie a najúčinnejšie, ale toho, <strong>kto mal umienené zostať pri svojej nepravde, nepresvedčil ani On.</strong></em></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt; text-align: justify;"><span lang="CS"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 3.5pt;"><em><span lang="CS">16.11.2006<span> </span><span> </span><span> </span>Výber a komentár zostavil:<span> </span>Ľudovít<span> </span>Višnyi senior</span></em><span lang="CS"> </span></p>
</div>
<p><a class="a2a_dd addtoany_share_save" href="http://www.addtoany.com/share_save#url=http%3A%2F%2Fblog.solas.sk%2F2011%2F04%2F07%2Fjozef-rohacek%2F&amp;title=Jozef%20Roh%C3%A1%C4%8Dek">Zdieľať</a> </p>]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.solas.sk/2011/04/07/jozef-rohacek/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>3</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
